Kamkoliv se podívám, vidím jen... (doplňte).
Nás.
Ask @niightthinker
22.5.2017 0:01
16.7.2017 7:35 PM
If I don't write ,to empty my mind ,I go mad.
-Lord Byron
7:54 PM
If I don't write ,to empty my mind ,I go mad.
-Lord Byron
7:54 PM
Space for midnight thoughts-
Ut: 5:03 AM
Večerno-ranná inšpirácia mojím životom
Neskorý večer ,podzim
Prišiel čas na plač,
Nehovor ku svojim ,radšej k cudzím
Ostatnými sa po chodníčkoch nezvláč.
Nenechaj sa,
Smútkom ,Emóciami ,Frustráciami ,Depresiami ovládať,
Žial ,neboj sa,
Do iných nádeje vkladať ,
V obrátenom zmysle ,
Nikdy vkladať nadeje do iných nemáš,
Nie každý má dobré v úmysle,
Celými nocami o snoch dúmaš,
A nespiš,
Snažíš hľadať nove cesty,
Plániky ,body ,mapy na papiere kreslíš,
Máš rozrobené samé polcesty
Si na začiatku a už to chceš skončiť,
Hlúpe narážky prichádzajú čoraz viac,
Zatiaľ čo iný chú noci pre tančiť,
Ty sedíš pri okne ,noc si krátiac.
Lámane útržky z dňa,
Kofeín,Kokaín,Klam ,
Izba-tvoja ukrytová základňa,
Život plný dram.
Tri veľké K-áčka,
Čo krátia ti noci ,ničia život,
Čo je teraz z teba? Čudáčka? Tuláčka či Žobráčka,
Začiatočná kapitola- Pilot .
Večerno-ranná inšpirácia mojím životom
Neskorý večer ,podzim
Prišiel čas na plač,
Nehovor ku svojim ,radšej k cudzím
Ostatnými sa po chodníčkoch nezvláč.
Nenechaj sa,
Smútkom ,Emóciami ,Frustráciami ,Depresiami ovládať,
Žial ,neboj sa,
Do iných nádeje vkladať ,
V obrátenom zmysle ,
Nikdy vkladať nadeje do iných nemáš,
Nie každý má dobré v úmysle,
Celými nocami o snoch dúmaš,
A nespiš,
Snažíš hľadať nove cesty,
Plániky ,body ,mapy na papiere kreslíš,
Máš rozrobené samé polcesty
Si na začiatku a už to chceš skončiť,
Hlúpe narážky prichádzajú čoraz viac,
Zatiaľ čo iný chú noci pre tančiť,
Ty sedíš pri okne ,noc si krátiac.
Lámane útržky z dňa,
Kofeín,Kokaín,Klam ,
Izba-tvoja ukrytová základňa,
Život plný dram.
Tri veľké K-áčka,
Čo krátia ti noci ,ničia život,
Čo je teraz z teba? Čudáčka? Tuláčka či Žobráčka,
Začiatočná kapitola- Pilot .
Related users
Where's your heart?
Je na výprave za smrťou alebo šťastím.
Ale ,myslím že moje srdenko je občasne i šťaskár. Tééda ,v tejto situácii by mohlo konečne byť i.
Zobralo svojich pár švestek a odišlo ,pobláznilo sa sa modrými očami a šiltovkou.
Fyzicky u mňa v hrudi bije nezastaviteľnou rýchlosťou,pri pomyslení na úsmev plný bielych zubov.
Myslela som že je to niaky trkvas zo susedstva , z drsnou seba prezentaciou,bez citov ,vysmievačný ,zlý.
No aký je v skutočnosti. Silný,človek keď vypočuje jeho príbeh ,môže jedine povedať že je viac než silná osobnosť. Milší než kohokoľvek ste s tou pretvárkou "vysmiaty od ucha k uchu" stretli, on sa nepretvaruje ,on je milý a dobrý človek, aj keď sa tvári drsniacky zo šiltovkou otočenou do zadu. Obetavý ,krásny človek s miliónmi skvelo-pozitívnych prívlastkov a vlastnosti ,ktoré by som vedela menovať do rána a obhajovať až kým by som nepresvedčila najtvrdohlavejšie človeka čo ma presný opak môjho názoru.
Srdce sa stráca čím ďalej viac.
Keď mi dáva krásne prezývky ,oslovenia ,zdvíha ma na ruky, pozerá na mňa keď sa pozerám dopredu ,šteklí aj keď sú to všetko len zámienky aby sa naše srdiečka priblížili k sebe a nemuseli obhajovať svoje city.
Ono nieje stratené ,našlo nový smer a novú cestu.
Svoj začiatok ,ktorý vidí priamo a nehľadí aká cestá dlhá je ,aké tŕňia sa skrývaju pod krásnou ružou,či zhnilé jablko ležiace každých pár metrov v jesennom listí.
Hľa na tu krásu ,aká je keď som šťastná ,lebo viem že toto je celé iné.
Zalúbenie.
Zaláskovanie.
Zahladenie či zamilovanie.
Ako máte vo filmoch že nemôžete spať ,jesť ,piť či dýchať.
Je to vlastne krásne dokým nepríde konflikt alebo strata.
Aj keď vám je slabo ,ale je vám krásne lebo je to začiatok ,niečoho nového,čo vám zmení život a urobí vás na chvíľu šťastnými.
Chvíľa je samozrejme relatívnym pojmom.
Každá naša pekná chvíľka žije svoj vlastný život.
V ktorom sa opakuje stále a stále dokola ,nekončí.
Vlastný život vo vlastnom svete.
Vždy keď sa nezhodneme ,môžeme jeden z našich svetov navštíviť a zistíme, že nám spolu bude vždy najkrajšie.
Škaredé spomienky sa mažú a hádžu do odpadu,a dúfam že nikto není ochotný holými rukami prehladovať odpadky.
Ani trochu neľutujem že moje srdce znova niekomu patrí,lebo teraz patrí niekomu kto je toho svojím správaním hoden.
Srdiečko sa snaží nájsť svojho spoločníka a je to na správnej ceste.
Zatiaľ je von a dúfam že mňa, už pre budúcnosť nenavštívi samo.
Len prosím neznič svoje srdiečko a seba kvôli alkoholu a drogám...
Nechaj ho tomu môjmu ..
Až sa chytia za pomyselné rúčky a môžu biť spoločným tempom,až dokým neodbijú poslednú hodinu..♥
Ale ,myslím že moje srdenko je občasne i šťaskár. Tééda ,v tejto situácii by mohlo konečne byť i.
Zobralo svojich pár švestek a odišlo ,pobláznilo sa sa modrými očami a šiltovkou.
Fyzicky u mňa v hrudi bije nezastaviteľnou rýchlosťou,pri pomyslení na úsmev plný bielych zubov.
Myslela som že je to niaky trkvas zo susedstva , z drsnou seba prezentaciou,bez citov ,vysmievačný ,zlý.
No aký je v skutočnosti. Silný,človek keď vypočuje jeho príbeh ,môže jedine povedať že je viac než silná osobnosť. Milší než kohokoľvek ste s tou pretvárkou "vysmiaty od ucha k uchu" stretli, on sa nepretvaruje ,on je milý a dobrý človek, aj keď sa tvári drsniacky zo šiltovkou otočenou do zadu. Obetavý ,krásny človek s miliónmi skvelo-pozitívnych prívlastkov a vlastnosti ,ktoré by som vedela menovať do rána a obhajovať až kým by som nepresvedčila najtvrdohlavejšie človeka čo ma presný opak môjho názoru.
Srdce sa stráca čím ďalej viac.
Keď mi dáva krásne prezývky ,oslovenia ,zdvíha ma na ruky, pozerá na mňa keď sa pozerám dopredu ,šteklí aj keď sú to všetko len zámienky aby sa naše srdiečka priblížili k sebe a nemuseli obhajovať svoje city.
Ono nieje stratené ,našlo nový smer a novú cestu.
Svoj začiatok ,ktorý vidí priamo a nehľadí aká cestá dlhá je ,aké tŕňia sa skrývaju pod krásnou ružou,či zhnilé jablko ležiace každých pár metrov v jesennom listí.
Hľa na tu krásu ,aká je keď som šťastná ,lebo viem že toto je celé iné.
Zalúbenie.
Zaláskovanie.
Zahladenie či zamilovanie.
Ako máte vo filmoch že nemôžete spať ,jesť ,piť či dýchať.
Je to vlastne krásne dokým nepríde konflikt alebo strata.
Aj keď vám je slabo ,ale je vám krásne lebo je to začiatok ,niečoho nového,čo vám zmení život a urobí vás na chvíľu šťastnými.
Chvíľa je samozrejme relatívnym pojmom.
Každá naša pekná chvíľka žije svoj vlastný život.
V ktorom sa opakuje stále a stále dokola ,nekončí.
Vlastný život vo vlastnom svete.
Vždy keď sa nezhodneme ,môžeme jeden z našich svetov navštíviť a zistíme, že nám spolu bude vždy najkrajšie.
Škaredé spomienky sa mažú a hádžu do odpadu,a dúfam že nikto není ochotný holými rukami prehladovať odpadky.
Ani trochu neľutujem že moje srdce znova niekomu patrí,lebo teraz patrí niekomu kto je toho svojím správaním hoden.
Srdiečko sa snaží nájsť svojho spoločníka a je to na správnej ceste.
Zatiaľ je von a dúfam že mňa, už pre budúcnosť nenavštívi samo.
Len prosím neznič svoje srdiečko a seba kvôli alkoholu a drogám...
Nechaj ho tomu môjmu ..
Až sa chytia za pomyselné rúčky a môžu biť spoločným tempom,až dokým neodbijú poslednú hodinu..♥
Space-
Chýbaš mi veľmi, keď ti budem chýbať aj ja, daj mi pesničku, prosím. Budem z nej cítiť ako moc ti chybám,každý cit ktorý v tebe ku mne ostal, medzi tými ostatnými, ja budem ťa ktorej si daroval piesneň, tá ktorú miluješ, tak moc že nevieš ako jej to všetko povedať, len prostredníctvom piesne.
Milujem ťa,dúfam že raz to zistíš, alebo si to skôr uvedomiš.Aj keď tomu neverím. Ale tebe by som uverila všetko čo povieš.
Milujem ťa,dúfam že raz to zistíš, alebo si to skôr uvedomiš.Aj keď tomu neverím. Ale tebe by som uverila všetko čo povieš.
voľná otázka. 🌚
Hovoria ti že si hlúpy, horší.
Že máš opustiť toto mesto.
Máš odísť a nikdy sa nevrátiť.
Podľa nich si není tak dobrý ako sú oni.
Si lepší, podľa nich by si mal zahodiť svoj talent a všetku kreativitu len kvôli tomu aby si bol každý deň v škole a učil sa veci co zabudneš.
Ty sa búriš proti nim.
Ty máš vlastný názor.
Nechce žiť podľa ich pravidiel, si dosť múdry nato a moc talentovaný aby si to všetko svoje nadanie prehral v škole a premhral čas potrebný na tvorenie tvojich diel.
Búriš sa, stále sa búriš proti nim.
Niesú to priatelia, sú to hyeny, ktoré vytvorili zákony, pravidlá a to čo ťa uväzneni navždy v sebe..
Ty chceš utekať, nechceš sa vzdať.
Hovoria o tebe že si iný, že si divný, že niesi normálny.. Podľa nich si narušený a potrebuješ ísť do napravovne.
Búriš sa čím ďalej viac.
Chceš len rozvíjať svoju špecialnosť, to v čom si dobre a oni ti bránia..
Hovoria ze si blázon, vyšinuty blázon..
Ale ty si chceš len splniť sen..
Chceš len sa ďalej rozvíjať..
Ale ako sa môžeš rozvíjať popri štúdiu na ktorom niesi dobrovoľne?
Tam kde ťa to nebaví.
Ako?..
Nevzdávaj sa, hovoria ti kamaráti ktorý niesú dostatočne odvážní na taký hlboký čín vzbureniu sa škole, rodine, štátu, zákonom, pravidlám, ich "ľudskosti" a vláde.
Niesú toho schopní..
Ty si ten co mal sen, ten odvážní, čo sa vzbúril a pomaly to vzdáva..
Ty chceš už len utekať..
Vzdávaš sa.
Nevládzeš.
Kľačiš na studenej zemi padlých snov a podlej motivácie.
Spiš..
Snivaš..
Prišla vo sne nádej, mala víla so zelenými krídlami a blondavými jemnými vlaskami.
Pozrela sa ti do očí, tým zeleným kukučom, plným motivácie a nádeje.
Hovorí ti ako to zvládneš, ona v teba verí, ako tá miluje.. Nemáš ju sklamať, ty to zvládneš, len jej musíš veriť. Pozrieš sa jej na tie hnedé pehy na maľučkých líčkaš a povieš jej Verím ti.. Aj keď je riziko veriť ľuďom, ale ty niesi človek, ty si lepšia.. Verím ti!
Obliaty potok sa budiš z rána za svitajuceho slnka pred šiestou rannou hodinou,plný síl, motivácie, nádeje a lásky od tvojej vlastnej vily..
Cítiš ako ju miluješ a že to musíš dokázať, vzdávaš sa na dlhú cestu za cieľom, ale ty jej musíš ukázať že to zvládneš a ako moc ju miluješ...
Miluješ ju a chceš jej to dokázať.
Znova sa búriš ale tentokrát to nevzdaš dokým to nezvládneš.
Ona je to čo ťa napĺňa životom a to prečo chceš žiť.
Stala sa pre teba všetkým.
Jediná ktorej veríš, pretože nieje človek.
Búriš sa až kým to nevyhraš, celú túto hru a svoju vilu znova neuvidíš sa smiať s pocitom že je na teba pyšná...
Moja malá víla znova som ťa videl, a myslím, že ťa milujem viac než svoj sen..
Mojím snom si ty.
Milujem ťa od chvíle čo si sa na mňa pozrela tými veľkými zelenými perlami a prehovorila na mňa jemným melodickým hlaskom..
Prosím potrebujem ta znova vidieť...
Že máš opustiť toto mesto.
Máš odísť a nikdy sa nevrátiť.
Podľa nich si není tak dobrý ako sú oni.
Si lepší, podľa nich by si mal zahodiť svoj talent a všetku kreativitu len kvôli tomu aby si bol každý deň v škole a učil sa veci co zabudneš.
Ty sa búriš proti nim.
Ty máš vlastný názor.
Nechce žiť podľa ich pravidiel, si dosť múdry nato a moc talentovaný aby si to všetko svoje nadanie prehral v škole a premhral čas potrebný na tvorenie tvojich diel.
Búriš sa, stále sa búriš proti nim.
Niesú to priatelia, sú to hyeny, ktoré vytvorili zákony, pravidlá a to čo ťa uväzneni navždy v sebe..
Ty chceš utekať, nechceš sa vzdať.
Hovoria o tebe že si iný, že si divný, že niesi normálny.. Podľa nich si narušený a potrebuješ ísť do napravovne.
Búriš sa čím ďalej viac.
Chceš len rozvíjať svoju špecialnosť, to v čom si dobre a oni ti bránia..
Hovoria ze si blázon, vyšinuty blázon..
Ale ty si chceš len splniť sen..
Chceš len sa ďalej rozvíjať..
Ale ako sa môžeš rozvíjať popri štúdiu na ktorom niesi dobrovoľne?
Tam kde ťa to nebaví.
Ako?..
Nevzdávaj sa, hovoria ti kamaráti ktorý niesú dostatočne odvážní na taký hlboký čín vzbureniu sa škole, rodine, štátu, zákonom, pravidlám, ich "ľudskosti" a vláde.
Niesú toho schopní..
Ty si ten co mal sen, ten odvážní, čo sa vzbúril a pomaly to vzdáva..
Ty chceš už len utekať..
Vzdávaš sa.
Nevládzeš.
Kľačiš na studenej zemi padlých snov a podlej motivácie.
Spiš..
Snivaš..
Prišla vo sne nádej, mala víla so zelenými krídlami a blondavými jemnými vlaskami.
Pozrela sa ti do očí, tým zeleným kukučom, plným motivácie a nádeje.
Hovorí ti ako to zvládneš, ona v teba verí, ako tá miluje.. Nemáš ju sklamať, ty to zvládneš, len jej musíš veriť. Pozrieš sa jej na tie hnedé pehy na maľučkých líčkaš a povieš jej Verím ti.. Aj keď je riziko veriť ľuďom, ale ty niesi človek, ty si lepšia.. Verím ti!
Obliaty potok sa budiš z rána za svitajuceho slnka pred šiestou rannou hodinou,plný síl, motivácie, nádeje a lásky od tvojej vlastnej vily..
Cítiš ako ju miluješ a že to musíš dokázať, vzdávaš sa na dlhú cestu za cieľom, ale ty jej musíš ukázať že to zvládneš a ako moc ju miluješ...
Miluješ ju a chceš jej to dokázať.
Znova sa búriš ale tentokrát to nevzdaš dokým to nezvládneš.
Ona je to čo ťa napĺňa životom a to prečo chceš žiť.
Stala sa pre teba všetkým.
Jediná ktorej veríš, pretože nieje človek.
Búriš sa až kým to nevyhraš, celú túto hru a svoju vilu znova neuvidíš sa smiať s pocitom že je na teba pyšná...
Moja malá víla znova som ťa videl, a myslím, že ťa milujem viac než svoj sen..
Mojím snom si ty.
Milujem ťa od chvíle čo si sa na mňa pozrela tými veľkými zelenými perlami a prehovorila na mňa jemným melodickým hlaskom..
Prosím potrebujem ta znova vidieť...
Co tě inspiruje?
Oni sa má pýtali či som na drogách, ja som im povedal o tvojom úsmeve.
Co jsou oči?
Orgán reaugujúci na svetlo, vďaka nemu vidíme všetku skázu a krásu nášho sveta vo vojnách a prírode.
Časť tela, ktorou povieš milujem ťa, bez slov.
Povieš nimi ako moc si smutný, pomocou sĺz.
Môžeš nimi pozorovať veci, čo častokrát ľudia nevnímaju.
