Ask @easycDoc:

S ťažkým srdcom oznamujem, že sa tento profil pravdepodobne stane neaktívny. Teda..dnes ešte nie!..ale raz určite..
Už tu moc často nechodím (očividné) a preto, pretože som veľmi dobrá osoba, po druhý krát v mojej rpg histórii zverejňujem môj najaktívnejší profil, na ktorom ma môžete zastihnúť. Toto som doposiaľ urobil len na dvoch profiloch a to môjmu srdcu blízke.
Tak..ak by ste chceli ostať v kontakte (pochybujem:dd)
nájdete ma tu ... @SamWWinchester

View more

💕

Akira Accho
*dni sa rýchlo míňali odkedy som posledný raz videl tvoju vyčerpanú tvár a počul tvoj slabý hlas.Niečo sa vtedy zmenilo a ja neviem čo..Na druhý deň som bol zavolaný do kancelárie na veliteľstvo. Bol som tak nervózny z toho pocitu, že ma náhodou niekto uvidel ako beriem liek, ktorý by sa mal použiť v prípade núdze, a rovno ma udal. Nič iné mi vtedy nebehalo po rozume iba táto jediná vec. No neurobil som nič zlé. Nezabil som svojho pacienta. Ruky sa mi potili a celkovo som cítil, ako mi pomaly mizne farba z tváre, keď som pristúpil do kancelárie. Dôvod, prečo som bol zavolaný bol úplne iný než ako som si myslel. Predstavoval som si rôzne scenáre akým smerom sa to môže vyvinúť, ale na jeden som ani len nemyslel. Povýšenie. Zaslúžim si vôbec niečo také ako povýšenie?*
Som len obyčajný paragán, ktorý mal šťastie. *odvetil som potichu osobám oproti mne, zasalutoval s ľahkým úsmevom na perách a odpochodoval preč.
Spomienky. Spomenul som si na ostatných z mojej roty. Vlastne už to nie sú len nejakí vojaci a paragáni. Stali sa z nich moji bratia. Mal by som sa tešiť, že ma povýšili, ale nedokážem. Čo mám z toho, keď sa o to nemôžem podeliť s Easy Company?
Celú cestu až na miesto, kde trávim takmer všetok svoj čas, ma mučia tieto myšlienky. Naraz zastanem a započúvam sa do zvláštnych zvukov vychádzajúcich z miestnosti, kde sú lieky...*

View more

https://ask.fm/akiraaccho_/answer/146388181202?utm_source=copy_link&utm_medium=android

Akira Accho
*ak by mi práve mohol niekto vidieť do hrude, videl by veľký kus kameňa, ktorý padá z môjho srdca. Vedel som, že si šikovná ale, nečakal som, že nakoniec aj tak poľavíš, keď mi odpovieš na otázku. Na tvári mám stále kamenný výraz a pohľadom ťa neustále študujem* Dva prsty..*zopakujem si pre seba, pustím aj tvoju druhú ruku a o krok odstúpim od tvojho lôžka. Keď sa naše pohľady stretnú, niečo to so mnou spraví. Možno to bude tvojimi stále divokými očami, ktoré všetko sledujú. Povolím zaťatú sánku a rukou siahnem do náprsného vrecka odkiaľ vytiahnem malú fľaštičku s pár kvapkami lieku. Druhou rukou vytiahnem injekciu. Zubami otvorím fľaštičku a celý jej obsah naberiem do striekačky. Odložím prázdnu fľaštičku späť do vrecka zatiaľ čo sa otočím priamo oproti slabému svetlu veľkej lampy. Následne nechám z injekcie padnúť na zem pár kvapôčiek na skúšku. Razom sa hneď skloním k tebe a natočím ti ruku smerom ku mne. Snažiac sa čo najnežnejšie, vpichnem ihlu do tvojej pokožky a nechám obsah fľaštičky rozprúdiť v tvojom tele*
Nemal by som ti podávať tento liek. Hlavne teraz, keď je ho tak málo...takže to ostane naše tajomstvo, fajn? *poviem so štoplíkom v ústach zatiaľ čo rýchlo vytiahnem injekciu a odložím na stolík vedľa. Teraz akoby sa niečo zlomilo vo mne. Už nemám silu držať vážnu tvár. Jednoducho povolím. Cítim, že teraz vyzerám veľmi ustarostene a hlavne unavene, no na perách sa mi pohráva menší úsmev* Dávam tomu 5 minút a budeš spať ako bábo. *už je to tak prirodzené k tebe hovoriť, že som ti začal tykať, čo by som rozhodne nemal. Ako uvidím, že liek začína pomaly pôsobiť, vypľujem štoplík z úst a odložím do vrecka. Skloním sa nad teba a venujem ti jeden krátky bozk na čelo. Končekmi prstov prejdem ľahko, až to nemusíš cítiť, po tvojich vlasoch. Bez ďalšieho slova si vzápätí beriem všetky veci a odchádzam od tvojho lôžka. Musím sa o teba postarať, pretože si nemôžem pomôcť. Patríš medzi tých najlepších v armáde a na ošetrovni by ťa bola škoda..A nemôžem si pomôcť kvôli pocitu, že ty nie si len obyčajný pacient ..hodnosti s tým tiež nič nemajú. Jednoducho..*

