Mne by stačilo, keby som si našla prácu, ktorá by ma bavila a aj by som z nej dokázala normálne vyžiť a bývanie s priateľom za rozumnú cenu v blízkosti práce.
Áno, často, ale nie v hocijakom zmysle. Nevadí mi byť sama a mať svoj vlastný kľud, som celkom aj samostatná. Skôr sa bojím, že ostanem sama, že ma opustia ľudia, ktorých mám rada alebo ma už nebudú mať radi.
Zbieram rôzne, minerály, horniny, polodrahokamy, kryštály atď. Potom ešte zbieram rôzne japonské veci alebo celkovo ázijské. Rôzne mačacie predmety alebo veci s mačacími vzormi a občas niečo aj kvetinkové.
Asi nie. Jedine by som do cudziny chodila len na dovolenky. Síce rada cestujem, ale žiť niekde v cudzine na stálo alebo na nejakú dobu, to asi pre mňa nie je. A kam by ma to lákalo aspoň na dovolenku? Najmä do Japonska. Alebo hocikam k moru.
Áno a ten pocit mávam často. Počkám, až kým odídu sami. No skôr mi vadí iná vec, keď veľká návšteva sa ohlási večer, že na ďalší deň prídu. To ma vie viac vytočiť. Nemáš nič nakúpené, nič spravené, lebo v ten deň si mala niečo úplne iné na pláne alebo len oddychovať. Potom ráno upratuješ a varíš ako divá. Viem, že nie všetkým sa to dá ohlásiť pár dni dopredu, lebo sa im každú chvíľu menia plány, ale u ľudí, ktorí to majú stabilné, to naozaj nechápem.
Kedysi som Valentín nemusela, kvôli zopár udalostiam, čo sa mi počas neho udiali. Ale odkedy mám priateľa, tak som si ho celkom obľúbila. Vždy si dáme s priateľom nejakú drobnosť, tak isto ako počas celého roka. Ak nemôžeme byť v deň deň spolu, tak proste si to posunieme na inokedy, nič sa takého vážneho nedeje.