Ale oči sú tí na nič, keď srdce máš slepé,keď niekoho miluješ,oči nevidia, hlava nepočuje, srdce preberá všetky ich funkcie, takmer bije za tu určenú osobu.
Očami dokážeš prehľiadnuť veci viditeľné, svetu skryté, správne vidíš srdcom.
Tak sa riad srdiečkom a nie očami:).
Oči je to čo nám prehovára do duše a nenecháva nás celé noci spávať, tie pohľady každodenné, ten pohľad čo ti zanechal chlapec ktorého ľúbiš alebo dievča, ktoré stále miluješ.
Ten pohľad tvojej matky alebo otca,keď zistia že si sebevražedna troska, keď vidia v tebe sklamanie.
Cez oči môžeš vyjadriť cit, ale nevidíš veci, ktoré sú dôležité.
Časť tela, ktorou povieš milujem ťa, bez slov.
Povieš nimi ako moc si smutný, pomocou sĺz.
Môžeš nimi pozorovať veci, čo častokrát ľudia nevnímaju.
Ale oči sú tí na nič, keď srdce máš slepé,keď niekoho miluješ,oči nevidia, hlava nepočuje, srdce preberá všetky ich funkcie, takmer bije za tu určenú osobu.
Očami dokážeš prehľiadnuť veci viditeľné, svetu skryté, správne vidíš srdcom.
Tak sa riad srdiečkom a nie očami:).
Oči je to čo nám prehovára do duše a nenecháva nás celé noci spávať, tie pohľady každodenné, ten pohľad čo ti zanechal chlapec ktorého ľúbiš alebo dievča, ktoré stále miluješ.
Ten pohľad tvojej matky alebo otca,keď zistia že si sebevražedna troska, keď vidia v tebe sklamanie.
Cez oči môžeš vyjadriť cit, ale nevidíš veci, ktoré sú dôležité.
Musíme si promluvit. O čem?
Ta cesta ktorou myslíš, ťa robí krásnym.
Tvoje zmýšľanie ťa robí úžasným.
To ako tvoriš vety, dávaš dokopy, skladaš písmenká určené pre mňa, je to čo na tebe z celej kocky ľadu v hrudi milujem.
Všetko čo povieš, tí takmer prehltnem.
To čo si myslíš si ty.
A ja milujem tvoj spôsob myslenia.
Milujem ťa.
Tvoje zmýšľanie ťa robí úžasným.
To ako tvoriš vety, dávaš dokopy, skladaš písmenká určené pre mňa, je to čo na tebe z celej kocky ľadu v hrudi milujem.
Všetko čo povieš, tí takmer prehltnem.
To čo si myslíš si ty.
A ja milujem tvoj spôsob myslenia.
Milujem ťa.
aká je vaša teória o vývine ľudstva?
Narodiš sa a umrieš.
Umrieš a narodiš sa.
Prídeš a odídeš.
Odídeš a prídeš.
Ale to čo je medzitým, to je to čo práve žiješ, môžeš to ovplyvniť, môžeš sa teraz zobrať a niečo robiť so svojím životom. A taktiež môžeš ostať sedieť, nerobiť nič a stále sa sťažovať.
Nikto si nevyberáme kam a do akých podmienok sa národime. No sami si vyberáme našu cestu. Táto cesta sa poznaním a hľadaním raz konči, máš príležitosti, tak sa skus zobrať, prestať ľutovať, vstať a robiť to čo chceš, to čo ťa baví a to prečo chceš žiť. Všetko je len o tebe. Tvoj život je o tebe. Všetko čo prežívaš, čo sa celú trať po ktorej ideš zažiješ, dokážeš a urobíš, na konci si budeš buď ďakovať za veci ktoré si urobil alebo si budeš nadávať sa veci ktoré si nespravil. Človek v živote viac ľutuje veci ktoré neurobil ako tie ktoré reálne uskutočnil. Niekedy sa netreba zamýšľať nad tým čo ideme alebo chceme spraviť, jedine co treba je to urobiť a sledovať čo sa bude diať. Treba skúšať v živote veci, dajú vám vždy niečo do života, hlavne poznatky a skúsenosti. Nemôžme ostať celý život na jednom mieste stať musíme sa vyvíjať a objavovať nepoznané. Treba cestovať a zoznamovať sa stále a stále s novými ľuďmi, ktorí vám ukážu nové myšlienky, ich pohľad na svet a dajú vám do hlavy ich pohľady alebo kúsok s ich vedomosti. Stačí ľuďom nasluchat a budete o niečo múdrejši. Ak chceš niečo urobiť, urob to. Hneď. Nezamyslaj sa nad dôsledkami, bude to fajn, len sa neboj a ver mi budeš toho ľutovať menej ako keby to nespraviš.
Ver mi, počúvaj má dám ti novú perspektívu a skúsenosti ti prenecham, môžeš si z nich niečo zobrať alebo si povedať že ďalší tupý človek ktorý sa snaží o múdre ručičky.
Všetko je na tebe, ale skus mi veriť a ja ťa povediem životom, skus mi dať tvoj čas a ja ti skúsim povedať môj pohľad.
Chcem až si šťastný až každý človiečik z vás je šťastný. Chcem až si vytvoríte vlastnú cestu a získate niečo čo chcete do života.
Som len človek ktorý má hlavu plnú myšlienok.
No raz, možno raz, niečo s mojimi myšlienkami dokážem. Chcem dokázať hlavne to až sú ľudia šťastní. Pomôž mi splnil moje prianie, buď Ty prosím šťastný a rozvesel svojho smutného kamaráta ktorý potrebuje otvorenú náruč, daj mu vedieť že není sám a že ho ľúbiš. Pomôž mu. Pomôž sebe. Pomôž mi splniť sen, buď šťastný, rozdávaj šťastie a lásku. Prosím, budem ti vďačná.
Umrieš a narodiš sa.
Prídeš a odídeš.
Odídeš a prídeš.
Ale to čo je medzitým, to je to čo práve žiješ, môžeš to ovplyvniť, môžeš sa teraz zobrať a niečo robiť so svojím životom. A taktiež môžeš ostať sedieť, nerobiť nič a stále sa sťažovať.
Nikto si nevyberáme kam a do akých podmienok sa národime. No sami si vyberáme našu cestu. Táto cesta sa poznaním a hľadaním raz konči, máš príležitosti, tak sa skus zobrať, prestať ľutovať, vstať a robiť to čo chceš, to čo ťa baví a to prečo chceš žiť. Všetko je len o tebe. Tvoj život je o tebe. Všetko čo prežívaš, čo sa celú trať po ktorej ideš zažiješ, dokážeš a urobíš, na konci si budeš buď ďakovať za veci ktoré si urobil alebo si budeš nadávať sa veci ktoré si nespravil. Človek v živote viac ľutuje veci ktoré neurobil ako tie ktoré reálne uskutočnil. Niekedy sa netreba zamýšľať nad tým čo ideme alebo chceme spraviť, jedine co treba je to urobiť a sledovať čo sa bude diať. Treba skúšať v živote veci, dajú vám vždy niečo do života, hlavne poznatky a skúsenosti. Nemôžme ostať celý život na jednom mieste stať musíme sa vyvíjať a objavovať nepoznané. Treba cestovať a zoznamovať sa stále a stále s novými ľuďmi, ktorí vám ukážu nové myšlienky, ich pohľad na svet a dajú vám do hlavy ich pohľady alebo kúsok s ich vedomosti. Stačí ľuďom nasluchat a budete o niečo múdrejši. Ak chceš niečo urobiť, urob to. Hneď. Nezamyslaj sa nad dôsledkami, bude to fajn, len sa neboj a ver mi budeš toho ľutovať menej ako keby to nespraviš.
Ver mi, počúvaj má dám ti novú perspektívu a skúsenosti ti prenecham, môžeš si z nich niečo zobrať alebo si povedať že ďalší tupý človek ktorý sa snaží o múdre ručičky.
Všetko je na tebe, ale skus mi veriť a ja ťa povediem životom, skus mi dať tvoj čas a ja ti skúsim povedať môj pohľad.
Chcem až si šťastný až každý človiečik z vás je šťastný. Chcem až si vytvoríte vlastnú cestu a získate niečo čo chcete do života.
Som len človek ktorý má hlavu plnú myšlienok.
No raz, možno raz, niečo s mojimi myšlienkami dokážem. Chcem dokázať hlavne to až sú ľudia šťastní. Pomôž mi splnil moje prianie, buď Ty prosím šťastný a rozvesel svojho smutného kamaráta ktorý potrebuje otvorenú náruč, daj mu vedieť že není sám a že ho ľúbiš. Pomôž mu. Pomôž sebe. Pomôž mi splniť sen, buď šťastný, rozdávaj šťastie a lásku. Prosím, budem ti vďačná.
Jak by jsi popsal/a "chuť" samoty?
Obdobie v živote, kde sa nemáš ku komu schúliť.
Keď si sám, strašne sám.
To je tá časť v živote ktorú prežívam už dlho.
Tá časť keď nemáš nikoho komu by si sa mohol zdôveriť, komu by si sa mohol vyplakať na rameni alebo len niekoho objať.
Keď v sobotu poobede si pustíš pesničky, schuliš sa do klbka, ležiš a plačeš.
Rozmýšľaš maď sebevraždou, čím ďalej viac a viac.
Nakoniec už máš premyslené do posledného detailu ako umriem, kedy kde a máš napísané listy na rozlúčku, rodičom.
A keď nemáš rodičov, nenapíšeš,lebo komu tiež však..
Niekedy si v okolí ľudí, smejú sa, užívajú si aj sa snažia na teba prehovoriť ale ty si sám, len sedíš a hlúpo sa do steny a v diaľke prizeráš ničomu.
Nedokážeš sa usmiať,si strašne moc sám.
Máš okolo seba ľudí ale ty si prázdny.
Nevieš čo je tvojim poslaním alebo kvôli čomu je toto trápenie dobre.
Neznášaš postupom času spoločnosť.
Sedíš a premýšľaš.
Každý posraty deň v živote premýšľaš, plačeš a chceš sa zabiť.
Si zúfalý a smutný.
Nevieš kam sa pohnúť, úplne na všetko sám.
Nemá ti kdo pomôcť.
Cítiš sa bezbrano.
Nemáš chuť dýchať ani žiť.
Nemáš záujem o toto všetko, žiť a o bytie na tejto planéte.
Jedine čo robia, je ze cele hodiny v dní premýšľaš stále a stále.
Pozeráš filmy na útechu.
A taktiež si prečítaš občas knihu.
Chodíš svetom ako mŕtvi ako by si nežil.
Ako keby neexistuješ.
Si len sám sebou.
A si sebou sám.
Nič viac ako ty
A nič menej tiež ako ty.
Chceš objať ale nemáš koho.
Chceš žiť ale nemáš dôvod.
Chceš umrieť ale si nato príliš slabý.
Chceš len umrieť ale nemôžeš, nevychádza ti to.
Prvý pokus o sebevraždu je neúspešný dáš si chvíľu kľud a skúšaš to znova, v aute alebo vo vlaku či už autobuse sa modliš aby to s tebou nabúralo.
Nič viac ako smrť mať nechceš.
Nechceš už nič..
Len umrieť.
A nežiť.
Keď si sám, strašne sám.
To je tá časť v živote ktorú prežívam už dlho.
Tá časť keď nemáš nikoho komu by si sa mohol zdôveriť, komu by si sa mohol vyplakať na rameni alebo len niekoho objať.
Keď v sobotu poobede si pustíš pesničky, schuliš sa do klbka, ležiš a plačeš.
Rozmýšľaš maď sebevraždou, čím ďalej viac a viac.
Nakoniec už máš premyslené do posledného detailu ako umriem, kedy kde a máš napísané listy na rozlúčku, rodičom.
A keď nemáš rodičov, nenapíšeš,lebo komu tiež však..
Niekedy si v okolí ľudí, smejú sa, užívajú si aj sa snažia na teba prehovoriť ale ty si sám, len sedíš a hlúpo sa do steny a v diaľke prizeráš ničomu.
Nedokážeš sa usmiať,si strašne moc sám.
Máš okolo seba ľudí ale ty si prázdny.
Nevieš čo je tvojim poslaním alebo kvôli čomu je toto trápenie dobre.
Neznášaš postupom času spoločnosť.
Sedíš a premýšľaš.
Každý posraty deň v živote premýšľaš, plačeš a chceš sa zabiť.
Si zúfalý a smutný.
Nevieš kam sa pohnúť, úplne na všetko sám.
Nemá ti kdo pomôcť.
Cítiš sa bezbrano.
Nemáš chuť dýchať ani žiť.
Nemáš záujem o toto všetko, žiť a o bytie na tejto planéte.
Jedine čo robia, je ze cele hodiny v dní premýšľaš stále a stále.
Pozeráš filmy na útechu.
A taktiež si prečítaš občas knihu.
Chodíš svetom ako mŕtvi ako by si nežil.
Ako keby neexistuješ.
Si len sám sebou.
A si sebou sám.
Nič viac ako ty
A nič menej tiež ako ty.
Chceš objať ale nemáš koho.
Chceš žiť ale nemáš dôvod.
Chceš umrieť ale si nato príliš slabý.
Chceš len umrieť ale nemôžeš, nevychádza ti to.
Prvý pokus o sebevraždu je neúspešný dáš si chvíľu kľud a skúšaš to znova, v aute alebo vo vlaku či už autobuse sa modliš aby to s tebou nabúralo.
Nič viac ako smrť mať nechceš.
Nechceš už nič..
Len umrieť.
A nežiť.
Co ti říká tvé srdce?
Choď za ním, napíš mu.
Ozvi sa mu, pozdrav ho, porozprávaj sa s ním.
Urob už niečo čím konečne uputaš jeho pozornosť.
Prestaň byť hlúpa, zapáč sa mu konečne.
Aj keď ho vôbec nezaujímaš, aj keď ho vôbec netrápiš aj keď si ťa vymazal z pamäti aj keď tá vôbec nemá rád a už vôbec ta neľúbi.
Rob niečo, preboha.
Ja ako tvoje srdce vidím že som osamelé smutne,bez žiadnej opory.
Ty ho predsa ľúbiš, tak bez za ním a rob niečo, prosím...
Chcem to len pre teba, pre nás.
Až nás niekto spraví, ale ty ľúbiš len jeho.
Tak choď a pobozkaj ho pred všetkými.
Báv sa s ním, nečakaj že ti napíše nebodaj sa ti príhovori, naozaj ta nemá rád a ty si ta ktorá to môže zmeniť.
Alebo sa odľúb, a miluj niekoho iného.
Ja umieram..
Nedokážem žiť naďalej takto..
Prestávam biť..
Nezvládnem to už.
Musíš nám pomôcť.
Prosím už nás netráp, pozbieraj sa, zober sa dievča, potrebujem zachrániť lebo som zlomené na kusy, zachvíľu nebude čo lámať,
Pretože ja umieram...
Neviem prečo ho ľúbiš, ale on teba nie.
Nebude ta ľúbiť nikdy.
Prosím prestaň ho ľúbiť, myslelo som si ze ho dokážeš okúzliť, upútať, ale úprimne nedokážeš okúzliť nikoho.
Narovinu nikto by s tebou nechcel strácať čas.
Len skus, nikoho nemilovat, tvoja láska má zranuje.
Láme má dňom viac a viac.
Potrebujem napraviť, rýchlo než bude neskoro.
Než mi bude koniec.
Než umriem a bude veľmi neskoro..
Musíš to napraviť a zachrániť mňa i teba.
Než bude neskoro..
Kým nebude koniec..
Čierno a tma...
Ozvi sa mu, pozdrav ho, porozprávaj sa s ním.
Urob už niečo čím konečne uputaš jeho pozornosť.
Prestaň byť hlúpa, zapáč sa mu konečne.
Aj keď ho vôbec nezaujímaš, aj keď ho vôbec netrápiš aj keď si ťa vymazal z pamäti aj keď tá vôbec nemá rád a už vôbec ta neľúbi.
Rob niečo, preboha.
Ja ako tvoje srdce vidím že som osamelé smutne,bez žiadnej opory.
Ty ho predsa ľúbiš, tak bez za ním a rob niečo, prosím...
Chcem to len pre teba, pre nás.
Až nás niekto spraví, ale ty ľúbiš len jeho.
Tak choď a pobozkaj ho pred všetkými.
Báv sa s ním, nečakaj že ti napíše nebodaj sa ti príhovori, naozaj ta nemá rád a ty si ta ktorá to môže zmeniť.
Alebo sa odľúb, a miluj niekoho iného.
Ja umieram..
Nedokážem žiť naďalej takto..
Prestávam biť..
Nezvládnem to už.
Musíš nám pomôcť.
Prosím už nás netráp, pozbieraj sa, zober sa dievča, potrebujem zachrániť lebo som zlomené na kusy, zachvíľu nebude čo lámať,
Pretože ja umieram...
Neviem prečo ho ľúbiš, ale on teba nie.
Nebude ta ľúbiť nikdy.
Prosím prestaň ho ľúbiť, myslelo som si ze ho dokážeš okúzliť, upútať, ale úprimne nedokážeš okúzliť nikoho.
Narovinu nikto by s tebou nechcel strácať čas.
Len skus, nikoho nemilovat, tvoja láska má zranuje.
Láme má dňom viac a viac.
Potrebujem napraviť, rýchlo než bude neskoro.
Než mi bude koniec.
Než umriem a bude veľmi neskoro..
Musíš to napraviť a zachrániť mňa i teba.
Než bude neskoro..
Kým nebude koniec..
Čierno a tma...
Taky doufáš, že na Štědrý den bude padat sníh?🌨
Ja len dúfam že na Štedrý deň nebudem sama.
Dúfam že má stretne Šťastie.
Že ma stretne Vianočný zázrak.
Verím v to.
Viera je silná vec.
Dokáže toho veľa,
Preto verím stále, aj po rokoch.
Nádej umiera ako posledná.
Vo mne ešte nevyhasla.
Dúfam že má stretne Šťastie.
Že ma stretne Vianočný zázrak.
Verím v to.
Viera je silná vec.
Dokáže toho veľa,
Preto verím stále, aj po rokoch.
Nádej umiera ako posledná.
Vo mne ešte nevyhasla.
