Kdyby jsi zjistil/a,že jsi adoptovaný/á ,chtěl/a by si vyhledat a sejít se se svými biologickými rodiči? Proč ano,proč ne? Jestli je tohle pro někoho moc osobní otázka,tak se omlouvám a nemusíte odpovídat.
Som adoptovana a viem to od malicka :) Som rada, ze som tam kde som a ze mam najlepsich rpdocov, rpdinu na svete <3 Hm... Moc ma nezaujimalo kdo su moji biologicky rodicia.. kym sa mamka raz omylom nepreriekla a nepovedala mi meno mojej biologickej "mamy" Nikdy nepochopim ludi, co sa vzdaju dietata... A raz cez skolsky vilet v BA som sa stretla zo sestrami z biologickej rodiny, ktore su zlate :33 Ale k Nej som citila len odpor... Aj ked ma objala a rozrevala sa, so mnou to ani nepohlo :) akurat viem, ze som s tym sklamala mamku... Cize.. raz mi stacilo pozriet Tej, co ma nechcela do oci... A stacilo... Uz nikdy.. :)
Nie... Medzi priatelmi nie.. bo pri nich na take nemyslim :) Ale medzi ludmi sa citim casto sama :) preroze len strasne malo ludi vie, aka naozaj som :)
Představ si,máš manžela/manželku či přítele/přítelkyni a najednou zemře.Žili jste spolu v bytě,kde zůstali všechny jeho/její věci,co by si s nima uděl/a? Po jaké době by sis začal/a hledat někoho jiného?Chtěl/a by si vůbec ještě někoho jiného?
Hm... Raz mi láska povedala, že keby sa jej niečo stalo, počká ma tam, hore... Ja som sa rozplakala... A jediné, čo som Jej na to povedala bolo, že nečakala by dlho... Pretože... Żivot bez Nej? Nie, neprosím :)Najkrajšia maminka z Nej bude <3 Môžte mi Ju zavidiet :3 Nevzdam sa Jej <3