View more

✘Ⓜ - @KiraChrysoc666 - ( @armyrpg2 )

*prilba, ktorá robí moju hlavu ťažšou. Rukavice, v ktorých poriadne nedokážem chytiť ani obyčajný kameň. Výbava s vecami potrebnými pre Druhých, ktorá váži hádam toľko čo ja. A samozrejme moja taška so znakom červeného kríža.Nebudem klamať samého seba, že som si odvykol od takýchto vecí. Pozriem na pásku, tiež so znakom červeného kríža, ako len tak visí z mojej ruky. Má už svoje roky a hlavne má aj spomienky ukryté medzi jej vláknami. Zavriem na chvíľu oči a vybavím si všetky momenty s rotou E. Zatnem sánku otvorím oči a rýchlym pohybom si pásku obviažem okolo pleca. Na miesto, kde sa bude červený kríž pýšiť. Rozvážnym krokom sa dostávam na povrch, kde čakajú velitelia s ďalšími rozkazmi. Podídem bližšie, zasalutujem veliteľovi a zostanem v pozore. V mysli si kontrolujem či mám všetky potrebné veci.
Môj pohľad zaujme jedna drobná osoba, ktorá sa pomaly približuje smerom k nám. Má na sebe a so sebou tie isté veci, samozrejme okrem hlavnej "lekárničky", ako ja. Niečo mi hovorí, že na misiu asi nepôjdem sám. Niežeby som nebol rád, predsa, je tu väčšia šanca na prežitie a splnenie misie, keď je ľudí viac. No nič a nikto mi neručí návrat späť*

View more

https://ask.fm/maywemeetagain2/answers/146038406471

; * A̶t̶h̶e̶n̶a̶ .
*po príchode do miestnosti ti kývnem aby si sadla na, teraz už mimo prevádzky, operačný stôl. Keď tak urobíš, vyhrniem si rukávy na mojej uniforme po lakte zatiaľ čo si vyzlečieš tričko. Pár sekúnd si ťa prezerám čisto z lekárskych dôvodov a snažím sa od pohľadu určiť diagnózu. Už je mi jasné čo je vo veci a tak natiahnem ruky k tvojmu odhalenému lakťu a nižšie ku zápästiu. Studenými prstami, ktoré si chvíľami ani sám necítim, ti začnem behať hmatom po mieste, ktoré nevyzerá, že je v poriadku*
Nie ste prvá, ktorá to hovorí. No ak chcete počuť môj názor, niekedy by ste mali byť radi, že sa ku vám správajú ako k žene. *poviem bez toho aby som ti venoval jeden pohľad a o krok od teba odstúpim* Vyzerá to na obyčajné vykĺbenie zápästia. Nič vážne. Dokážem to napraviť za pomerne krátky čas. Pár sekúnd možno..? Ale neriskoval by som to. Nedokážem určiť, aké závažné to je. Mohol by som to zhoršiť a potom by pomohla jedine operácia. *pokrčím plecami a pozriem na teba s takmer nevinným pohľadom, bez úsmevu*

View more

https://ask.fm/maywemeetagain2/answers/146005737287

; * A̶t̶h̶e̶n̶a̶ .
*stačilo keď som počul "menšia nehoda" a "mám niečo s rukou" a viac nebolo treba. Dôvod, pre ktorý som pochodoval z ošetrovne sa akoby švihnutím čarovného prútika vytratil z mojej mysle a prioritou bolo pomôcť ti. Otočím sa s ľahkým úsmevom na perách a pomaly sa rozkráčam smerom odkiaľ som prišiel. Keď nepočujem sa sebou ďalšie kroky, zastanem a pozriem za seba* Tak poď. Pozrieme sa čo je zle. *kývnem hlavou smerom na teba*