Čo je pre vás typické? Podľa čoho vás ľudia spoznajú?
Naivná, dôverčiva, vystrašená, stupidna, trápna.
Klepu sa mi ruky od strachu, od strachu zo samoty, života, zatratenia, zabudnutia, ako to pôjde ďalej? Príde niečo? Čakám na zázrak? Alebo čakám na niečo čo nepríde, na niečo čo už je dávno stratené? Som len tak naivná alebo to naozaj príde? Príde niečo skvelé? Či len verím rozprávkam? Vidím svet ako rozprávku? Vidím to moc ružovo? Alebo pritmavo?
Čakám na začiatok alebo koniec?
Čakám na zatratenie alebo poznanie?
Skúšam zabudnúť jeho meno, vôňu, osobnosť, sladký hlas, krásnu tvar.
Pokúšam sa to všetko zabudnúť.
Skúšam si nevybavovať každý moment, chvíľe strávené pospolu.
Ty mi našepkavaš, "Nikdy už neodidem, neboj sa", sladké slová, pohladzujuce na duši, pohlcujece všetok môj zdravý rozum a mŕtve srdce.
Snažíš sa mám dotýkať, usmievať sa mi do očí, pozerať sa na mňa. Už ti neverím , stratil si u mňa dôveru, niečo čo už je stratené, čo nikdy nenájdeš. Už nenájdeš vchod do môjho tmavého srdca, chladného, prázdneho, zničeného, zatvoreného.
Vstup bol uzatvorený až pokiaľ nezmiznem.
Uzatvorené vchody do samého konca mňa.
Až pokým sa nerozpliniem a neupadnem do zatratenia.
Bojím sa že už nepríde nikto, ostanem sama na tomto svete ako som bola do teraz, nechcem tomu uveriť.
Nechcem veriť že neprídeš a nezmeniš môj život od základov.
Nechcem tomu veriť ani tomu nikdy neverím.
Stále budem veriť, dokiaľ nevyhasne posledná sviečka mojej duše.
Neuverím až dovtedy, pokiaľ tento nádych nebude mojim posledným.
A ty nebudeš stať pri mne.
Pretože moja viera je silnejšia ako ty a tvoje náražky, ignoracia, odmietania, je to celé silnejšie ako ty.
Nelam ma už na malé kúsky, proste ma opráv, celú, až som šťastná, až sme spolu šťastní.
Klepu sa mi ruky od strachu, od strachu zo samoty, života, zatratenia, zabudnutia, ako to pôjde ďalej? Príde niečo? Čakám na zázrak? Alebo čakám na niečo čo nepríde, na niečo čo už je dávno stratené? Som len tak naivná alebo to naozaj príde? Príde niečo skvelé? Či len verím rozprávkam? Vidím svet ako rozprávku? Vidím to moc ružovo? Alebo pritmavo?
Čakám na začiatok alebo koniec?
Čakám na zatratenie alebo poznanie?
Skúšam zabudnúť jeho meno, vôňu, osobnosť, sladký hlas, krásnu tvar.
Pokúšam sa to všetko zabudnúť.
Skúšam si nevybavovať každý moment, chvíľe strávené pospolu.
Ty mi našepkavaš, "Nikdy už neodidem, neboj sa", sladké slová, pohladzujuce na duši, pohlcujece všetok môj zdravý rozum a mŕtve srdce.
Snažíš sa mám dotýkať, usmievať sa mi do očí, pozerať sa na mňa. Už ti neverím , stratil si u mňa dôveru, niečo čo už je stratené, čo nikdy nenájdeš. Už nenájdeš vchod do môjho tmavého srdca, chladného, prázdneho, zničeného, zatvoreného.
Vstup bol uzatvorený až pokiaľ nezmiznem.
Uzatvorené vchody do samého konca mňa.
Až pokým sa nerozpliniem a neupadnem do zatratenia.
Bojím sa že už nepríde nikto, ostanem sama na tomto svete ako som bola do teraz, nechcem tomu uveriť.
Nechcem veriť že neprídeš a nezmeniš môj život od základov.
Nechcem tomu veriť ani tomu nikdy neverím.
Stále budem veriť, dokiaľ nevyhasne posledná sviečka mojej duše.
Neuverím až dovtedy, pokiaľ tento nádych nebude mojim posledným.
A ty nebudeš stať pri mne.
Pretože moja viera je silnejšia ako ty a tvoje náražky, ignoracia, odmietania, je to celé silnejšie ako ty.
Nelam ma už na malé kúsky, proste ma opráv, celú, až som šťastná, až sme spolu šťastní.
Jak moc tě to bolelo?
Nôž do srdca, kôl do hrude, guľka v hrudnej kosti , nekonečná bolesť hlave, hlučné hlasy v hlave, ktoré nenechajú spať, nedostatok spánku, kruhy pod očami, bolesť žitia, bolesť bytia , zlomené kosti, zlomené srdce, žiletka v krku, nôž priložený pod bradou, ku krku, nemôžem prehltať, strach ma zabíja zvnútra duše, boli ma každý hlt aj nádych, ztracam dušu a hĺbku, kľačim a prosím.
Prosím ťa bože dobrý, vysliš moje prosby, o šťastí,nepoznanom, pocite, ktorý chcem zažiť na vlastnej koži, dopraj mi ho dožiť.
Dopraj mi ho cítiť, žiť s tým pocitom.
Pocitom šťastia.
Dopraj mi viac úsmevov ako sĺz,
Viac sŕdc ako rán,
Viac vzťahov ako samoty,
Viac informácií ako tupéj nevedomosti,
Viac života ako smrti,
Viac inteligencie ako hlúposti,
Viac šťastia ako smútku.
Pomôž mi nájsť môj životný zmysel, moje posolstvo, čo tu robím, dobrotivý bože, daj mi napovedu, azda mám dôvod bytia na tejto zemi?
Azda není môj život hlúpy a nemí,
V krajine hluchých i slepich,
V krajine narcisov a rádoby "politikov".
Ľudí čo sa záujmaju len a len o seba.
Nezauju ich ľudia, zaujíma ich nové sídlo v centre blavy.
Má môj život iné posolstvo ako v takejto krajine volať o pomoc?
Má to hlbší význam ako smútiť a plakať?
Čakám na zázrak.
Na ňho.
Nič iné nečakám, len jeho príchod, spôsobenie radosti môjho žitia tu, príde, ja verím, viem to.
Čakám na zázrak.
Na zázrak.
Zázrak..
Príde..
Čoskoro, verím.
Ja verím.
Viem to.
Musí prísť.
Musí!
Prosím ťa bože dobrý, vysliš moje prosby, o šťastí,nepoznanom, pocite, ktorý chcem zažiť na vlastnej koži, dopraj mi ho dožiť.
Dopraj mi ho cítiť, žiť s tým pocitom.
Pocitom šťastia.
Dopraj mi viac úsmevov ako sĺz,
Viac sŕdc ako rán,
Viac vzťahov ako samoty,
Viac informácií ako tupéj nevedomosti,
Viac života ako smrti,
Viac inteligencie ako hlúposti,
Viac šťastia ako smútku.
Pomôž mi nájsť môj životný zmysel, moje posolstvo, čo tu robím, dobrotivý bože, daj mi napovedu, azda mám dôvod bytia na tejto zemi?
Azda není môj život hlúpy a nemí,
V krajine hluchých i slepich,
V krajine narcisov a rádoby "politikov".
Ľudí čo sa záujmaju len a len o seba.
Nezauju ich ľudia, zaujíma ich nové sídlo v centre blavy.
Má môj život iné posolstvo ako v takejto krajine volať o pomoc?
Má to hlbší význam ako smútiť a plakať?
Čakám na zázrak.
Na ňho.
Nič iné nečakám, len jeho príchod, spôsobenie radosti môjho žitia tu, príde, ja verím, viem to.
Čakám na zázrak.
Na zázrak.
Zázrak..
Príde..
Čoskoro, verím.
Ja verím.
Viem to.
Musí prísť.
Musí!
Lidskost. Co to podle vás je a co je podle vás lidské? Neodpovídejte prosím jednou větou. Vím, otázka je krátká, ale nemyslíte že toto je téma nad kterým by se mělo více zamyslet?...~
Ľudské je robiť chyby.
Každý máme právo chybovať v živote.
Experimentujeme, potom robíme chyby.
Ale prečo nám chyby niesú odpustené?
Prečo nám ich každý zazlieva?
Nezaslužime si druhú šancu?
Ako by sme sa len mohli poučiť z chýb keď nám nikto nedal príležitosť.
Ako si môžme niečo s toho zobrať keď nedostaneme šancu,ani jednu.
Predsa sme len ľudia, máme na to právo, niesme stroje a taktiež niesme dokonalí, ani trochu.
Chceme spraviť, urobiť toľko vecí, nezamyšľame sa nad následkami našich krokov a následkami našich rozhodnutí, my to chceme vyskúšať, toľko chceme toho v živote urobiť, tak nám nesmiete brániť, musíte nám odpustiť, rodičia, priatelia, známi, chlapci a dievčatá, okoloidúci i susedia.
Odpuste nám naše chyby, nechajte nás občas zachybovať, dajte nám šancu, až sa môžme poučiť.
Dajte nám nato príležitosť.
Ľudské je ľúbiť.
Mať niekoho rád,rodinu, chlapcov i dievčatá možno oboje, je ľudské že sa zamilujeme do niekoho, nemôžeme to ovplyvniť, vyhľadávame lásku, city a vzťahy.
Chceme mať pri sebe osobu s ktorou sa budeme cítiť krásne, bezpečne, kľudne, najlepšie keď je nablízku.
Je to ľudské, mať rád.
Je ľudské mať city, plakať, byť nahnevaný, mať nálady, byt zlý, musíme to druhým odpustiť.
Sme ľudia, robíme chyby, ľúbime a máme city.
Buďme ohľaduplný a plný empatie, odpušťajme a dajme šancu, pre príležitosť.
Odpuste druhým že niesu dokonalý, všetci sme len prostý ľudia.
Nič viac, nič menej.
Žiadne stroje, len ľudia.
Nemôžeme vrátiť čas, nedokážeme čítať myšlienky ani lietať a doniesť modré z neba, odpustite nám chyby,
buďte ľudský.
Každý máme právo chybovať v živote.
Experimentujeme, potom robíme chyby.
Ale prečo nám chyby niesú odpustené?
Prečo nám ich každý zazlieva?
Nezaslužime si druhú šancu?
Ako by sme sa len mohli poučiť z chýb keď nám nikto nedal príležitosť.
Ako si môžme niečo s toho zobrať keď nedostaneme šancu,ani jednu.
Predsa sme len ľudia, máme na to právo, niesme stroje a taktiež niesme dokonalí, ani trochu.
Chceme spraviť, urobiť toľko vecí, nezamyšľame sa nad následkami našich krokov a následkami našich rozhodnutí, my to chceme vyskúšať, toľko chceme toho v živote urobiť, tak nám nesmiete brániť, musíte nám odpustiť, rodičia, priatelia, známi, chlapci a dievčatá, okoloidúci i susedia.
Odpuste nám naše chyby, nechajte nás občas zachybovať, dajte nám šancu, až sa môžme poučiť.
Dajte nám nato príležitosť.
Ľudské je ľúbiť.
Mať niekoho rád,rodinu, chlapcov i dievčatá možno oboje, je ľudské že sa zamilujeme do niekoho, nemôžeme to ovplyvniť, vyhľadávame lásku, city a vzťahy.
Chceme mať pri sebe osobu s ktorou sa budeme cítiť krásne, bezpečne, kľudne, najlepšie keď je nablízku.
Je to ľudské, mať rád.
Je ľudské mať city, plakať, byť nahnevaný, mať nálady, byt zlý, musíme to druhým odpustiť.
Sme ľudia, robíme chyby, ľúbime a máme city.
Buďme ohľaduplný a plný empatie, odpušťajme a dajme šancu, pre príležitosť.
Odpuste druhým že niesu dokonalý, všetci sme len prostý ľudia.
Nič viac, nič menej.
Žiadne stroje, len ľudia.
Nemôžeme vrátiť čas, nedokážeme čítať myšlienky ani lietať a doniesť modré z neba, odpustite nám chyby,
buďte ľudský.
If your eyes could speak, what would they be saying right now?♥
Moje oči by ti prezradili, môj smútok.
Hĺbku a podstatu môjho smútku.
Najskôr uvidíš prázdno, prázdny a tupý pohľad, bezvýznamný, obyčajný len prázdnejši ako ostatných zbytočných bytosti.
Videl by si tie sklenené oči, o ktorých si počúval celý život, o ktorých sa ti zdavalo v temných snoch.
Prázdne, sklené oči, plne depresie a zášti.
Agresivity a sklamania.
Pomsty a pokoja.
Keď sa budeš do nich hlbšie a hlbšie ponárať, spočiatku budeš pociťovať, takmer počuť ako volajú o pomoc. Ako žiadajú o vyslobodenie a záchranu samého seba, z tohto miesta, mestá, štátu i sveta,chcú sa oslobodiť.
Keď im budeš nasluchať, povedia ti viac.
Viac, o smútku a sklamaniach.
O všetkom čo somnou prežili, koľko sklamaní prežili i videli, oni ti povedia viac, keď im budeš oddaný na danú chvíľu.
Videli toľko sklamaní, prežili ich, nespočetne mnoho.
Prežívajú depresiu somnou,každý deň i večer.
Slzami sa spolu oslobodzujeme od problémov,spolu sními na dlhé chvíle, plačem až pokým nám nieje lepšie, pokiaľ nevzkresí mala nádej na lepší svet.
Až pokým nevyhrame tento boj.
Do toho konca, až kým nezdvihneme oba kútiky úst smerom nahor.
A pokým nebude na tvári úsmev.
Moje oči búdu mať úsmev.
Oči sa búdy smiať.
Hĺbku a podstatu môjho smútku.
Najskôr uvidíš prázdno, prázdny a tupý pohľad, bezvýznamný, obyčajný len prázdnejši ako ostatných zbytočných bytosti.
Videl by si tie sklenené oči, o ktorých si počúval celý život, o ktorých sa ti zdavalo v temných snoch.
Prázdne, sklené oči, plne depresie a zášti.
Agresivity a sklamania.
Pomsty a pokoja.
Keď sa budeš do nich hlbšie a hlbšie ponárať, spočiatku budeš pociťovať, takmer počuť ako volajú o pomoc. Ako žiadajú o vyslobodenie a záchranu samého seba, z tohto miesta, mestá, štátu i sveta,chcú sa oslobodiť.
Keď im budeš nasluchať, povedia ti viac.
Viac, o smútku a sklamaniach.
O všetkom čo somnou prežili, koľko sklamaní prežili i videli, oni ti povedia viac, keď im budeš oddaný na danú chvíľu.
Videli toľko sklamaní, prežili ich, nespočetne mnoho.
Prežívajú depresiu somnou,každý deň i večer.
Slzami sa spolu oslobodzujeme od problémov,spolu sními na dlhé chvíle, plačem až pokým nám nieje lepšie, pokiaľ nevzkresí mala nádej na lepší svet.
Až pokým nevyhrame tento boj.
Do toho konca, až kým nezdvihneme oba kútiky úst smerom nahor.
A pokým nebude na tvári úsmev.
Moje oči búdu mať úsmev.
Oči sa búdy smiať.
"Taky jsem jenom člověk,nemůžete po mne chtít abych..." Doplň větu
Aby som bola neustále šťastným človekom, keď ma trápi také množstvo ďalších vecí, problémov a každodenných situácii, ktoré sú každý deň mojim šalkom kávy.
Každodenné situácie, za ktoré mám chuť umrieť.
Tie situácie, ktoré by som najradšej vyradila z môjho života a odstránila natrvalo.
Nemôžete po mne chcieť až sa usmievam, zatiaľ čo má nikto nevidi, nevníma a nepočuje,plačem.
Nemôžem sa usmievať cez slzy.
Nemôžem byť šťastna cez každodenný smútok.
Nemôžem žiť, keď nedýcham.
Nemôžete po mne chcieť až pomáham iným, keď mám hlboké depresie.
Nemôžete po mne chcieť aby som žila keď už som mŕtva.
Každodenné situácie, za ktoré mám chuť umrieť.
Tie situácie, ktoré by som najradšej vyradila z môjho života a odstránila natrvalo.
Nemôžete po mne chcieť až sa usmievam, zatiaľ čo má nikto nevidi, nevníma a nepočuje,plačem.
Nemôžem sa usmievať cez slzy.
Nemôžem byť šťastna cez každodenný smútok.
Nemôžem žiť, keď nedýcham.
Nemôžete po mne chcieť až pomáham iným, keď mám hlboké depresie.
Nemôžete po mne chcieť aby som žila keď už som mŕtva.
Proč? (Pochop, jak chceš).
Víš, znal jsem kluka,
Psal mi, že brzo chcípne,
Že má hluboký deprese,
Žere ty pills,
Že je to výsměch.
Roky se míjej,
V tramvaji, do který nemůžu pomalu nastoupit,
Nechce se vycházet ven, nesnáším obchody,
Mám problém nakoupit.
Je to špatný, hlavní je se z toho nezhroutit,
Nikdo mi nepomohl nahoru, chtěli mě utopit.
A kámoše našli ve vaně,
Zápěstí, v prdeli,
Na střední, říkal mi ''chci aby zemřely!''
Říkal mi, že to bylo štěstí,
Že ho našla máma, chápeš,
Realný problémy v realným světě,
Jste hnusný děvky.
Psal mi, že brzo chcípne,
Že má hluboký deprese,
Žere ty pills,
Že je to výsměch.
Roky se míjej,
V tramvaji, do který nemůžu pomalu nastoupit,
Nechce se vycházet ven, nesnáším obchody,
Mám problém nakoupit.
Je to špatný, hlavní je se z toho nezhroutit,
Nikdo mi nepomohl nahoru, chtěli mě utopit.
A kámoše našli ve vaně,
Zápěstí, v prdeli,
Na střední, říkal mi ''chci aby zemřely!''
Říkal mi, že to bylo štěstí,
Že ho našla máma, chápeš,
Realný problémy v realným světě,
Jste hnusný děvky.
