ahoj :) na tvoju výzvu som si prečítala tie príbehy a boli dosť podarené☺ len tak ďalej?
Ďakujem :) A po vašich naliehaniach som sa rozhodla že budem dobrá a teda vám ešte na dobrú noc hodím 4. diel :) :D Užite si ho a dobrú noc :)
...............................................................................................................
26.7.2015 10:08
Dobré ráno, práve som vstala. Už dnes odchádzame o 14:50 nám ide vlak. Tak pomaly si asi zbalím veci, bude mi to tu chýbať. Boli sme tu len víkend ale ja si tu viem predstaviť celý život. Veľké mesto, veľa ľudí. Keď som si predstavovala život v Prahe so Samom, zvíťazil zdravý rozum a sama sebe som povedala, že som určite niekde spadla na hlavu len si to nepamätám. Ale pekná predstava. Nechápem, čím ma až tak zaujal, že som z neho úplne paf. Žeby láska dorazila aj ku mne? Vlastne ani neviem skadial je, kde býva. Dosť blbé. Práve sa zobudila aj Maťa. “Takže Samuel, čo?” nahodila tému, ešte ani poriadne nerozlepila oči.”Čo to trepeš?” spýtala som sa podráždene. “Nebuď blbá, všimla som si, že sa ti páči jediný kto si to nemohol všimnút boli rodičia ktorí sú úplne nadšení Prahov,”povedala Maťa naťahujúc sa v posteli. Škaredo som na ňu zazrela, no sama som vedela, že má pravdu. Začali sme po sebe hádzať vankúše a ona vykrikovala po celej izbe meno Samuel.Skoro som ju zabila no našťastie prišli rodičia ktorí nás začali ratovať, že či sa nezmestíme do kože. Rezignovane sme prestali a idem si teda zbaliť tie veci.
15:08
Sedim vo vlaku a pozorujem krajinu ktorá sa mihá za oknom.Nudím sa. Sama som nevidela. Akosi som dúfala,žę domov pôjde tým istým vlakom ako my. No na stanici som ho nevidela a tu vo vlaku tiež nie. Ani sme si nepísali. Nebol online.
19:34
Domov, sladký domov. Už sme doma a cítim sa super. Už som si stihla vybaliť veci a špinavé hodiť do práčky a teraz sedím za písacím stolom. Klop, klop. Započula som. “Máš návštevu Alica,” povedala mi mama. “Teraz?” zhrozila som sa.
...............................................................................................................
26.7.2015 10:08
Dobré ráno, práve som vstala. Už dnes odchádzame o 14:50 nám ide vlak. Tak pomaly si asi zbalím veci, bude mi to tu chýbať. Boli sme tu len víkend ale ja si tu viem predstaviť celý život. Veľké mesto, veľa ľudí. Keď som si predstavovala život v Prahe so Samom, zvíťazil zdravý rozum a sama sebe som povedala, že som určite niekde spadla na hlavu len si to nepamätám. Ale pekná predstava. Nechápem, čím ma až tak zaujal, že som z neho úplne paf. Žeby láska dorazila aj ku mne? Vlastne ani neviem skadial je, kde býva. Dosť blbé. Práve sa zobudila aj Maťa. “Takže Samuel, čo?” nahodila tému, ešte ani poriadne nerozlepila oči.”Čo to trepeš?” spýtala som sa podráždene. “Nebuď blbá, všimla som si, že sa ti páči jediný kto si to nemohol všimnút boli rodičia ktorí sú úplne nadšení Prahov,”povedala Maťa naťahujúc sa v posteli. Škaredo som na ňu zazrela, no sama som vedela, že má pravdu. Začali sme po sebe hádzať vankúše a ona vykrikovala po celej izbe meno Samuel.Skoro som ju zabila no našťastie prišli rodičia ktorí nás začali ratovať, že či sa nezmestíme do kože. Rezignovane sme prestali a idem si teda zbaliť tie veci.
15:08
Sedim vo vlaku a pozorujem krajinu ktorá sa mihá za oknom.Nudím sa. Sama som nevidela. Akosi som dúfala,žę domov pôjde tým istým vlakom ako my. No na stanici som ho nevidela a tu vo vlaku tiež nie. Ani sme si nepísali. Nebol online.
19:34
Domov, sladký domov. Už sme doma a cítim sa super. Už som si stihla vybaliť veci a špinavé hodiť do práčky a teraz sedím za písacím stolom. Klop, klop. Započula som. “Máš návštevu Alica,” povedala mi mama. “Teraz?” zhrozila som sa.