View more

https://ask.fm/akiraaccho_/answers/146363837394

*na tvoje správanie si iba hlasno povzdychnem a nenápadne prevrátim očami. Ako si začneš všetky hadičky strhať z tela, okamžite ťa chytím a pritlačím silou späť k posteli. Nechcel som to dostať až tak ďaleko, ale jasne si mi nedala na výber. Držím ťa pevne, ale dávam pozor na to, aby som ti neublížil ešte viac. Potichu sa divím, že stále bojuješ proti všetkému čo ti môže len pomôcť. Zadívam sa do tvojich očí* Tu, na ošetrovni, platia iné pravidlá, vážený brigádny generál Akira Accho. *poviem prísnym hlasom, až mňa samého to prekvapí. Keby len prekvapí. Už dlho som nepoužil takýto tón hlasu. No ak ťa to má udržať na lôžku. Medzi nami nastane chvíľka ticha, ktorú nakoniec prelomím znovu otázkou, ktorú teraz kladiem už tretí krát* Koľko prstov sakra ukazujem? *so zaťatou sánkou ti pustím jednu ruku a voľnou mojou ukážem opäť dva vztýčené prsty. Ak z teba nedostanem ani teraz odpoveď..no uvidím, čoho budem schopný spraviť*

View more

https://ask.fm/akiraaccho_/answer/146359312594?utm_source=copy_link&utm_medium=android

Akira Accho
*Je úplne normálne, že ľudia čo utrpeli nejaké zranenia si moc na veci nepamätajú a reagujú prehnane, čo znamená, že chcú okamžite zistiť čo sa im stalo. Presne toto, len o trochu vyšší level, sa stalo tebe. Čakal som, že na mňa nejak vybehneš, ale nie až takto. Nerozrušilo ma to, ale predsa skrčím prsty, ktoré som ukazoval, do päste. Vyzeráš byť slabá, že ťa môže ľahký vánok odviať preč, ale pôsobíš dojmom, že si stále rovnako silná a plná energie ako na tréningoch. Je lepšie, keď rozprávaš, respektíve nadávaš, a máš silu na rozdávanie akoby si sa mala potichu opúšťať a hľadieť priamo do stropu. Keď povieš, že sa cítiš úplne v pohode, len nad tým s menším úsmevom pokrútim hlavou*
Nemôžem vám odpovedať, kým mi vy neodpoviete na moje otázky. Chápeme sa? *s pohľadom upreným do tvojich očí poviem prísnym hlasom, no môj ľahký úsmev ostáva. Znovu zodvihnem dva prsty nahor pred teba* Koľko prstov ukazujem?

View more

https://ask.fm/akiraaccho_/answer/146340746450?utm_source=copy_link&utm_medium=android

Akira Accho
*celú noc som ťa chodil kontrolovať, či si si náhodou nestrhla v spánku štichy alebo rovno neodišla z ošetrovne. Tá druhá možnosť je aj tak málo pravdepodobná, pretože si mala v tele toľko morfia , že ani ten najsilnejší jedinec v tábore by nedošiel ani ku dverám. V ten večer si bola jediná takto vážne zranená, takže bol celkom pokoj po zvyšok večera až do rána. Dovolil som si vydržať celú noc hore, na čo zrejme aj tak vyzerám.
Pár sekúnd po tom ako si sadnem na stoličku a vyložím nohy na stôl, si ich aj rýchlo zložím a postavím sa, keď sa začne ozývať tvoj hlas. Vstúpim do miestnosti a prídem rovno k tvojmu lôžku*
Ako sa cítite,Accho? *spýtam sa ako beriem baterku zo stola vedľa teba* Nejaké závraty, alebo pocit zvracania? *s tvojím súhlasom či bez, tak ako včera, roztvorím ti oči a skontrolujem šošovky, ako pri bežnej prehliadke. Keď všetko vyzerá byť v poriadku, odložím baterku do vrecka a ukážem pred teba 2 prsty* Koľko prstov ukazujem?

View more

Ak by existovala možnosť zmeniť si meno, využil(a) by si ju? Ak áno, aké meno by to bolo?

