Spoznala som poéziu v tebe. A našla som ju nakoniec aj v sebe. Pobláznená z toho, že som v nebi, šepkala som si v nociach len to keby.... Zakaždým, keď sa na mňa pozrieš, nezdá sa ti, že je to dosť, stále berieš. Berieš, kým nemáš dosť, berieš so sebou všetko, aj moju radosť. Mala som byť v siedmom nebi, hore, ale namiesto toho sa topím a nevidím ani jedno zore.
Uviazla som niekde medzi. Medzi realitou a snom. Medzi tebou a mnou. Medzi mesiacom a tmou... Medzi hviezdami a hmlou.
Potrebujem nejakú parťáčku na výlety, na koncerty atd
Idem riešim 🤣🤣🤣 Žena, 23, vodičák, víno, fotografia 🤣🤣🤣
Som stratený nikdy ma nenájdeš
"Cesty sa nám spoja, ak mám byť skutočne tvoja."
Ja budem v lete taka jeba ze dovi
Teším sa s tebou súčik
Separ vs rytmus?
Sepinko
Róbert?
Carmen? Si to ty?
Čomu sa chceš vyhnúť vo vzťahu?
Klamstvám. Tajnostiam. Hádkam. Zlej energii. Vzďaľovaniu. Tichu. Samote. Pocitu osamelosti, nepodstatnosti. Chcem ťa len robiť šťastným, pretože aj to je moje šťastie.
Ahoj. Páči sa mi jedno dievča a veľmi ju ľúbim. Ona ma berie len ako kamoša j. Čo mám robiť?
Porozprávať sa s ňou o tom. A nevzdávať to s ňou. Byť tu pre ňu najmä, keď to potrebuje ona. Tráviť s ňou čas, ukazovať jej, že ti záleží, chodiť vonku a byť bláznivý... Investovať do nej čas, rozprávať sa s ňou, podporovať ju... A ak si ani potom nevšimne nič z toho o čom si mi povedal, že žiariš, keď si s ňou a trápiš sa len pre ňu. Tak potom nie len že by to nebola priateľka pre teba, ona by nebola ani dobrá kamarátka....
Zo stonožiek... Vážne, to je moja nočná mora. Hlavne tie červené čo štípu... Ale aj čierne smradľavé... ? A občas chytám paniku aj v prítomnosti ôs, včiel a sršňou. Ale napríklad také čmeliaky sa mi zdajú chutné. ?
Ťažko povedať. Sklamalo ma veľa vecí. Aj sklamávajú. Neustále. Sklamáva ma nie, sklamáva ma odmietnutie, sklamávajú ma ľudia, sklamávam sa sama. Je ťažké povedať, čo je/bolo pre nba ťažšie. A posledné dni/týždne ma sklamalo niečo konkrétne. A nemám z toho vôbec dobrý pocit. Akurát je to čím ďalej tým horšie. Deň po dni viac rozmýšľam nad tým, čo som čítala, čo som videla.... Čo to všetko malo znamenať. A všetko ma to ničí. To, že o tom už nepadlo ani slovo. To, že si v daný moment odmietol o čo som ťa žiadala. To, že v takýchto chvíľach, keď tu nie si v nijakom zmysle, mám myseľ len tam niekde v tom čo som videla. Ako ti mám vlastne veriť, keď o tebe ani nič neviem posledné dni...? Ako to mám všetko brať...? Ako sa mám s tým vyrovnať, keď mi už nepomáhaš? Ako mám uhasiť uhlíky, ktoré tu zostali z požiaru, ktorý si spôsobil?
Keď nemôžeš usnúť, je to preto, že si v niečom sne. Veríš tomu?
Ako dieťaťu, alebo nazvime to, mladšej slečne, sa mi páčili takéto indiánske príslovia a myšlienky. Ale ako som staršia, viem, že žiaľbohu to tak nie je. Aj keď myšlienka je veľmi pekná a jednoznačne patrí k tej kultúrnej vložke, ktorú by som podporovala, nie je to podľa mňa pravdivé tvrdenie.
Čo mám robiť keď sa mi páči jedno dievča ale bojím sa jej napísať?
Máš dve možnosti. Buď o ňu zabojuješ, tým že sa premôžeš a prihovoríš sa jej alebo aspoň napíšeš, čím si získaš milé body za záujem s možnosť spoznať ju. Alebo to vzdáš, necháš to na náhodu a možnosť, že si vaše cesty nikdy nenájdu spoločný priesečník.