Pap♡
Prosím podaj mi tvoju ruku,
A ja ti sľúbil že nikdy neodidem.
Prosím daj mi tvoju dôveru,
A ja ti sľubim že budem len. s tebou.
Prosím daj mi tvoje srdce,
A ja ti sľubim že ťa budem ľúbiť ako ťa už nikto ľúbiť nebude.
Podaj mi prosím tu bledú ruku, zo zjazveným zápästim.
Podaj mi ju, ja ju vyliečim.
Polož mi hlavu na rameno.
Ľahni mi hlavou na kolená.
A rozprávaj.
Ja ťa obímem jednou ruku, môžeš sa mi zdôveriť.
Povec mi všetko, chcem vedieť všetko.
Budem ťa počúvať, budem ťa počúvať tak že budem vedieť o tebe viac ako ty sám.
Budeš mať celú moju pozornosť.
Môžme rozprávať až do rána.Len o tebe, čo ťa trápi.
Len mi prosím ver.
Možno sme obaja zranený.
Máme guľky v srdciach.
Máme jazvy na zápästiach.
Máme modriny na kolenách.
Sme vychabnutý na kosť.
Sme chladný vo vnútri.
Poďme zatopiť.
Poďme urobiť oheň, roztopiť chladné srdcia.
Poďme zahojiť rany láskou.
Ver mi.
Chcem až si šťastný, aj keby ťa nechcem nechať odísť a ty budeš chcieť odísť, ja ťa nechám, až si šťastný.
Ale ja chcem až sme šťastní spolu.
Poďme nájsť v našom smútku, spoločné šťastie.
Nech nás spojí prázdnota.
Náš chlad v srdci i duši.
Zápalme oheň a nechajme zhorieť spomienky.
Poďme zabudnúť a vytvoriť vlastný osud.
Poď..
Ver..
Ja ti neublížim.
Ja ťa zachránim.
Len sa ku mne približ a ja ti budem nasluchať.
Približ sa ku mne trochu viac, ja ťa obimem.
Približ sa môjmu srdcu a ja ťa budem milovať.
Približ sa mi a ja sa približim tebe.
A ja ti sľúbil že nikdy neodidem.
Prosím daj mi tvoju dôveru,
A ja ti sľubim že budem len. s tebou.
Prosím daj mi tvoje srdce,
A ja ti sľubim že ťa budem ľúbiť ako ťa už nikto ľúbiť nebude.
Podaj mi prosím tu bledú ruku, zo zjazveným zápästim.
Podaj mi ju, ja ju vyliečim.
Polož mi hlavu na rameno.
Ľahni mi hlavou na kolená.
A rozprávaj.
Ja ťa obímem jednou ruku, môžeš sa mi zdôveriť.
Povec mi všetko, chcem vedieť všetko.
Budem ťa počúvať, budem ťa počúvať tak že budem vedieť o tebe viac ako ty sám.
Budeš mať celú moju pozornosť.
Môžme rozprávať až do rána.Len o tebe, čo ťa trápi.
Len mi prosím ver.
Možno sme obaja zranený.
Máme guľky v srdciach.
Máme jazvy na zápästiach.
Máme modriny na kolenách.
Sme vychabnutý na kosť.
Sme chladný vo vnútri.
Poďme zatopiť.
Poďme urobiť oheň, roztopiť chladné srdcia.
Poďme zahojiť rany láskou.
Ver mi.
Chcem až si šťastný, aj keby ťa nechcem nechať odísť a ty budeš chcieť odísť, ja ťa nechám, až si šťastný.
Ale ja chcem až sme šťastní spolu.
Poďme nájsť v našom smútku, spoločné šťastie.
Nech nás spojí prázdnota.
Náš chlad v srdci i duši.
Zápalme oheň a nechajme zhorieť spomienky.
Poďme zabudnúť a vytvoriť vlastný osud.
Poď..
Ver..
Ja ti neublížim.
Ja ťa zachránim.
Len sa ku mne približ a ja ti budem nasluchať.
Približ sa ku mne trochu viac, ja ťa obimem.
Približ sa môjmu srdcu a ja ťa budem milovať.
Približ sa mi a ja sa približim tebe.
Liked by:
Adri
#PrejNikouš
Ria...
Ivaňa
Misheru-chan ^.^
E r z a✨
HauZZy®
Denka
†Diana☆
Zlomená
Write something for yourself~
Cítim sa prázdnejšie ako zvyčajne.
Cítim sa ako väzeň vo vlastnej celé.
Ktorý má zviazané ruky i nohy a nemôže sa pohnúť.
Cítim ako mám prelepené ústa a nemôžem nič povedať.
Cítim sa strašne, mám pocit akoby to celé prestalo mať zmysel a hlavne že ja som stretila vlastný zmysel.
Hlava plná nešťastia a depresie.
Smútku a samovrážd.
Spomienok a plaču.
Chcela by som niekomu povedať ako sa cítim.
No ako má prísť na moje pocity každý je hluchý i nemí.
Nikto ma nepočúva,nikoho to nezaujíma.
Keď plačem každý je slepý.
Chcela by som sa tak,tak moc niekomu zveriť, porozprávať sa o všetkom, najhoršie je keď sa dostanete do takej situácie v ktorej som, keď nemáte naozaj nikoho.
Od mala sa vychovate takmer sami, nikto nemá záujem vás poznať a zaujímať sa.
Vytvarati si tak silné puto so samotou, stávate sa asocialom.
Už odmala nemal nikto záujem o mňa.
Nepotreboval sa nikto starať.
Každý z môjho života odišiel.
A taktiež odchádza i odíde.
Už sa bojím niekoho k sebe pustiť.
Pretože odíde.
Keď to máš tak zle prečo sa nezabiješ?
Veď aj tak sa chceš zabiť.
Čakáš na zázrak či ako?
Nás to aj tak nezaujma čo tu píšeš, to sú tvoje sračky.
Možno čakám na zázrak, každý deň čakám na zázrak ktorý prevráti celý môj život k dobrému.
Keď nastane čas, kde ani len nepomyslim na plač a nebudem poznať nič iné ako úsmev.
Čakám na kúzlo, zázrak, niečo, také to bum.
Čakám na toho človeka čo mi zmení život.
Na ľudí.
Na sťahovanie.
Hocičo čo obráti môj život.
K lepšiemu.
Ale tu ide celkom o niečo iné ako je zázrak tu ide o moju matku.
Jediný človek čo pri mne stal aj keď nie úplne.
Ale jediná tu ostala somnou.
Dnes sa cítim naozaj hrozne, už som rozmýšľala nad naozaj zaujímavými vecami, no potom začal rozhovor s mamou.
Mama nespravila skúšky, taktiež bola smutná.
"Dnes som nespravila skúšky, nemám šťastie v tipovaní, vieš ty si moje jedine šťastie, jedine čo mam, jedine čo mi ostalo, neviem čo by som si bez teba počala."
Moja matka je jediný dôvod, jediný prečo ešte píšem tieto riadky, prečo ešte prímam kyslík a prečo ešte plačem, prečo žijem.
Keby umrela, nepotrva naozaj veľmi dlho kým by som umrela aj ja.
Naozaj mám chuť umrieť.
Čo ďalší a ďalší deň je tak chuť viacmi silnejšia.
Neustupuje, už roky.
Je to ťažké bojovať so samým sebou.
Nedokážem sa usmievať ani.
Mňa to boli. Bolí ma robiť sa šťastnou, ja už sa ani tak nedokážem tváriť.
Ľudia v mojom okolí, škole, mi robia depresie, tie slová čo mi hovoria, neuvedomujú si ako mi nimi ubližujú. Ako dlho ostanú v mojej hlavy, nevedia to.
Nedokážu si ani predstaviť ako moc dlho to ostane v mojej hlavy, oni zabudnú po týždni ja po 8-rokov si pamätám stále.
Mám depresie, je to choroba.
Nedokážem vidieť, že má ma niekto rád.
Nedokážem vidieť nič pekne.
Nedokážem byť šťastna ani veselá.
Dokážem len myslieť nad vlastnou sebevraždou,tu slobodu,ten kľud.
Len nato ako to celé skončiť.
Ako sa nerozplakať v škole, vo vlaku, všade.
Už mi je ťažko u srdca, zo života a čakám na zázrak, koniec a aj začiatok.
Niečo čo toto celé obráti.
Cítim sa ako väzeň vo vlastnej celé.
Ktorý má zviazané ruky i nohy a nemôže sa pohnúť.
Cítim ako mám prelepené ústa a nemôžem nič povedať.
Cítim sa strašne, mám pocit akoby to celé prestalo mať zmysel a hlavne že ja som stretila vlastný zmysel.
Hlava plná nešťastia a depresie.
Smútku a samovrážd.
Spomienok a plaču.
Chcela by som niekomu povedať ako sa cítim.
No ako má prísť na moje pocity každý je hluchý i nemí.
Nikto ma nepočúva,nikoho to nezaujíma.
Keď plačem každý je slepý.
Chcela by som sa tak,tak moc niekomu zveriť, porozprávať sa o všetkom, najhoršie je keď sa dostanete do takej situácie v ktorej som, keď nemáte naozaj nikoho.
Od mala sa vychovate takmer sami, nikto nemá záujem vás poznať a zaujímať sa.
Vytvarati si tak silné puto so samotou, stávate sa asocialom.
Už odmala nemal nikto záujem o mňa.
Nepotreboval sa nikto starať.
Každý z môjho života odišiel.
A taktiež odchádza i odíde.
Už sa bojím niekoho k sebe pustiť.
Pretože odíde.
Keď to máš tak zle prečo sa nezabiješ?
Veď aj tak sa chceš zabiť.
Čakáš na zázrak či ako?
Nás to aj tak nezaujma čo tu píšeš, to sú tvoje sračky.
Možno čakám na zázrak, každý deň čakám na zázrak ktorý prevráti celý môj život k dobrému.
Keď nastane čas, kde ani len nepomyslim na plač a nebudem poznať nič iné ako úsmev.
Čakám na kúzlo, zázrak, niečo, také to bum.
Čakám na toho človeka čo mi zmení život.
Na ľudí.
Na sťahovanie.
Hocičo čo obráti môj život.
K lepšiemu.
Ale tu ide celkom o niečo iné ako je zázrak tu ide o moju matku.
Jediný človek čo pri mne stal aj keď nie úplne.
Ale jediná tu ostala somnou.
Dnes sa cítim naozaj hrozne, už som rozmýšľala nad naozaj zaujímavými vecami, no potom začal rozhovor s mamou.
Mama nespravila skúšky, taktiež bola smutná.
"Dnes som nespravila skúšky, nemám šťastie v tipovaní, vieš ty si moje jedine šťastie, jedine čo mam, jedine čo mi ostalo, neviem čo by som si bez teba počala."
Moja matka je jediný dôvod, jediný prečo ešte píšem tieto riadky, prečo ešte prímam kyslík a prečo ešte plačem, prečo žijem.
Keby umrela, nepotrva naozaj veľmi dlho kým by som umrela aj ja.
Naozaj mám chuť umrieť.
Čo ďalší a ďalší deň je tak chuť viacmi silnejšia.
Neustupuje, už roky.
Je to ťažké bojovať so samým sebou.
Nedokážem sa usmievať ani.
Mňa to boli. Bolí ma robiť sa šťastnou, ja už sa ani tak nedokážem tváriť.
Ľudia v mojom okolí, škole, mi robia depresie, tie slová čo mi hovoria, neuvedomujú si ako mi nimi ubližujú. Ako dlho ostanú v mojej hlavy, nevedia to.
Nedokážu si ani predstaviť ako moc dlho to ostane v mojej hlavy, oni zabudnú po týždni ja po 8-rokov si pamätám stále.
Mám depresie, je to choroba.
Nedokážem vidieť, že má ma niekto rád.
Nedokážem vidieť nič pekne.
Nedokážem byť šťastna ani veselá.
Dokážem len myslieť nad vlastnou sebevraždou,tu slobodu,ten kľud.
Len nato ako to celé skončiť.
Ako sa nerozplakať v škole, vo vlaku, všade.
Už mi je ťažko u srdca, zo života a čakám na zázrak, koniec a aj začiatok.
Niečo čo toto celé obráti.
Napíš prvú vec/meno človeka čo ťa napadne. Skús odôvodniť prečo.
Richard.
Pretože má naučil milovať.
Taktiež mi dal veľa do života, zmenil ma.
Viac som sa asi nezmenila, ako vtedy keď odišiel.
Vtedy keď ma nechal a opustil.
Naučil ma nenávidieť milovaného.
Dokázal ma zničiť, spôsobil moje jazvy a rany.
Poslal moje nádeje o lepšiom zajtrajšku ďalej ako je koniec koncov.
Dokázal ma položiť do kolien,bol rok, každodenným dôvodom mojich sĺz, môjho smútku.
Neviem prečo som ho tak milovala.Nikdy mi nič nekúpil, nikdy mi nepovedal milujem ťa.
Nikdy ma nepredsravil kamarátom ani rodine.
Občas sa zamňa ani nepriznal, keď sme niekoho stretli.
Keď odišiel, keď ma opustil, nosila som čiernu takmer furt asi tiež rok. Nehovorím že ju nenosím aj teraz, ale vtedy takmer každý deň, a celá v čiernej.
Teraz menej.
Zmenila som hudobný štýl. Začala som počúvať sad pesničky.
Uzatvorila som sa na betón.
Zabila som sa vtedy takmer.
Jednoducho zlomil niečo vomne.
Niečo čo má zlomilo celú.
Povolilo vo mne slzy a depresie.
Zmenilo sa takmer všetko.
Moja galéria začala byť čierno biela ako celý môj svet.
Moje myšlienky začali byť iné.
Depresívne, myslela som len naňho.
Každý deň, má dobehli spomienky, plakala som furt, prvý polrok čo mi aj občas napísal, bol najhorší.
Vtedy ma to domahalo každú noc.
A pritom nemal v sebe nič, nedokázal mi porozumieť, nedokázal ma útešiť, nedokázal pre mňa nič obetovať ani len vlastný čas, ani cent svojich usporov.
Nemal ma rad, tak ako ja jeho. Nemal ma rad takmer vôbec. Neviem či to bola hlúpa hra.
Ale táto hra bola ten druhý najväčší zásah do môjho srdca.
Každý sen bol o ňom.
Pár ľudí mi povedalo že som ho milovala tak dlho po rozchode, pretože má on odmietol.
On ma poslal dopiče.
On na mňa zabudol až moc rýchlo.
Až moc skoro si našiel inú.
Ja som to nedokázala.
Ja som plakala každú noc, zatiaľ čo on bol s ňou.
Ja som mala otvorené srdce pre ňho, on ho mam len pre ňu.
Každý deň má bolel pohľad na ňho v škole, on už ani nevedel kto som.
Ja som vedela a pamätala si každý detail s našich stretnutí a on už zabudol aj že niake stretnutia boli.
On bol ten človek čo mi zlomil srdce.
Ktorý má zničil.
Ktorý má takmer zabil.
Ktorý mi spôsobil depresiu.
Ktorý má zmenil.
Viac nocí ako kvôli nemu som nenaplakala.
Viac sĺz ako jemu, neobetoval nikdy nikto nikomu.
Obetovala som mu toľko času, kus seba.
Zanechal vo mne prázdno.
Zabil ma vo vnútri.
Dokázal urobiť zomňa to čo som teraz.
Trosku.
Ktorej nejde nič viac ako plakať, smútiť a plakať nad svojou situáciou na asku.
Naučil ma nenávidieť každého.
Dokázal zomňa urobiť človeka čo neverí nikomu.
Dokázal zomňa urobiť prázdnu dušu.
Mŕtvu vo vnútri.
---------------
Chcel by niekto otázky?
Napíšte mi do otázok " Ja chcem^" a máte ich mať.
Pretože má naučil milovať.
Taktiež mi dal veľa do života, zmenil ma.
Viac som sa asi nezmenila, ako vtedy keď odišiel.
Vtedy keď ma nechal a opustil.
Naučil ma nenávidieť milovaného.
Dokázal ma zničiť, spôsobil moje jazvy a rany.
Poslal moje nádeje o lepšiom zajtrajšku ďalej ako je koniec koncov.
Dokázal ma položiť do kolien,bol rok, každodenným dôvodom mojich sĺz, môjho smútku.
Neviem prečo som ho tak milovala.Nikdy mi nič nekúpil, nikdy mi nepovedal milujem ťa.
Nikdy ma nepredsravil kamarátom ani rodine.
Občas sa zamňa ani nepriznal, keď sme niekoho stretli.
Keď odišiel, keď ma opustil, nosila som čiernu takmer furt asi tiež rok. Nehovorím že ju nenosím aj teraz, ale vtedy takmer každý deň, a celá v čiernej.
Teraz menej.
Zmenila som hudobný štýl. Začala som počúvať sad pesničky.
Uzatvorila som sa na betón.
Zabila som sa vtedy takmer.
Jednoducho zlomil niečo vomne.
Niečo čo má zlomilo celú.
Povolilo vo mne slzy a depresie.
Zmenilo sa takmer všetko.
Moja galéria začala byť čierno biela ako celý môj svet.
Moje myšlienky začali byť iné.
Depresívne, myslela som len naňho.
Každý deň, má dobehli spomienky, plakala som furt, prvý polrok čo mi aj občas napísal, bol najhorší.
Vtedy ma to domahalo každú noc.
A pritom nemal v sebe nič, nedokázal mi porozumieť, nedokázal ma útešiť, nedokázal pre mňa nič obetovať ani len vlastný čas, ani cent svojich usporov.
Nemal ma rad, tak ako ja jeho. Nemal ma rad takmer vôbec. Neviem či to bola hlúpa hra.
Ale táto hra bola ten druhý najväčší zásah do môjho srdca.
Každý sen bol o ňom.
Pár ľudí mi povedalo že som ho milovala tak dlho po rozchode, pretože má on odmietol.
On ma poslal dopiče.
On na mňa zabudol až moc rýchlo.
Až moc skoro si našiel inú.
Ja som to nedokázala.
Ja som plakala každú noc, zatiaľ čo on bol s ňou.
Ja som mala otvorené srdce pre ňho, on ho mam len pre ňu.