Polku obväzov do hornej skrinky, druhú polku na stôl vedľa gázy. Za chvíľu som späť. *dám posledné príkazy, predtým než odídem zo skladu a rozkráčam sa slabo osvetlenou chodbou. Iba génius mohol dať do podzemia tie najslabšie svetlá. S rukami vo vreckách kráčam a nezastavujem sa dovtedy, kým neuvidím pred sebou ženskú siluetu. Akonáhle svetlo osvetlí tvoju tvár, hneď ťa spoznám a zastanem. Je nezvyk vidieť ťa hlavne v týchto priestoroch*
Nejaký problém, vojak? *prehovorím k tebe s kamenným pohľadom a vyberiem ruky z vreciek. Nevšimnem si, že niečo nie je v poriadku, možno aj vďaka tomu, že to dobre skrývaš*

View more

https://ask.fm/akiraaccho_/answer/146308221138?utm_source=copy_link&utm_medium=android

Akira Accho
*je to už len pár metrov, ak nie len 2, od dverí od ošetrovne, keď sa mi tvoja váha začne strácať v rukách. Prudkým kopnutím do dverí ich stihnem otvoriť a tým ťa nenechám len tak padnúť na tvrdú zem. Zoberiem ťa do náruče na 'svadobný' štýl a tak s tebou vstúpim dovnútra. Opatrne ťa položím na lôžko. Zodvihnem ti hlavu, kde ťa podľa tvojich slov udrel nejaký 'bažant'. Vtiahnem pery, pretože tá rana na pohľad vôbec nevyzerá pekne. Jednou rukou ti odhrniem vlasy a druhou sa natiahnem po 'handričku', ktorú namočím do letnej vody, aby som vyčistil ranu od krvi. Určite to bude na 12 štichov ak nie viac. Predtým ale otočím tvoju hlavu smerom na moju, do úst si vložím zapnutú baterku a nadvihnem ti viečka očí. Nevidím nič čo by vyzeralo na väčšie opatrenie ako štichy a kvalitný pokoj, čo ma celkom upokojí. Tak teda pustím sa do práce a o 20 minút zdobí tvoju hlavu dokonca 15 štichov. Stratila si vedomie skôr z veľkého vyčerpania ako zo straty krvi a preto bude najlepšie keď ťa nechám v pokoji. Dýchanie máš v poriadku, takisto aj pulz*

View more

https://ask.fm/akiraaccho_/answer/146308221138?utm_source=copy_link&utm_medium=android

Akira Accho
* "Může mě tu někdo doprdele ošetřit, nebo mě tu všichni necháte vykrvácet a chcípnout?" Stačila táto jediná veta a ja som presne vedel čo robiť. Okamžite sa rozbehnem smerom odkiaľ som to počul, čiže ku jedálni. Možno sa zas niekto pobil o jedlo. No tento hlas určite patril dievčaťu. V tejto dobe je aj tak každý rád za nejakú tú porciu naviac. Pribehol som k tebe a tak trochu zvážnel, pri pohľade na teba. Určite si patrila medzi tých posledných, od ktorých by som čakal, že budú kričať o pomoc. Všimol som si hneď tvojich zakrvavených rúk a za pár sekúnd som ťa už držal za ramená a snažil dostať na blízku ošetrovňu, keďže už od pohľadu, si nevyzerala zdravotne dobre* Čo sa stalo, brigádny generál Accho? *počas chôdze prispôsobenej skôr tebe sa spýtam s pohľadom pred seba*

View more

🔫

Akira Accho
*tak ako každý večer prechádzal som základné lekárničky po tábore či je v nich všetko potrebné na prvú pomoc. Na povrchu ich nebolo až tak veľa, čo mi viditeľne uľahčovalo prácu. Sadol som si do trávy a unavene som si prešiel rukami po tvári. Takmer všade chýbala hádam tá najdôležitejšia látka. Morfium. Zásoby sú mizivé a mne neostáva nič iné len čakať, keby prídu nové. Bol som sa sťažovať aj u veliteľa, ale teraz sa s tým nič nenarobí. Zamyslený, tak nejako som ostal sedieť v tráve a vdychoval príjemný večerný vzduch*

View more

https://ask.fm/laurenblakerp/answers/145364951600

Lauren Blake
*so záujmom v očiach ťa pozorujem, ako sa takmer okamžite chytíš práce. Nečujne odložím nádobu s vodou a neprerušujem ťa ani nič nehovorím. Iba ťa potichu so založenými rukami, kde si jednou rukou rýchlo prejdem po špičke nosa, sledujem. V myšlienkach si opakujem každý ďalší krok, ktorý by mal ísť a uznávam, že ti to ide naozaj dobre. Keď skončíš a prehovoríš ku mne, jemne sa usmejem a spustím ruky k telu* Dobrá práca, vojak.

