Nelegálne? Veľa vecí a jednou z nich je... Rozbila som čelné sklo autobusu kameňom... :D ráta sa to? Otec bol policajt, tak som v puberte rebelovala čo sa dalo :D Jeho kamarát ma dokonca na hodinu zavrel za mreže, aby som zistila aké to je a od toho momentu som nič zlé či nelegálne nespravila. :) Občas mám chuť niečo zlé spraviť, ale nespravím to. Ale také momenty má v živote asi každý. Tiež som ako 13/14 ročná zhodila ochrnutého spolužiaka z vozíka a nechala som ho na zemi a išla preč. Parádne ma v tedy nasral a bola som preto na koberčeku u riaditeľky - tá ma mimochodom nenávidela :D Ale to nepriateľstvo začalo po tom, ako ma videla hodiť otvoreným jogurtom po bezdomovcovi a rozmlátiť školský automat... Jaaaaj.... to bolo moje detstvo :D Nič ale totálne vážne som nespravila. Drogám sa vyhýbam a zákony neporušujem. :) Ďakujem za otázku, pekne som si zaspomínala na divoké časy :D

View more

Biedne... ale biedne :D no nie tak biedne, aby ma to položilo. Tak! Vrátila som sa z nemocnice a teraz sa zotavujem. Dala som výpoveď v práci, pretože mi tam robili nervy a stres, tak som im ukázala neslušné gesto a môžu si trhnúť nie? Pche... :D Som rebel, ou-jé! Mám dobrú náladu i keď sa mi zasa rozpadá všetko okolo, pretože iná varianta je depresia. A idú Vianoce. Nikto nechce depresívne Vianoce. Iba ako emo. :D A na to nemám ani účes a ani povahu. Netuším, kedy zasa rozbehnem blog, ale prekladám teraz doramu, ktorá sa na shinigami-page objaví práve na Vianoce. (Kto je so mnou na fb, tak vie o čom hovorím.) Inak zatiaľ návrat k prekladu neplánujem. No uvidíme. Najskôr si zasa musím upratať v osobnom živote, aby som mohla riešiť svoj "blogový svet". Inak všetko ok. Prepáč, že som sa s pozastavením svojho blogu vyprdla aj na tvoj. Naozaj ma mrzí, že som tam dlho nebola. Musím to dobehnúť. :) Dúfam, že sa na mňa za to veľmi nehneváš.

View more

Možno to bude znieť divne, ale inšpirujú ma obrázky z ktorých sú potom vytvorené signatúry k poviedke. Vždy ma celá poviedka napadla z toho jedného obrázku, ktorý je u každej kapitoly :) Niekedy píšem poviedku, keď si ju celú premyslím... Príbeh aj postavy. Ale niekedy píšem naozaj štýlom "Sama neviem čo z toho bude," :D Vždy mám ale v hlave hrubý náčrt príbehu, ktorého sa držím. Neviem čím to je, ale poviedky, ktoré si celé premyslím často nedopíšem do konca. Možno je to preto, lebo radšej píšem za pochodu a príbeh si sama upravujem smerom, ktorým chcem aby sa vydal. Keď ho už mám ale vymyslený, tak ma to tak nebaví :D :D Ja mám celý ten príbeh už v hlave a proste sa mi ho nechce potom písať. Ale keď ani ja sama neviem, čo vlastne napíšem a ako bude príbeh vyzerať, tak ma to núti ho písať aby som sa sama dozvedela, čo vlastne vytvorím za blbosť. Preto je možno často poviedka od veci :D ale aj tak ma baví písať. Okrem toho, nikoho nenútim tie moje bludy čítať, nie? :)

View more