Každý deň má bolel pohľad na ňho v škole, on už ani nevedel kto som.
Ja som vedela a pamätala si každý detail s našich stretnutí a on už zabudol aj že niake stretnutia boli.
On bol ten človek čo mi zlomil srdce.
Ktorý má zničil.
Ktorý má takmer zabil.
Ktorý mi spôsobil depresiu.
Ktorý má zmenil.
Viac nocí ako kvôli nemu som nenaplakala.
Viac sĺz ako jemu, neobetoval nikdy nikto nikomu.
Obetovala som mu toľko času, kus seba.
Zanechal vo mne prázdno.
Zabil ma vo vnútri.
Dokázal urobiť zomňa to čo som teraz.
Trosku.
Ktorej nejde nič viac ako plakať, smútiť a plakať nad svojou situáciou na asku.
Naučil ma nenávidieť každého.
Dokázal zomňa urobiť človeka čo neverí nikomu.
Dokázal zomňa urobiť prázdnu dušu.
Mŕtvu vo vnútri.
---------------
Chcel by niekto otázky?
Napíšte mi do otázok " Ja chcem^" a máte ich mať.
Ako sa máš?
Dívam se na ruce, vidím ty jizvy,
kolem mě dýcha tma,
démoni na zemi se plazí k tobě
a chtějí se nažrat, chtějí strach.
Já - ma už jenom tebe
a všechno co mohl sem už jsem dal,
ha lidi, není to pravda,
poslouchej pozorne: "Bůh bude tvůj kat."
Chtějí ty příbehy hltat jak pes,
žerou ty hovna i když je to naposled,
nevidí, že je to jen sen, kterej se rozplyne
potom co odejde poslední naděje v lepší svět.
Vítejte na Zemi, planeta vrahů a míru řekni mi:
"Kde ste teď?!"
Jsem pod vodou, ja mám na krku nůž.
A termín od ďábla, už vypršel.
Všechno co zůstane je kovovej zvuk,
pijete zbytky ze dna nádrže!
Jenže tá dávno vyschla a děláš to dál,
s údívem na to že je to mdlí,
bez špetky soucitu pro druhé,
se schovávaš sobecky za těmi zdmi.
Plníme sliby co dali sme druhým
a ty daný sobě nějak zmizeli pryč,
hyjeny vyjete na měsíc s pocitem
že ste jak vlci když utíkaj dny.
kolem mě dýcha tma,
démoni na zemi se plazí k tobě
a chtějí se nažrat, chtějí strach.
Já - ma už jenom tebe
a všechno co mohl sem už jsem dal,
ha lidi, není to pravda,
poslouchej pozorne: "Bůh bude tvůj kat."
Chtějí ty příbehy hltat jak pes,
žerou ty hovna i když je to naposled,
nevidí, že je to jen sen, kterej se rozplyne
potom co odejde poslední naděje v lepší svět.
Vítejte na Zemi, planeta vrahů a míru řekni mi:
"Kde ste teď?!"
Jsem pod vodou, ja mám na krku nůž.
A termín od ďábla, už vypršel.
Všechno co zůstane je kovovej zvuk,
pijete zbytky ze dna nádrže!
Jenže tá dávno vyschla a děláš to dál,
s údívem na to že je to mdlí,
bez špetky soucitu pro druhé,
se schovávaš sobecky za těmi zdmi.
Plníme sliby co dali sme druhým
a ty daný sobě nějak zmizeli pryč,
hyjeny vyjete na měsíc s pocitem
že ste jak vlci když utíkaj dny.
Where are you going right now?
To an unknown location,
unexplored place,
magic place.
We call it death Locations.It is said that no one returns.Who ever comes in there, will not return.
Will remain there to the end of the ages.I have heard that there is scary and unpleasant.
But i did not care. I went here ,they said to hell.Despite this, I went there
I did not believe them, never.
I killed myself and I did got there.
I'm here in hell,dead.
With crows,in hell.
unexplored place,
magic place.
We call it death Locations.It is said that no one returns.Who ever comes in there, will not return.
Will remain there to the end of the ages.I have heard that there is scary and unpleasant.
But i did not care. I went here ,they said to hell.Despite this, I went there
I did not believe them, never.
I killed myself and I did got there.
I'm here in hell,dead.
With crows,in hell.
Na čo čakáš?
Čakám na človeka ktorý ma zachráni.
Na ňho ,čo príde zo zvláštným lepidlom na moje rozrthané srdce.
On ktorý príde s tým lepidlom ,ktoré neexistuje, on ho najde.
On ho opraví. Zachráni ma pred samou sebou. Zachrani ma od svojich myšlienok.
Od svojich chorých myšlienok. Zachráni moje srdce, nedovoli mu stať sa chladným ,plný práznoty ,prázdne láskou, pošliapane nádejami ,ktoré su preč ,nedovoli mu sa zničiť kompletne ,nedovoli sa mu urvať z hrudi.
On ho dokáže dostať na to miesto ,na ten stav , ten stav kde bolo pred 7-mimi rokmi. Dokaže ho dostať tam kde tak strašne dávno bolo.
Verím že príde ,už ho nezlomí ,len ho zlepí ,on ho nezlomí ,nikdy ,už nesmie,nezvladla by som to ,ak aj on by ma opustil ,moje srdce by skončilo ,nezvladlo by to ,ja by som to nedokázala utiahnuť ,umrela by som pred tým ako by som umrela.
On príde po mňa.Oslobodí ma s temnoty ,vyslobodí moj život zo sračiek.
Postaví sa pre mňa , povie "Posaď sa,povec čo ťa trápi."
Bude nasluchať dokým mu nepoviem všetko ,dokým nebude vedieť všetko čo sa mi motá hlavou neodíde dokým nebude vedieť celú pravdu.
Bude mi naslúchať ,hlavne v noci.
Obíme ma vtedy ,keď budem plakať ,obíme ma vtedy keď sa budem citiť sama.
Verím že príde.
Musí ,čo najskor ,pretože ak nie ,ja to nezvládnem.
Moje srdce dostane ešte veľa rán a bodnutí ,potrebujem ho čo najskor ,až ich može hojiť ,pomože mi stať sa silnejšiou.
Pomože mi zo všetkým.
Verím..
Čakám na ňho.
Tak už príď ,potrebujem ťa.
Prosím ,príď.
Na ňho ,čo príde zo zvláštným lepidlom na moje rozrthané srdce.
On ktorý príde s tým lepidlom ,ktoré neexistuje, on ho najde.
On ho opraví. Zachráni ma pred samou sebou. Zachrani ma od svojich myšlienok.
Od svojich chorých myšlienok. Zachráni moje srdce, nedovoli mu stať sa chladným ,plný práznoty ,prázdne láskou, pošliapane nádejami ,ktoré su preč ,nedovoli mu sa zničiť kompletne ,nedovoli sa mu urvať z hrudi.
On ho dokáže dostať na to miesto ,na ten stav , ten stav kde bolo pred 7-mimi rokmi. Dokaže ho dostať tam kde tak strašne dávno bolo.
Verím že príde ,už ho nezlomí ,len ho zlepí ,on ho nezlomí ,nikdy ,už nesmie,nezvladla by som to ,ak aj on by ma opustil ,moje srdce by skončilo ,nezvladlo by to ,ja by som to nedokázala utiahnuť ,umrela by som pred tým ako by som umrela.
On príde po mňa.Oslobodí ma s temnoty ,vyslobodí moj život zo sračiek.
Postaví sa pre mňa , povie "Posaď sa,povec čo ťa trápi."
Bude nasluchať dokým mu nepoviem všetko ,dokým nebude vedieť všetko čo sa mi motá hlavou neodíde dokým nebude vedieť celú pravdu.
Bude mi naslúchať ,hlavne v noci.
Obíme ma vtedy ,keď budem plakať ,obíme ma vtedy keď sa budem citiť sama.
Verím že príde.
Musí ,čo najskor ,pretože ak nie ,ja to nezvládnem.
Moje srdce dostane ešte veľa rán a bodnutí ,potrebujem ho čo najskor ,až ich može hojiť ,pomože mi stať sa silnejšiou.
Pomože mi zo všetkým.
Verím..
Čakám na ňho.
Tak už príď ,potrebujem ťa.
Prosím ,príď.
Jak vypadá smrt, jestli to je osoba?
Čierný anjel ,z krídlami, bledou tvrárou.
Veľké krídla ,husté perie ,rozpetie tak obrovské a mohutné ,ktoré naše ľudské oko nemože spozorovať.
Biele očí, ktoré sú prazdnejšie ako dnešný svet.V ktorých sa stratíš ,pretože nemajú konca.Biela duhovka aj zornička. Bledšia ako čokoľvek ,bledšia ako obloha i ako stena.Čierný hábit, vychabnuté telo na kosť. Biele vlasy po boky, bledá tvár ako albín.
Bledé telo,zbavené duše.
Čierné krídla. ˇČierne ústa.
Biele mihalníce ,dlšie ako rieka Volga.
Telo vetšie ako náš svet.
Krídla vetšie ako vesmír.
Oči krajšie ako lesy.
Hlas jemnejši ako dotyky.
Dotyky chladnejšie ako ľudia.
Smrť krajšia ako život.
Nevinný pohľad ,ktorý uzriete a umriete.
Nemé ústa ktoré vám nič nepovedia.
Výraz tváre ,v ktorom spoznáte tu najhlbšiu prázdnotu.
Slza ,v ktorej spoznáte smútok.
Hlas v ktorom ucitite straty ,rany na duší .ich hlbku,spoznáte ich podstatu a význam.
Hlas v ktorom neupočujete nič ,len pocity.
Hlas slabý ,silný len v hlave.
Tenky hlas.
Ktorý budeš počuť,pokiaľ sa ti nezastaví tep.
Oči ktoré budeš vidieť pokiaľ neprestaneš dýchať.
Budeš citiť chladivý dotyk jej rúk ,dokiaľ neprestaneš žiť.
Veľké krídla ,husté perie ,rozpetie tak obrovské a mohutné ,ktoré naše ľudské oko nemože spozorovať.
Biele očí, ktoré sú prazdnejšie ako dnešný svet.V ktorých sa stratíš ,pretože nemajú konca.Biela duhovka aj zornička. Bledšia ako čokoľvek ,bledšia ako obloha i ako stena.Čierný hábit, vychabnuté telo na kosť. Biele vlasy po boky, bledá tvár ako albín.
Bledé telo,zbavené duše.
Čierné krídla. ˇČierne ústa.
Biele mihalníce ,dlšie ako rieka Volga.
Telo vetšie ako náš svet.
Krídla vetšie ako vesmír.
Oči krajšie ako lesy.
Hlas jemnejši ako dotyky.
Dotyky chladnejšie ako ľudia.
Smrť krajšia ako život.
Nevinný pohľad ,ktorý uzriete a umriete.
Nemé ústa ktoré vám nič nepovedia.
Výraz tváre ,v ktorom spoznáte tu najhlbšiu prázdnotu.
Slza ,v ktorej spoznáte smútok.
Hlas v ktorom ucitite straty ,rany na duší .ich hlbku,spoznáte ich podstatu a význam.
Hlas v ktorom neupočujete nič ,len pocity.
Hlas slabý ,silný len v hlave.
Tenky hlas.
Ktorý budeš počuť,pokiaľ sa ti nezastaví tep.
Oči ktoré budeš vidieť pokiaľ neprestaneš dýchať.
Budeš citiť chladivý dotyk jej rúk ,dokiaľ neprestaneš žiť.
Jak tenká je hranice mezi genialitou a šílenstvím?
Asi tak tenká ako medzi mojou depresiou a sebevraždou.
Tak úzka ako je medzi šťastím a zhrútením.
Tak tenučká ako je medzi srdcom a hlavou.
Je na pokraji svojho konca.
Na pokraji zhrutenia ,svojej nite.
Trhá sa.
Napokon sa rozthne, a všetko toto sa spojí.
Vznike súžitie týchto dvoch vecí ,až sa nakoniec pozabíjaju a neprežije nik.
Všetko ostane mrtvé.
Tak úzka ako je medzi šťastím a zhrútením.
Tak tenučká ako je medzi srdcom a hlavou.
Je na pokraji svojho konca.
Na pokraji zhrutenia ,svojej nite.
Trhá sa.
Napokon sa rozthne, a všetko toto sa spojí.
Vznike súžitie týchto dvoch vecí ,až sa nakoniec pozabíjaju a neprežije nik.
Všetko ostane mrtvé.
Máš strážneho anjela? Ak áno, kto to je?
Ocka:--)
on je mojím stražným anjelom ,už roky.
Robí svoju prácu veľmi dobre. Zachraňuje ma. Zachraňuje ma častokrát pred zlými rozhodnutiami.
Vďaka nemu mám občas viac šťastia ako rozumu.
Dáva na mňa pozor každý deň ,vyslišuje moje prania ,plní moje maličké sny.
Dáva pozor tam na mňa zhora,ďakujem ,oci.
Nikdy ma už neopusť ,aspoň v toto smere.
Navždy v mojom srdci)
Si v ňom a navždy budeš číslo jedna.Nikto ťa nedokáže nahradiť.Ostalo tam po tebe prádne miesto a trhlina krorá sa nezahojí.Nikdy už.Nikdy v živote.Ostane tam do konca skonania mňa samej.Je sučasťou mňa ako si aj ty.
Si moj anjelik.
Ľubim ťa.
on je mojím stražným anjelom ,už roky.
Robí svoju prácu veľmi dobre. Zachraňuje ma. Zachraňuje ma častokrát pred zlými rozhodnutiami.
Vďaka nemu mám občas viac šťastia ako rozumu.
Dáva na mňa pozor každý deň ,vyslišuje moje prania ,plní moje maličké sny.
Dáva pozor tam na mňa zhora,ďakujem ,oci.
Nikdy ma už neopusť ,aspoň v toto smere.
Navždy v mojom srdci)
Si v ňom a navždy budeš číslo jedna.Nikto ťa nedokáže nahradiť.Ostalo tam po tebe prádne miesto a trhlina krorá sa nezahojí.Nikdy už.Nikdy v živote.Ostane tam do konca skonania mňa samej.Je sučasťou mňa ako si aj ty.
Si moj anjelik.
Ľubim ťa.
Něco o tom, že se cítíš být neviditelná.. 🙀
Sedim v čakárni na vlak.
Sedim v čakárni na vlak.
Za oknami sneží.
Ozve sa hlas s reproduktoru "vlak bude mať hodinové meškanie, za meškanie sa ospravedlňujeme"
Skvele, tak si možem o hodinu dlhšie ťukať do telefónu.
Len to som teraz potrebovala.
Sada si na mňa niaky chlapík a povie "Prepáčte,nevšimol som si vás"
Ja si zakuľam očami a odpoviem:"nevadi mňa aj tak nikdo nikdy nevidi"
Chlapik len podvihne obočie,sadne si naproti, otvori časopis a začne listovať.
Už len pol hodina zaživneho čakania na opozdeny vlak.
Už sa tak tešim domov.
Počujem trúbenie vlaku,už plna nadeje odídem z čakárne a tešim sa konečne ako nastúpim do vlaku a prídem domov.
Už nastupujem do vlaku, konečne.
No samozrejeme by to nebolo ono keby niekto na moju nohu pri nástupe nestupil.
Citim sa ako nič.
Akoby som ani len neexistovala.
Akoby každé prijmutie kyslika a vydychnutie oxidu prišlo na vnivoč.
Som mala stratená duša, bez farby, talentu, kamaratov, rodiny.
Niesom niekto.
Som len gigantické nič.
Nedokážem sa dostať s tejto zivotnej pozície.
Nemožem sa odtiaľto dostať.
Nemožem odisť.
Som len žijúca duša.
Zbytočne a nepotrebná.
Kam pridem nikto sa na mňa ani nepozre.
Nezaregistruje moj vchod, nádych, moje slova, moj krik, moje volanie o pomoc.
Nikto ma nepočuje, všetci su nemi.
Ked pridem nikto nepočuje, nikto nevidi, nikto neciti nikto neprehovori.
Nikdy nepripadne ani jediny pohľad mne.
Preco by aj mal?
Niesom krásne, ani nemam dokonalú postavu ani sa neviem niečim presadiť.
Prečo by na mňa mal len jeden jediny pohľad pripadnuť, jedno slovo, jedna veta.
Nič si nezaslužim z toho.
Moja osoba si toho nezaslúži.
Nič čo je spojene somnou nie je ničoho hodne.
Nemôžem sa povzniesť nad nič.
Ja som sa stala ničím.
Môžem este dýchať aniž by som žila?
Môžem lubiť aniž by som niekoho mala?
Môžem vydýchnuť aniž by som nemala zivot?
Môžem lietať aj keď mam zlomené krídla?
Môžem mi byť srdce aj ked je úplné zlomené?
Môžem ešte cítiť niečo ak citim uz len chlad?
Môžem sa pohnúť keď mam zviazané nohy?
Môžem žiť pokiaľ som mŕtva?
Sedim v čakárni na vlak.
Za oknami sneží.
Ozve sa hlas s reproduktoru "vlak bude mať hodinové meškanie, za meškanie sa ospravedlňujeme"
Skvele, tak si možem o hodinu dlhšie ťukať do telefónu.
Len to som teraz potrebovala.
Sada si na mňa niaky chlapík a povie "Prepáčte,nevšimol som si vás"
Ja si zakuľam očami a odpoviem:"nevadi mňa aj tak nikdo nikdy nevidi"
Chlapik len podvihne obočie,sadne si naproti, otvori časopis a začne listovať.
Už len pol hodina zaživneho čakania na opozdeny vlak.
Už sa tak tešim domov.
Počujem trúbenie vlaku,už plna nadeje odídem z čakárne a tešim sa konečne ako nastúpim do vlaku a prídem domov.
Už nastupujem do vlaku, konečne.
No samozrejeme by to nebolo ono keby niekto na moju nohu pri nástupe nestupil.
Citim sa ako nič.
Akoby som ani len neexistovala.
Akoby každé prijmutie kyslika a vydychnutie oxidu prišlo na vnivoč.
Som mala stratená duša, bez farby, talentu, kamaratov, rodiny.
Niesom niekto.
Som len gigantické nič.