View more

Nechci ti být přítěží protože máš toho určitě hodně ale byl by si milý kdyby si něco sehnal *dostane ze svých vysušených rtů přiškrceným hlasem a svůj zrak zaměří na stan z kterého si vyběhl. Téměř miniaturními kroky se přesune k stanu a napětí z toho, co tam objeví, v ní narůstalo.*

Lauren Blake
Príťaž? Ale kdeže. *pokrútim nad tým hlavou. Pravdou bolo, že mám stále niečo robiť, ale som na to zvyknutý, že nemám pre seba a na oddych žiadny čas. Keď sa pomaly začneš odo mňa vzdialovať smerom ku stanu, obzriem sa okolo. V diaľke sa mi pohľad stretne s Beth, ktorá mi pomáha a naznačím jej, aby doniesla do stanu studenú vodu. S nádobou v rukách idem hneď za tebou*

View more

https://ask.fm/laurenblakerp/answers/145359097392

Lauren Blake
*celkom mi odľahne ale hlavne prekvapí, že to berieš tak ľudsky. Ako poznám iných, už by som bol terčom nadávok, či som slepý. Zamrzí to, lebo iba ja viem koľkokrát som im zachránil zadok. Ľahko nadvihnem kútiky úst, no nespúšťam z teba pohľad. Hlavne teda z tvojho oblečenia*
Môžem ti to vynahradiť tým, že ti skúsim zohnať niečo ..suchšie? *s otázkou v očiach nadvihnem obočie. Nezabúdam, že mám v stane chlapca s bolesťami, no napriek tomu ponúkam ďalšiu pomoc akoby som toho nemal veľa*

View more

https://ask.fm/laurenblakerp/answers/145342461488

Lauren Blake
*tento deň patril rozhodne medzi tie náročnejšie pre všetkých. Prichádzali nové posily, čiže nováčikovia. Keďže sa niektorí vojaci chceli pýšiť tým čo už vedia, väčšinou to skončilo tak, že som im bandážoval ruky, nohy. Zakaždým som dúfal že to bude posledný raz, ale mladí vojaci prichádzali stále. Pri jednom chlapcovi, ktorému vyvrtnutý členok spôsobil veľmi zlý opuch, sa mi minula všetka studená voda* Amelia? Beth? Jacob! *snažím sa aspoň niekoho, kto behá často okolo zohnať, no nikto sa neozýva*
Kde sú keď ich človek potrebuje. *ľahko nervózny si zamrmlem a nakoniec sa sám vyberiem po studenú vodu. Ako v rýchlosti prechádzam pomedzi vojakov s nádobou s vodou, môj pohľad zaujme výcvik jednej roty a nevšimnem si, že si to priamo mierim na teba. Voda sa vyleje a dopadne priamo na tvoje oblečenie. V šoku zostanem pár sekúnd stáť na mieste, no hneď beriem nádobu do ruky s pohľadom na teba* Ospravedlňujem sa! Vôbec som si ťa nevšimol. *snažím sa byť milý, pretože som naozaj nechcel do teba vraziť a k tomu obliať ťa vodou*

View more

-jooop

George Luz
*moje prvé myšlienky na to, aby som nastúpil trénovať nových zdravotníkov a sestry neboli celkom pozitívne. Mal som chuť sa na to vykašľať. Chcel som normálne dožiť svoj život. No "osud" to tak nedovolil a ja som opäť v službe. Keď som prechádzal chodbami, započul som nejakých nováčikov, ako rozprávajú, že dostanú nového poručíka-veterána. Zaujalo ma to a tak som si zistil izbu toho dotyčného. Kto vie, možno sme sa niekedy stretli. Zastanem pred dverami, zo slušnosti zaklopem na ne a čakám na nejakú odpoveď. Keď dlho nič neprichádza, pomaly pootvorím dvere..*

View more

"ᴡɪᴛʜ ᴀʟʟ ᴍʏ ʜᴇᴀʀᴛ.."

♤ Eugene Roe
♤"Doc", "Gene"
♤ lekár a parašutista v Easy Company
♤ aj keď nebol doktorom, stal sa bojovým lekárom a tvrdo pracoval pre svoju pozíciu
♤ bol umiestnený do Easy Company, 2. práporu,506th Parachute Infantry Regiment,101st Airborne Division, v tábore Toccoa, kde mal výcvik pod kapitánom Herbertom Sobelom
♤ E-Company odišla do vojny, kde spoznal
( @dassdoss !! ) a zároveň stratil mnoho priateľov
♤ povahovo je známy tým, že sa zanedbáva vo všetkých smeroch, aby pomohol druhým
♤ v tábore je ako "výcvikový" doktor a "veterán"
●asi toľko ku postave. Rozmýšľal som a aby to lepšie zapadlo, tie vojny budú myslené v tomto svete, žiadna 2.SVV ..chápeme sa:d

View more