Nedokážem sa dostať s tejto zivotnej pozície.
Nemožem sa odtiaľto dostať.
Nemožem odisť.
Som len žijúca duša.
Zbytočne a nepotrebná.
Kam pridem nikto sa na mňa ani nepozre.
Nezaregistruje moj vchod, nádych, moje slova, moj krik, moje volanie o pomoc.
Nikto ma nepočuje, všetci su nemi.
Ked pridem nikto nepočuje, nikto nevidi, nikto neciti nikto neprehovori.
Nikdy nepripadne ani jediny pohľad mne.
Preco by aj mal?
Niesom krásne, ani nemam dokonalú postavu ani sa neviem niečim presadiť.
Prečo by na mňa mal len jeden jediny pohľad pripadnuť, jedno slovo, jedna veta.
Nič si nezaslužim z toho.
Moja osoba si toho nezaslúži.
Nič čo je spojene somnou nie je ničoho hodne.
Nemôžem sa povzniesť nad nič.
Ja som sa stala ničím.
Môžem este dýchať aniž by som žila?
Môžem lubiť aniž by som niekoho mala?
Môžem vydýchnuť aniž by som nemala zivot?
Môžem lietať aj keď mam zlomené krídla?
Môžem mi byť srdce aj ked je úplné zlomené?
Môžem ešte cítiť niečo ak citim uz len chlad?
Môžem sa pohnúť keď mam zviazané nohy?
Môžem žiť pokiaľ som mŕtva?
Napíš vlastný krátky príbeh.
Narodil sa a umrel.
Krátky príbeh , niekoho-nikoho.
Príbeh ako každého iného.
Umrel z lásky a aj sa z nej narodil.
Mohol žiť život, ale už sa nenamahal.
Nevidel v tom viac,videl len príbeh.
Nevidel dobré veci v živote, videl len nastavený systém, tohto sveta, nedokázal ho zmeniť sám.
Možno s niekým, keby niekoho mal.
Možno keby sa na to cele pozrel inak, a skúsil aj celkom iný pohľad na vec i svet.
Skúsil s tým pohnúť a aspoň by sa niakym malým rozhodnutím/skutkom posunul ďalej, posunul by svoju krajinu do vypredania.
Posunul by ju za svoje hranice, svojim malým rozhodnutím a veľkým skutkom, voči svetu, tým že nestál zo založími rukami v bok ako ostatný.
Pomohol by si sám, i všetkým.
Pomohol by svetu.
Mal hlavu plnú nápadou, nebol hlúpy.
Bol inteligentný.
Práve on bol ten človek čo mohol dostať svet niekam inam, tam kde by byť mal,tam kde nieje.
Mohol ho dostať s toho nekonečného kolobehu denných rutin, ktoré sa odohrávajú už roky.
Mohol zastaviť nudný kolobeh našich životov.
Mohli dostať význam, zmysel, chuť opäť žiť a mať vlastnú cestu, názor a život.
Stačilo v to veriť, povedať to ľuďom, vydať svoje nápady na povrch boží.
Nemuseli sme sa teraz brodiť v slzách, blate smútku, nešťastia, klamstiev, podvodov a faloše.
Nemuseli sme byť v takých hlbokých sračkach ako sme teraz.
Nemusela som sa teraz uzatvarať do seba.
Nemusela by som každý deň premýšľať nad sebevraždou.
Noc čo noc za nocou sa spustiť slzu za slzou v nekonečnych vodopádov trápenie svojej vlastnej prítomnosti, svojej mysle a prítomnosti ľudí, školy, učiteľov, rodín, sveta.
Nemuselo to byť.
Keby sa rozhodol uskutočníť svoje plány, Pre zlepšenie našej planéty, sveta, nášho miesta naživania.
Nebol deň čo nepísal o svojich nápadoch.
Nikto ho nepoznal.
Uzavrel sa do seba a izby.
Vyhladoval sa na kosť, dopil celú pečeň a prehral svoju dušu .
Pokiaľ neumrel, tak žil, týral sa, vravel vždy "Nebol som nič tak sa aj tak k sebe musím správať, všetko čo si robím, ako sa teraz týram, mučim a ničím, všetko si to zaslúžim."
Preplo mu zo seba.
Na psychiatrie, na lôžku, ako tam tak ležal sám, zlblbnuty po praškoch, ale stále plne prítomný v stále tom istom svete, s ktorým nič neurobil, až tam mu došlo, že mal to urobiť už dávno.
Už je neskoro, a umiera, vnútri mŕtvy roky.
Takto skončil príbeh niekoho -nikoho, ďalšiej nádeje na svet,ten svet čo chceme a potrebujeme.
Na ten svet ktorý sme tak chceli.
Umrela ďalšia naša spása.
Niečo ti poviem, vieš kto bol on?
On bol ty.
Neurob to čo on, si v strede jeho cesty, tak prosím ty sa rozhodni správne.
Až sa nespamätaš sám, v psychiatrii, dofetovany jak duha.
Lebo tak skončíme každý.
Svet bude plný prázdnoty a smútku.
Bude čierny a šedý.
Nebude mať už nič zmysel, na tomto svete.
Zmizne s tebou, moja- naša posledná nádej pre lepšie zajtrajšky a lepší život.
Tak sa teraz zober a nenechaj to len tak.
Buď niekým.
Ty to dokáž.
Nedovoľ až tvoj príbeh skončí ako ten jeho.
Ja to nedovolím..
Mal ambície, teraz ich prevezmi to rúk ty.Verim v teba, celý svet verí.
Krátky príbeh , niekoho-nikoho.
Príbeh ako každého iného.
Umrel z lásky a aj sa z nej narodil.
Mohol žiť život, ale už sa nenamahal.
Nevidel v tom viac,videl len príbeh.
Nevidel dobré veci v živote, videl len nastavený systém, tohto sveta, nedokázal ho zmeniť sám.
Možno s niekým, keby niekoho mal.
Možno keby sa na to cele pozrel inak, a skúsil aj celkom iný pohľad na vec i svet.
Skúsil s tým pohnúť a aspoň by sa niakym malým rozhodnutím/skutkom posunul ďalej, posunul by svoju krajinu do vypredania.
Posunul by ju za svoje hranice, svojim malým rozhodnutím a veľkým skutkom, voči svetu, tým že nestál zo založími rukami v bok ako ostatný.
Pomohol by si sám, i všetkým.
Pomohol by svetu.
Mal hlavu plnú nápadou, nebol hlúpy.
Bol inteligentný.
Práve on bol ten človek čo mohol dostať svet niekam inam, tam kde by byť mal,tam kde nieje.
Mohol ho dostať s toho nekonečného kolobehu denných rutin, ktoré sa odohrávajú už roky.
Mohol zastaviť nudný kolobeh našich životov.
Mohli dostať význam, zmysel, chuť opäť žiť a mať vlastnú cestu, názor a život.
Stačilo v to veriť, povedať to ľuďom, vydať svoje nápady na povrch boží.
Nemuseli sme sa teraz brodiť v slzách, blate smútku, nešťastia, klamstiev, podvodov a faloše.
Nemuseli sme byť v takých hlbokých sračkach ako sme teraz.
Nemusela som sa teraz uzatvarať do seba.
Nemusela by som každý deň premýšľať nad sebevraždou.
Noc čo noc za nocou sa spustiť slzu za slzou v nekonečnych vodopádov trápenie svojej vlastnej prítomnosti, svojej mysle a prítomnosti ľudí, školy, učiteľov, rodín, sveta.
Nemuselo to byť.
Keby sa rozhodol uskutočníť svoje plány, Pre zlepšenie našej planéty, sveta, nášho miesta naživania.
Nebol deň čo nepísal o svojich nápadoch.
Nikto ho nepoznal.
Uzavrel sa do seba a izby.
Vyhladoval sa na kosť, dopil celú pečeň a prehral svoju dušu .
Pokiaľ neumrel, tak žil, týral sa, vravel vždy "Nebol som nič tak sa aj tak k sebe musím správať, všetko čo si robím, ako sa teraz týram, mučim a ničím, všetko si to zaslúžim."
Preplo mu zo seba.
Na psychiatrie, na lôžku, ako tam tak ležal sám, zlblbnuty po praškoch, ale stále plne prítomný v stále tom istom svete, s ktorým nič neurobil, až tam mu došlo, že mal to urobiť už dávno.
Už je neskoro, a umiera, vnútri mŕtvy roky.
Takto skončil príbeh niekoho -nikoho, ďalšiej nádeje na svet,ten svet čo chceme a potrebujeme.
Na ten svet ktorý sme tak chceli.
Umrela ďalšia naša spása.
Niečo ti poviem, vieš kto bol on?
On bol ty.
Neurob to čo on, si v strede jeho cesty, tak prosím ty sa rozhodni správne.
Až sa nespamätaš sám, v psychiatrii, dofetovany jak duha.
Lebo tak skončíme každý.
Svet bude plný prázdnoty a smútku.
Bude čierny a šedý.
Nebude mať už nič zmysel, na tomto svete.
Zmizne s tebou, moja- naša posledná nádej pre lepšie zajtrajšky a lepší život.
Tak sa teraz zober a nenechaj to len tak.
Buď niekým.
Ty to dokáž.
Nedovoľ až tvoj príbeh skončí ako ten jeho.
Ja to nedovolím..
Mal ambície, teraz ich prevezmi to rúk ty.Verim v teba, celý svet verí.
Čo sa ti viac zdá? Sny alebo nočné mory?
Nikdy sa mi nesnívalo o ockovi.
O všeličom a všelikom sa mi snívalo ale o ňom nie.
Ani v snoch, byt s ním nesmiem.
Často sa mi snívajú čudné, strašidielne, nočné mory.
Ale taktiež tak krásne sny, ako som s ním, akoby sme sa nikdy nerozišli, často sa mi o ňom sníva,o nás, sníva sa mi veľmi aj o smrti aj o láske, mojej láske.
Ale o ockovi, nikdy ani raz, niekedy si prajem byť vo snoch s ním, aspoň tam, aspoň.
Dobre nie niekedy, prajem si znova porozprávať sa s ním, objať, dostať radu,zájsť na prechádzku, znova sádnuť na strechu.
Mám s mojich snov depresie, úprimne.
Nikdy som nemala s nich radosť, kvôli tomu, že keď boli krásne vždy len s ním, ako sme znova spolu, ako sa spolu prechádzame ako máme znova spoločný sen, chvíle a život.
Bývam z toho neskutočne naozaj v prdeli, a ešte hlbšie.
Som s toho veľmi smutná.
Som citlivý človek, a toto ma dokáže dostať do kolien.
Zobudiť sa s plačom.
Už hneď ako sa zobudím.
U mňa zadržať slzy není jednoduché.
Tak neuveriteľne sa mi tlačia do očí,neúprosne, nenechajú ma ani deň.
Ani tie prekliate sny.
Slzy a sny.
Pocity a myšlienky.
To ma nenechá spať.
Môj zasraty život má nenechá spať.
Môj smútok.
Môj žiaľ.
Moje trápenie.
Ja sa nenechám spať.
O všeličom a všelikom sa mi snívalo ale o ňom nie.
Ani v snoch, byt s ním nesmiem.
Často sa mi snívajú čudné, strašidielne, nočné mory.
Ale taktiež tak krásne sny, ako som s ním, akoby sme sa nikdy nerozišli, často sa mi o ňom sníva,o nás, sníva sa mi veľmi aj o smrti aj o láske, mojej láske.
Ale o ockovi, nikdy ani raz, niekedy si prajem byť vo snoch s ním, aspoň tam, aspoň.
Dobre nie niekedy, prajem si znova porozprávať sa s ním, objať, dostať radu,zájsť na prechádzku, znova sádnuť na strechu.
Mám s mojich snov depresie, úprimne.
Nikdy som nemala s nich radosť, kvôli tomu, že keď boli krásne vždy len s ním, ako sme znova spolu, ako sa spolu prechádzame ako máme znova spoločný sen, chvíle a život.
Bývam z toho neskutočne naozaj v prdeli, a ešte hlbšie.
Som s toho veľmi smutná.
Som citlivý človek, a toto ma dokáže dostať do kolien.
Zobudiť sa s plačom.
Už hneď ako sa zobudím.
U mňa zadržať slzy není jednoduché.
Tak neuveriteľne sa mi tlačia do očí,neúprosne, nenechajú ma ani deň.
Ani tie prekliate sny.
Slzy a sny.
Pocity a myšlienky.
To ma nenechá spať.
Môj zasraty život má nenechá spať.
Môj smútok.
Môj žiaľ.
Moje trápenie.
Ja sa nenechám spať.
Názor na sebepoškozování?
Prídeš od niekam, možno zo školy, možno s pohrebu, práce, z oslavy alebo len vonka.
Ľahneš si na posteľ, slzy sa tiahnu do tvojich oči.
Premahaju ťa.
Zvíťazili nad tebou.
Nad tebou zvíťazil smútok, strata, život, realita, rozchod, ujma.
Nedokážeš zastaviť vlnu slz, myšlienok, a čo hlavne spomienok.
Na osobu, zážitky, všetko.
Snažíš sa si to pripomínať, tie krásne, nenahraditeľné, jedinečne momenty, ktoré sú nenávratne v háji.
Utapaš sa v tom.
Stracaš sa v tomto momente.
Mizneš s tohto sveta.
Nedokážeš tomu povedať nie.
Ostaneš sám, plakať, nikto ťa nepríde útešiť, nikto ti už nepovie "Mám ťa rád, som tu, neboj, neplač" a následne nato nepríde žiadne objatie.
Príde hrozne sklamanie,nával smútku,samota.
Nemôžeš ísť ďalej.
Máš pred sebou stenu.
Stenu nazývanú spomienky.
Nepustí ťa, bez toho aby ti všetko pripomenula.
Musí ti dokazovať viac a viac, každý deň, že si troska, ktorá je teraz bez nikoho a stala sa ničím.
Keď sa rozhodneš byť šťastným.
Príde táto stena.
Snažíš sa ju preliezt, podkopať sa cez ňu, zdoliť ju, zbúrať.
Nemôžeš, je priveľmi silná na teba, chceš ju skolit, no je to nad tvoje sily.
Tak leziš, smutiš, premýšľaš.
Už hodiny, dní, mesiace, rok, dva.
Prišla depresia.
V ktorej sú už dva roky, sam, bez rodiny a priateľov.
Bez podpory.
Nemáš cieľ ani cestu.
Žiješ ako kus prázdnoty.
Si prázdny.
Už sa to stebou tiahne mesiace.
Nedokážeš byť šťastný.
Premieta sa ti každodenne to isté.
Tie rovnaké spomienky a ten človek alebo ľudia,tie spoločne chvíľe a momenty, s ktorými nedokážeš bojovať.
Vzdavaš sa, po mesiacoch snažiac sa zabudnúť.
Snažiac sa vymazať všetko toto z hlavy...
snažiac sa byť šťastný..
Nejde to.
Vezmeš prášky, alkohol, žiletku.
Volala môžme začať s dielom.
Krvavú čiarku tu, tu a tu.
Teraz si dáš alkohol, až sa ti lepšie tvorí "umenie" na tvojom tele pomocou žiletky.
Tvoriš, hlbšie a hlbšie rany.
Snažiac sa niečo vytvoriť.
Prejaviť konečne svoj pocit, smútku, samoty, prázdnoty.
Dáš si prášky na kludnejšiu noc, až po svojich vražedných a sebevražedných myšlienkach lepšie spiš.
Zobudiš sa, prestávaš jest.
Nechuti ti ani jedno susto jedla.
Nechuti ti už život.
Už to nedokážeš viesť ďalej.
Je steba kosť a koža, sáma modrina, ktorá nezaspi bez práškov a neprežije deň bez svojho vyjadrenia sa umením žiletkou na tele.
Si sama jazva.
Už nič necítiš.
Si kus zničeného človeka,ktorý zostal a navždy ostane na bode mrazu.
Srdce zlomené, tak že ho nelepí nik a nič.
Na kúsky, ktoré by nezlepil ani samotný zásah boha.
Už len preživaš a čakáš kým to celé skončí.
Nakoniec to skončíš sám.
S ranami na duši i na tele.
Zničený až do kostí.
Ľahneš si na posteľ, slzy sa tiahnu do tvojich oči.
Premahaju ťa.
Zvíťazili nad tebou.
Nad tebou zvíťazil smútok, strata, život, realita, rozchod, ujma.
Nedokážeš zastaviť vlnu slz, myšlienok, a čo hlavne spomienok.
Na osobu, zážitky, všetko.
Snažíš sa si to pripomínať, tie krásne, nenahraditeľné, jedinečne momenty, ktoré sú nenávratne v háji.
Utapaš sa v tom.
Stracaš sa v tomto momente.
Mizneš s tohto sveta.
Nedokážeš tomu povedať nie.
Ostaneš sám, plakať, nikto ťa nepríde útešiť, nikto ti už nepovie "Mám ťa rád, som tu, neboj, neplač" a následne nato nepríde žiadne objatie.
Príde hrozne sklamanie,nával smútku,samota.
Nemôžeš ísť ďalej.
Máš pred sebou stenu.
Stenu nazývanú spomienky.
Nepustí ťa, bez toho aby ti všetko pripomenula.
Musí ti dokazovať viac a viac, každý deň, že si troska, ktorá je teraz bez nikoho a stala sa ničím.
Keď sa rozhodneš byť šťastným.
Príde táto stena.
Snažíš sa ju preliezt, podkopať sa cez ňu, zdoliť ju, zbúrať.
Nemôžeš, je priveľmi silná na teba, chceš ju skolit, no je to nad tvoje sily.
Tak leziš, smutiš, premýšľaš.
Už hodiny, dní, mesiace, rok, dva.
Prišla depresia.
V ktorej sú už dva roky, sam, bez rodiny a priateľov.
Bez podpory.
Nemáš cieľ ani cestu.
Žiješ ako kus prázdnoty.
Si prázdny.
Už sa to stebou tiahne mesiace.
Nedokážeš byť šťastný.
Premieta sa ti každodenne to isté.
Tie rovnaké spomienky a ten človek alebo ľudia,tie spoločne chvíľe a momenty, s ktorými nedokážeš bojovať.
Vzdavaš sa, po mesiacoch snažiac sa zabudnúť.
Snažiac sa vymazať všetko toto z hlavy...
snažiac sa byť šťastný..
Nejde to.
Vezmeš prášky, alkohol, žiletku.
Volala môžme začať s dielom.
Krvavú čiarku tu, tu a tu.
Teraz si dáš alkohol, až sa ti lepšie tvorí "umenie" na tvojom tele pomocou žiletky.
Tvoriš, hlbšie a hlbšie rany.
Snažiac sa niečo vytvoriť.
Prejaviť konečne svoj pocit, smútku, samoty, prázdnoty.
Dáš si prášky na kludnejšiu noc, až po svojich vražedných a sebevražedných myšlienkach lepšie spiš.
Zobudiš sa, prestávaš jest.
Nechuti ti ani jedno susto jedla.
Nechuti ti už život.
Už to nedokážeš viesť ďalej.
Je steba kosť a koža, sáma modrina, ktorá nezaspi bez práškov a neprežije deň bez svojho vyjadrenia sa umením žiletkou na tele.
Si sama jazva.
Už nič necítiš.
Si kus zničeného človeka,ktorý zostal a navždy ostane na bode mrazu.
Srdce zlomené, tak že ho nelepí nik a nič.
Na kúsky, ktoré by nezlepil ani samotný zásah boha.
Už len preživaš a čakáš kým to celé skončí.
Nakoniec to skončíš sám.
S ranami na duši i na tele.
Zničený až do kostí.
Liked by:
Patra
ManaBirdy
Kvietok
Blazickova
BØØBEAR
NICOL✅
ur princess
⚓Bea⚓
Ivaňa
†Diana☆
Názor na jaderné zbraně?
Slová môžu ublížiť,
Preto nič nevravím.
Horšie ako zbrane sú ľudia.
Ty dokážu ublížiť, ponižiť, zraniť, zničiť.
A to isté dokážu slová.
Preto sa treba zamyslieť nád výberom slov, než ich niekomu povieme.
Pretože naozaj dokážeme zraniť slovami, tak voľme správne.
Nechceme predsa niekoho zraniť tak aby sa do seba uzavrel a nikdy sa neotvoril.
Nechceme niekomu zlomiť krídla, potom už nikdy nevzlietne.
Najhoršie zbrane sú ľudia a slová.
"Jaderné zbrane", mhm.
To ti už menej ublíži, to ťa rovno zabije.
To ta moc nepotrapi.
Narozdiel od ľudí, ktorý slovami zraňuju.
Do konca života.
Zanechajú traumu.
Znížia nám sebavedomie.
Zanechajú rany,komplexy.
Voľme správne slová.
Preto nič nevravím.
Horšie ako zbrane sú ľudia.
Ty dokážu ublížiť, ponižiť, zraniť, zničiť.
A to isté dokážu slová.
Preto sa treba zamyslieť nád výberom slov, než ich niekomu povieme.
Pretože naozaj dokážeme zraniť slovami, tak voľme správne.
Nechceme predsa niekoho zraniť tak aby sa do seba uzavrel a nikdy sa neotvoril.
Nechceme niekomu zlomiť krídla, potom už nikdy nevzlietne.
Najhoršie zbrane sú ľudia a slová.
"Jaderné zbrane", mhm.
To ti už menej ublíži, to ťa rovno zabije.
To ta moc nepotrapi.
Narozdiel od ľudí, ktorý slovami zraňuju.
Do konca života.
Zanechajú traumu.
Znížia nám sebavedomie.
Zanechajú rany,komplexy.
Voľme správne slová.
Jak se cítíš?
Nedokážem lietať.
Moje krídla boli ranene.
Vo svetle sa mihla temnota.
Nedokázala som jej povedať nie.
Miesto toho som ju pozvala do svojej mysle.
Nedokázala som ju odmietnuť, tak som ju teda pozvala k sebe na čaj.
Nedokázala som odmietnuť jej veľkorysosť ku mne.
Zdala sa byť tak milá, dobrosrdečna,že mi chce pomôcť.
Nevyzerala tak že vy vrazí nôž do bodu môjho pozitívneho myslenia a prístupu.
Vyzerala že zaberie len časť mojej mysle, nie ze si zoberie všetko z mojej hlavy.
Vyzerala že si vyberie len jedno.
Vybrala si všetko, školu, priateľov, rodinu, lásku, písanie, hudbu.
Zahltila ma.
Úplne.
Povedala ze chce len niečo málo.
A nie ze prídem o seba samu.
Nepovedala že si zoberie celú moju dušu.
Odmietla by som ju.
Nemám oňu záujem.
Nemám záujem byť zahltena ňou.
Čakám kým si príde po mňa druhá strana.
Svetla strana.
Čakám na svetlo.
Čakám na jeho pohltenie.
Čakám kým ma on vyslobodí od temná.
Od zla.
Moje krídla boli ranene.
Vo svetle sa mihla temnota.
Nedokázala som jej povedať nie.
Miesto toho som ju pozvala do svojej mysle.
Nedokázala som ju odmietnuť, tak som ju teda pozvala k sebe na čaj.
Nedokázala som odmietnuť jej veľkorysosť ku mne.
Zdala sa byť tak milá, dobrosrdečna,že mi chce pomôcť.
Nevyzerala tak že vy vrazí nôž do bodu môjho pozitívneho myslenia a prístupu.
Vyzerala že zaberie len časť mojej mysle, nie ze si zoberie všetko z mojej hlavy.
Vyzerala že si vyberie len jedno.
Vybrala si všetko, školu, priateľov, rodinu, lásku, písanie, hudbu.
Zahltila ma.
Úplne.
Povedala ze chce len niečo málo.
A nie ze prídem o seba samu.
Nepovedala že si zoberie celú moju dušu.
Odmietla by som ju.
Nemám oňu záujem.
Nemám záujem byť zahltena ňou.
Čakám kým si príde po mňa druhá strana.
Svetla strana.
Čakám na svetlo.
Čakám na jeho pohltenie.
Čakám kým ma on vyslobodí od temná.
Od zla.
Prostor pro cokoli, nad čím často přemýšlíte.
Je príliš neskoro na to povedať prepáč?
Príliš neskoro na to aby som ti kúpila darček?
Príliš neskoro aby som ti napísala ako moc ta ľúbim a chcem vrátiť každu jednu chvíľu?
Je moc neskoro povedať ti ze si jedine co teraz potrebujem?
Jedine čo má dokáže útešiť.
Jedine s čoho dokážem byť šťastná?
Jedine čo malo význam pre mňa?
Príliš neskoro povedať ti ze máš tie oči do ktorých sa zaľúbiš bez toho aby si chcel?
Je príliš neskoro na to ti povedať že som jednou z obetí tvojich hlbokých,krásnych oči?
Jr príliš neskoro na to povedať ti že ťa nikto viac ľúbiť nedokáže ako ja?
Je príliš neskoro.
Je to viac ako príliš.
Nedokážem ťa nahradiť.
V mojom srdce ostala diera, rozmerov ktorých si nedokážeš ani len predstaviť.
Už sa nikdy nezahoji.
Rany na zápästí,na nohách, rukách, krku, chrbte,na duši, na mysli.
Už sú tam, vytesané navždy.
Nezmiznu.
Nezmiznu ako ty.
Ako nádeje a sny.
Oni jedine ostanú.
Lebo sklamali ako ja.
Sklamala som ako priateľka, ako dcéra ako žiačka a ako človek.
Nedokážem to ničím napraviť.
Nič mi nezahoji rany, len ty.
Ale ty si odišiel a dokázal si zabudnúť.
Pretože ty si ma vidieť nechcel.
Ja teba ano.
Ty si nespomenieš ani na jednu spoločnú spomienku.
Ja by som ti vedela prerozpravať každý to najmenšieho detailu.
Vedela by som o tebe rozprávať do ďalšieho rána.
Ty o mne ani minútu.
Ja by som ti zložila milión piesní, básní, dala ti celé srdce, majetok,čas a ty by si mi neobetoval ani jednu voľnú chvíľu.
Ty si pre mňa všetkým, nechcem od teba nič viac ako cítiť tvoju prítomnosť, tep tvojho srdca, tvoje nádychy.
Nič viac nepotrebujem ako pocit že ťa mám.
Ty by si o mne nevedel povedať ani jedno slovo, nie tož aby si mi zložil dvoj veršou báseň.
Mohla by som o tebe písať teraz ďalej.
Ale už nemôžem.
Moje srdce plače.
Je zlomené, čaká na teba.
Ale ty si preč.
Ono čaká na teba, vie že sa nevratiš,ale čaká kým ho zahojiš.
Čaká.
Čaká veľmi márne.
Viac ako veľmi.
Príliš neskoro na to aby som ti kúpila darček?
Príliš neskoro aby som ti napísala ako moc ta ľúbim a chcem vrátiť každu jednu chvíľu?
Je moc neskoro povedať ti ze si jedine co teraz potrebujem?
Jedine čo má dokáže útešiť.
Jedine s čoho dokážem byť šťastná?
Jedine čo malo význam pre mňa?
Príliš neskoro povedať ti ze máš tie oči do ktorých sa zaľúbiš bez toho aby si chcel?
Je príliš neskoro na to ti povedať že som jednou z obetí tvojich hlbokých,krásnych oči?
Jr príliš neskoro na to povedať ti že ťa nikto viac ľúbiť nedokáže ako ja?
Je príliš neskoro.
Je to viac ako príliš.
Nedokážem ťa nahradiť.
V mojom srdce ostala diera, rozmerov ktorých si nedokážeš ani len predstaviť.
Už sa nikdy nezahoji.
Rany na zápästí,na nohách, rukách, krku, chrbte,na duši, na mysli.
Už sú tam, vytesané navždy.
Nezmiznu.
Nezmiznu ako ty.
Ako nádeje a sny.
Oni jedine ostanú.
Lebo sklamali ako ja.
Sklamala som ako priateľka, ako dcéra ako žiačka a ako človek.
Nedokážem to ničím napraviť.
Nič mi nezahoji rany, len ty.
Ale ty si odišiel a dokázal si zabudnúť.
Pretože ty si ma vidieť nechcel.
Ja teba ano.
Ty si nespomenieš ani na jednu spoločnú spomienku.
Ja by som ti vedela prerozpravať každý to najmenšieho detailu.
Vedela by som o tebe rozprávať do ďalšieho rána.
Ty o mne ani minútu.
Ja by som ti zložila milión piesní, básní, dala ti celé srdce, majetok,čas a ty by si mi neobetoval ani jednu voľnú chvíľu.
Ty si pre mňa všetkým, nechcem od teba nič viac ako cítiť tvoju prítomnosť, tep tvojho srdca, tvoje nádychy.
Nič viac nepotrebujem ako pocit že ťa mám.
Ty by si o mne nevedel povedať ani jedno slovo, nie tož aby si mi zložil dvoj veršou báseň.
Mohla by som o tebe písať teraz ďalej.
Ale už nemôžem.
Moje srdce plače.
Je zlomené, čaká na teba.
Ale ty si preč.
Ono čaká na teba, vie že sa nevratiš,ale čaká kým ho zahojiš.
Čaká.
Čaká veľmi márne.
Viac ako veľmi.
♡
Dotyky, city, láska, miesta, smiech, objatia,náš čas strávený spoločne,spoločné chvíľe, ty.
Zmizlo to veľmi prirýchlo, aby som to zobrala len tak a nechala ťa ísť.
Prírychlo na to aby som sa dokázala cez to presieť.
Na to aby si mohol odísť.
Nato aby som sa z toho spamätala a neplakala.
Aby som neplakala za tebou.
Neplakala nad každou spomienkou.
Neplakala nad tvojimi nádherným zelenými očiami.
Neplakala nad tým čo sme spolu prežili.
Čo sme spoločne dokázali.
To čo by som bez teba nikdy nezvládla.
Keď som sa pozrela do tých krásnych oči, videla som všetko čo som vidieť potrebovala, videla som celý svoj svet, v plnej kráse.
Mohla som sa v tomto svete stratiť, nechať sa ním uniesť.
Nedostať sa s tohto sveta, z týchto oči.
Tvoje oči boli tak hlboké, neskončili sa, nedokázali sa skončiť, nemali koniec.
Potopila som sa v nich.
Utopila.
Nedokážem vyplavať už naspäť, prosím zachráň ma,povec niečo, povec mi prosím niečo, prosím obim ma, prosím.
Chcem až ma vyslobodiš.
Chcem až ma vyslobodiš z teba.
Odiď z mojej hlavy.
Prosím odiď z mojej hlavy, z mojich myšlienok,z môjho sveta, prestaň byť mojim svetom.
Neznesiem ťa vídať s ňou, prosím prestaň.
Prestaň pre mňa existovať.
Nezvládnem za znova nadýchnuť ak ťa už len raz spatrim s ňou.
Ak uvidím ju v tvojej náručí, ako ju obimaš okolo pása, ako sa ti ona pozerá a stráca v tvojich nebeských očiach.
Nedokážem to sniesť.
Neznesiem to.
Neznesiem vidieť ako mi ta bere.
Ako mi ta zobrala.
Ako ťa má.
Nemôžem takto ďalej.
Nedokážem spať, vidím všade teba a tvoje zelené oči.
Nič iné len teba a tvoje oči.
Nič iné nedokážem vidieť.
Nič iné vidieť nechcem.
Nedokážem jesť.
Nedokážem prestať plakať.
Nezvládnem už bez teba byť.
Prosím prestaň.
Prestaň sa mi ukazovať v snoch.
Nezvládnem ťa už aj tam.
Každá spomienka ku ktorej sa vraciam, je ako nenávratne šťastie ktorý si chcem pripomínať aj keď pri tom trpím.
Veľmi trpím.
Bolí ma u srdca keď si prehravam každý moment strávený stebou, každu chvíľu.
Nedokážem prestať, je to to najkrajšie čo sa mi mohlo stať.
Musím si to opakovať znova a znova.
Nič iné.
Len teba, a nás.
Nemôžeš ma len tak prosto opustiť.
Nemôžeš ma nechať len tak samu.
Nemôžeš upustiť naše spoločné sny.
Nemôžeš na mňa zabudnúť.
Zabudnúť na naše chvíle a spomienky.
Nesmieš, musíš sa rozpamätať, musíš.
Spomeň si prosím že si ma mal rád.
Že ja som bola tá ktorú si ľúbil.
Tu ktorý si obimal okolo pása.
Tu ktorú si chodieval odprevadzať na stanicu.
Tá ktorej si dovolil strácať sa v tvojich očiach a v tebe.
Nechať sa úplne pohltiť tebou.
Spadnúť do teba.
Spadnúť do našej lásky.
Tak prečo si to dovolil aj jej?
Prečo si jej dovolil sa od teba zamilovať?
Prečo to ona dovolila tebe?
Nedokážem..
Neviem sa pohnúť,
Nesmiem zabudnúť..
Nemôžem prestať na teba myslieť.
Nekodokažem.
Zmizlo to veľmi prirýchlo, aby som to zobrala len tak a nechala ťa ísť.
Prírychlo na to aby som sa dokázala cez to presieť.
Na to aby si mohol odísť.
Nato aby som sa z toho spamätala a neplakala.
Aby som neplakala za tebou.
Neplakala nad každou spomienkou.
Neplakala nad tvojimi nádherným zelenými očiami.
Neplakala nad tým čo sme spolu prežili.
Čo sme spoločne dokázali.
To čo by som bez teba nikdy nezvládla.
Keď som sa pozrela do tých krásnych oči, videla som všetko čo som vidieť potrebovala, videla som celý svoj svet, v plnej kráse.
Mohla som sa v tomto svete stratiť, nechať sa ním uniesť.
Nedostať sa s tohto sveta, z týchto oči.
Tvoje oči boli tak hlboké, neskončili sa, nedokázali sa skončiť, nemali koniec.
Potopila som sa v nich.
Utopila.
Nedokážem vyplavať už naspäť, prosím zachráň ma,povec niečo, povec mi prosím niečo, prosím obim ma, prosím.
Chcem až ma vyslobodiš.
Chcem až ma vyslobodiš z teba.
Odiď z mojej hlavy.
Prosím odiď z mojej hlavy, z mojich myšlienok,z môjho sveta, prestaň byť mojim svetom.
Neznesiem ťa vídať s ňou, prosím prestaň.
Prestaň pre mňa existovať.
Nezvládnem za znova nadýchnuť ak ťa už len raz spatrim s ňou.
Ak uvidím ju v tvojej náručí, ako ju obimaš okolo pása, ako sa ti ona pozerá a stráca v tvojich nebeských očiach.
Nedokážem to sniesť.
Neznesiem to.
Neznesiem vidieť ako mi ta bere.
Ako mi ta zobrala.
Ako ťa má.
Nemôžem takto ďalej.
Nedokážem spať, vidím všade teba a tvoje zelené oči.
Nič iné len teba a tvoje oči.
Nič iné nedokážem vidieť.
Nič iné vidieť nechcem.
Nedokážem jesť.
Nedokážem prestať plakať.
Nezvládnem už bez teba byť.
Prosím prestaň.
Prestaň sa mi ukazovať v snoch.
Nezvládnem ťa už aj tam.
Každá spomienka ku ktorej sa vraciam, je ako nenávratne šťastie ktorý si chcem pripomínať aj keď pri tom trpím.
Veľmi trpím.
Bolí ma u srdca keď si prehravam každý moment strávený stebou, každu chvíľu.
Nedokážem prestať, je to to najkrajšie čo sa mi mohlo stať.
Musím si to opakovať znova a znova.
Nič iné.
Len teba, a nás.
Nemôžeš ma len tak prosto opustiť.
Nemôžeš ma nechať len tak samu.
Nemôžeš upustiť naše spoločné sny.
Nemôžeš na mňa zabudnúť.
Zabudnúť na naše chvíle a spomienky.
Nesmieš, musíš sa rozpamätať, musíš.
Spomeň si prosím že si ma mal rád.
Že ja som bola tá ktorú si ľúbil.
Tu ktorý si obimal okolo pása.
Tu ktorú si chodieval odprevadzať na stanicu.
Tá ktorej si dovolil strácať sa v tvojich očiach a v tebe.
Nechať sa úplne pohltiť tebou.
Spadnúť do teba.
Spadnúť do našej lásky.
Tak prečo si to dovolil aj jej?
Prečo si jej dovolil sa od teba zamilovať?
Prečo to ona dovolila tebe?
Nedokážem..
Neviem sa pohnúť,
Nesmiem zabudnúť..
Nemôžem prestať na teba myslieť.
Nekodokažem.
Napíš niečo, len tak. Alebo inak. Akú máš fantáziu? Napíš niečo si si vymyslel/a
Býval som sám,
Bol som podpísaný slzám,
Svet bol pre mňa len čiernota a tma,
Každý deň premýšľam ako sa dostať s tohto dna.
Prišla láska letná jedna,
Jej vzhľad bol krásny,no osobnosť vražedna.
Na oko pohľadná,
No v duši napokraj prehnita.
Bola ako anjel zozaslany na náš malý svet ku mne,
Vyzerala že jej srdce túži po mne, po láske, no bolo celé chladné a kamenné.
Cit sa u nej hľadal s ťažka,
Pre ňu bola láska len hlúpa fraška.
Nebrala ma vážne,
Len sa somnou zahrala,
Urobila tu hru naozaj odvážne,
Urobila seba celej hry generála.
Nechala ma len tak sa unášať našou láskou,
Unášať sa jej stránkou ženskou,
Líniou úzkou,
Jej osobnosťou skryvanou za maskou.
Zistil som že hrala na mňa všetky city,
Že to boli len hlúpe intrigy,
Začal som sa utapať v pití,
Jej krásne oči sadli k jej osobnosti, zreničky sa premenili na uhlíky.
Mával som ju radšej ako rodinu,
Predstavovala pre mňa skvostnú bohyňu.
Ľúbil som ju moc,
Začínala sa s toho stavať nemoc.
Býval som s toho na prášky,
Cítil som sa ako keby som padal a padal z obrovskej výšky.
Akoby som nemohol vstať,
Z tejto lásky nešťastnej,
Hlava plná nej,
Nemohol som jej viac ako svoje srdce dať.
Prestal som jej stačiť,
Zlomené srdce som už len stačil za sebou vláčiť,
Naša si jeho,
Už nemohla byť bez neho.
Mňa odkopla ako kus skrčenej handry,
Bol som bez seba z nej celý.
Zamilovaný až po uši,
Pri každom pohľade na ňu s ním,
Srdce buši,
Od zlosti, prestať žiť musím.
Zobral som si lano okolo krku,
Zobral som k nemu stoličku behom ľudského oka mrku.
Okolo hlavy som ho priložil,
Keď v tom na koleno mi niekto dlaň položil.
Bola to ona, duša chladná,
Stala vedľa mňa ako nemá.
Povedala mi "Nehovor nič, môžem za to ja, nechaj ma, nebraň mi teraz."
Vybrala okolo krku lanový "obvaz",
Pýtam sa jej "Čo robíš?"
Povedala mi "Skazila som všetkým životy príliš."
O chvíľku dodala "Nezaslúžim si žiť,teraz musím umrieť."
Nedokázal som sa na ňu pozrieť.
Zavesili sme sa obaja,
Dobojovali sme sa do konca nášho boja.
Moja bezcitna kráska,
Jediná moja láska,
Čo mi srdce zlomila,
Nakoniec ma možno ľúbila.
Bol som podpísaný slzám,
Svet bol pre mňa len čiernota a tma,
Každý deň premýšľam ako sa dostať s tohto dna.
Prišla láska letná jedna,
Jej vzhľad bol krásny,no osobnosť vražedna.
Na oko pohľadná,
No v duši napokraj prehnita.
Bola ako anjel zozaslany na náš malý svet ku mne,
Vyzerala že jej srdce túži po mne, po láske, no bolo celé chladné a kamenné.
Cit sa u nej hľadal s ťažka,
Pre ňu bola láska len hlúpa fraška.
Nebrala ma vážne,
Len sa somnou zahrala,
Urobila tu hru naozaj odvážne,
Urobila seba celej hry generála.
Nechala ma len tak sa unášať našou láskou,
Unášať sa jej stránkou ženskou,
Líniou úzkou,
Jej osobnosťou skryvanou za maskou.
Zistil som že hrala na mňa všetky city,
Že to boli len hlúpe intrigy,
Začal som sa utapať v pití,
Jej krásne oči sadli k jej osobnosti, zreničky sa premenili na uhlíky.
Mával som ju radšej ako rodinu,
Predstavovala pre mňa skvostnú bohyňu.
Ľúbil som ju moc,
Začínala sa s toho stavať nemoc.
Býval som s toho na prášky,
Cítil som sa ako keby som padal a padal z obrovskej výšky.
Akoby som nemohol vstať,
Z tejto lásky nešťastnej,
Hlava plná nej,
Nemohol som jej viac ako svoje srdce dať.
Prestal som jej stačiť,
Zlomené srdce som už len stačil za sebou vláčiť,
Naša si jeho,
Už nemohla byť bez neho.
Mňa odkopla ako kus skrčenej handry,
Bol som bez seba z nej celý.
Zamilovaný až po uši,
Pri každom pohľade na ňu s ním,
Srdce buši,
Od zlosti, prestať žiť musím.
Zobral som si lano okolo krku,
Zobral som k nemu stoličku behom ľudského oka mrku.
Okolo hlavy som ho priložil,
Keď v tom na koleno mi niekto dlaň položil.
Bola to ona, duša chladná,
Stala vedľa mňa ako nemá.
Povedala mi "Nehovor nič, môžem za to ja, nechaj ma, nebraň mi teraz."
Vybrala okolo krku lanový "obvaz",
Pýtam sa jej "Čo robíš?"
Povedala mi "Skazila som všetkým životy príliš."
O chvíľku dodala "Nezaslúžim si žiť,teraz musím umrieť."
Nedokázal som sa na ňu pozrieť.
Zavesili sme sa obaja,
Dobojovali sme sa do konca nášho boja.
Moja bezcitna kráska,
Jediná moja láska,
Čo mi srdce zlomila,
Nakoniec ma možno ľúbila.
Odkiaľ sme prišli?
Pekla aby sme mohli ísť do neba.
Prišli sme ako diabli aby sme mohli odísť ako anjeli.
Prišli sme plný nenávisti aby sme mohli odísť s pocitom čistej lásky.
Prišli sme stratený a odchádzame nájdený.
Prišli sme strapeny a odchádzame šťastný.
Prišli sme plný hriechu a odchádzame ako čisté duše.
Prišli sme skúsiť všetko a nakoniec skončíme v nicote.
Môžme odžiť vlastný príbeh aby nám potom niekto určil iný.
Jedno sa nemení,nikdy.
Prichádzame sami a aj tak odchádzame.
Tak ako sme sa sami narodili tak aj sami umrieme.
Nakoniec odídeme s krídlami s ktorými možme odletieť a zbaviť sa minulosti, uletiet a získať slobodu.
Naša duša je ako naše budúce krídla.
Ak ich chceme získať musíme nájsť spôsob ako nelzomiť našu dušu aby sa nezlomili naše krídla.
Ak sa zlomia naše krídla, môžme spadnúť, ublížiť si,zomrieť.
Tak isto ako s našou dušou.
Veľkosť našich krídiel sa bude odrážať od veľkosti našej duše.
Budú sa zmenšovať ubliženiami a ranami, zväčšovať láskou a hojenim.
Čím väčšie krídla tým silnejší človek.
Čím menšie, tým zranený človek.
Keď sa stretne človek z najmenšími krídlami a najvetsimi spoja sa a vznikne priemer, žiadne krídla a vznikne obyčajný človek.
Čím tmavšie krídla, tým zlomenejšie srdce.
Čím bledšie, tým srdce plnejšie lásky a čistoty.
Keď sa stretne biely s čiernym anjelom.
Narodí sa človek, z novým srdcom, ktoré nestihlo byť zaplnené láskou ani zlomené prázdnotou.
Ja skočím ako čierny anjel.
Len netuším aké rozpätie krídiel mať budem.
A z akým anjelom sa stretnem.
Prišli sme ako diabli aby sme mohli odísť ako anjeli.
Prišli sme plný nenávisti aby sme mohli odísť s pocitom čistej lásky.
Prišli sme stratený a odchádzame nájdený.
Prišli sme strapeny a odchádzame šťastný.
Prišli sme plný hriechu a odchádzame ako čisté duše.
Prišli sme skúsiť všetko a nakoniec skončíme v nicote.
Môžme odžiť vlastný príbeh aby nám potom niekto určil iný.
Jedno sa nemení,nikdy.
Prichádzame sami a aj tak odchádzame.
Tak ako sme sa sami narodili tak aj sami umrieme.
Nakoniec odídeme s krídlami s ktorými možme odletieť a zbaviť sa minulosti, uletiet a získať slobodu.
Naša duša je ako naše budúce krídla.
Ak ich chceme získať musíme nájsť spôsob ako nelzomiť našu dušu aby sa nezlomili naše krídla.
Ak sa zlomia naše krídla, môžme spadnúť, ublížiť si,zomrieť.
Tak isto ako s našou dušou.
Veľkosť našich krídiel sa bude odrážať od veľkosti našej duše.
Budú sa zmenšovať ubliženiami a ranami, zväčšovať láskou a hojenim.
Čím väčšie krídla tým silnejší človek.
Čím menšie, tým zranený človek.
Keď sa stretne človek z najmenšími krídlami a najvetsimi spoja sa a vznikne priemer, žiadne krídla a vznikne obyčajný človek.
Čím tmavšie krídla, tým zlomenejšie srdce.
Čím bledšie, tým srdce plnejšie lásky a čistoty.
Keď sa stretne biely s čiernym anjelom.
Narodí sa človek, z novým srdcom, ktoré nestihlo byť zaplnené láskou ani zlomené prázdnotou.
Ja skočím ako čierny anjel.
Len netuším aké rozpätie krídiel mať budem.
A z akým anjelom sa stretnem.
For you daydreamer♡~
Na konci tunela je svetlo.
Svetlo na ktoré nemyslíme.
Ktoré je pre nás samozrejmosťou.
My vidíme len tmu.
Tu chceme vidieť.
Všetko natreté vo svete tmavou farbou.
Pracujeme s tmavými farbami.
Ktoré zahalia naše utrapene duše do klbok.
Ktoré nás "ochraňujú" pred okolitým svetom.
Pomáhajú nám sa formovať.
Formovať do človeka ktorý sa uzatvára do seba.
Ktorý sa nezdôveruje nikomu, len sebe, svojim liekom, alkoholom, drogám a žiletkam.
Tie ich chápu, utrapených, smutných, nepochopených tvorov túžiaci po šťastí a láske,po priateľstve a dobrodružstvach.
Ktorým bolo ubraneho šťastia, prídaneho smútku.
Ktorý príšli o príliš veľa a zostalo im takmer nič.
Ostali im spomienky a slzy.
Odišli ľudia.
Odišiel každý, nikto neostal.
Tak prišli oni, priatelia.
Ty naozajstný priatelia, prvý bol alkohol.
Spoznal som ho v skorom veku.
Pomáhal mi zabiť prázdnotu.
Utapal som ju v alkohole.
Tento priateľ mi pomáha zabudnúť na spomienky, na nich na tých ktorý má tú nechali.
Ty ľudia ktorý zničili moje sny a život.Ty ktorý zničili mňa ako človeka samotného.
V druhom rade príšli kamaráti, naozaj skvelý, ktorý mi taktiež veľmi pomáhali.
Drogy.
Dostávali ma do iného sveta.
Pomohli mi odísť, bez toho aby som sa pohol.
Dokonca až na hodíny.
Mohol som si dávať dávky.
Ďalšie a ďalšie.
Dni a noci, boli tu pre mňa.
Neskôr prišla žiletka.
Ktorá prišla za účelom oslobodenia,oslobodenie s tohto sveta.
Navždy, nie na hodinu, nie na hodiny ani dní.
Ale už do konca, navždy.
Liekmi som mohol dokončiť celé dielo.
Tabletky.
Dopomohol mi k nim zapitie alkohom a žiletka na prezeranie.
Toto boli ty pravý kamaráti, ktorý mi pomohli.
Ktorý ostali ako jediný, ako jediný ostali.
Vypočuli ma.
Rozosmiali.
Odniesli preč.
Ďakujem vám.
Za slobodu.
Bez trápenia.
Teraz spím.
Spím do skonania vekov.
Teraz som mŕtvy.
Na pohrebe boli všetci rodina ktorú som nikdy nezaujímal, kamaráti ktorý odišli.
Kamaráti ktorý za toto môžu.
Priateľka, ktorá má nechala.
Tak prečo teraz plaču?
Prečo plaču, keď odišli oni?
Oni nechali mňa,nie ja ich.
Svetlo na ktoré nemyslíme.
Ktoré je pre nás samozrejmosťou.
My vidíme len tmu.
Tu chceme vidieť.
Všetko natreté vo svete tmavou farbou.
Pracujeme s tmavými farbami.
Ktoré zahalia naše utrapene duše do klbok.
Ktoré nás "ochraňujú" pred okolitým svetom.
Pomáhajú nám sa formovať.
Formovať do človeka ktorý sa uzatvára do seba.
Ktorý sa nezdôveruje nikomu, len sebe, svojim liekom, alkoholom, drogám a žiletkam.
Tie ich chápu, utrapených, smutných, nepochopených tvorov túžiaci po šťastí a láske,po priateľstve a dobrodružstvach.
Ktorým bolo ubraneho šťastia, prídaneho smútku.
Ktorý príšli o príliš veľa a zostalo im takmer nič.
Ostali im spomienky a slzy.
Odišli ľudia.
Odišiel každý, nikto neostal.
Tak prišli oni, priatelia.
Ty naozajstný priatelia, prvý bol alkohol.
Spoznal som ho v skorom veku.
Pomáhal mi zabiť prázdnotu.
Utapal som ju v alkohole.
Tento priateľ mi pomáha zabudnúť na spomienky, na nich na tých ktorý má tú nechali.
Ty ľudia ktorý zničili moje sny a život.Ty ktorý zničili mňa ako človeka samotného.
V druhom rade príšli kamaráti, naozaj skvelý, ktorý mi taktiež veľmi pomáhali.
Drogy.
Dostávali ma do iného sveta.
Pomohli mi odísť, bez toho aby som sa pohol.
Dokonca až na hodíny.
Mohol som si dávať dávky.
Ďalšie a ďalšie.
Dni a noci, boli tu pre mňa.
Neskôr prišla žiletka.
Ktorá prišla za účelom oslobodenia,oslobodenie s tohto sveta.
Navždy, nie na hodinu, nie na hodiny ani dní.
Ale už do konca, navždy.
Liekmi som mohol dokončiť celé dielo.
Tabletky.
Dopomohol mi k nim zapitie alkohom a žiletka na prezeranie.
Toto boli ty pravý kamaráti, ktorý mi pomohli.
Ktorý ostali ako jediný, ako jediný ostali.
Vypočuli ma.
Rozosmiali.
Odniesli preč.
Ďakujem vám.
Za slobodu.
Bez trápenia.
Teraz spím.
Spím do skonania vekov.
Teraz som mŕtvy.
Na pohrebe boli všetci rodina ktorú som nikdy nezaujímal, kamaráti ktorý odišli.
Kamaráti ktorý za toto môžu.
Priateľka, ktorá má nechala.
Tak prečo teraz plaču?
Prečo plaču, keď odišli oni?
Oni nechali mňa,nie ja ich.
Akého človeka hľadáš?
Hľadám človeka ktorý má bude mať úprimne rád.
Ktorý sa nenaštve na mňa za každú máličkosť.
Ktorý sa na mňa nenaštve kvôli tomu že sa k nemu správam tak ako on ku mne.
Hľadám človeka ktorý mi obetuje čas.
Ktorý má bude mať rád za to aká som.
Za každú moju malú chybičku ma bude mať ešte viac a viac rád.
Každá nedokonalosť sa bude premieňať na dokonalosť.
Človeka ktorý mi povie svoj úprimný a hlavne vlastný názor na vec.
Človeka ktorý bude chcieť somnou tráviť každú voľnú chvíľu, každú chvíľku čo i len to pôjde.
O tretej ráno ako o tretej poobede.
Príde zamnou o tretej ráno, v najväčších mrazoch len aby ma mohol vidieť.
Len aby mohol byť somnou.
Takého človeka ktorý nebude mať problém s tým stať sa mojim strážnym anjelom.
Bude ma kryť, bude mojou oporou za každým, vypočuje ma, nechá ma povedať čo budem mať na srdci, bude sa pýtať, na moje pocity, alebo niečo čo ho o mne záujma, to čo chce vedieť, bude sa veľmi veľa pýtať.
Bude ma počúvať, taktiež sa mi bude zverovať, nebude mať predomnou niake zásadne tajnosti.
Bude k sebe otvorený.
Budeme sa baviť o všetkom, o čom budeme chcieť.
Bez predsudkov.
Jedno či o tom že sme homosexuálmi alebo o tom či chceme vstúpiť do kláštoru.
Nebude nič trápne, nepoviem za chrbtom o sebe žiadneho zlého slová.
Vždy keď budem plakať, obime ma.
Podporí ma.
Motivuje ma.
Dá mi dôvod.
Dôvod žiť.
Tým dôvodom sa stane on.
Vždy keď budem na dne bude sa o mňa starať, príde ku mne domov s popcornom, pustíme si komédiu,bude mi umierať slzy ktoré mi budú padať.Obime ma a nepustí dokým sa neusmejem a nebude mi lepšie.
Bude mojim ochrancom.
Mojím strážcom.
Mojím pomocníkom.
Mojím anjelom.
Mojím všetkých.
Nikdy neodíde, bude tu pre mňa dokým sa všetko neskončí, dokedy sa budeme navzájom potrebovať.
Budeme sa potrebovať do samého konca tohto ťažkého boja.
Možno vyviazneme s pár ranmi, pár zlomených sŕdc a možno s celou zlomenou dušou, prázdnym srdcom, zničený slabý.
Ale budeme tu pre seba.
Mať jeden druhého.
Do samého konca.
Až pokiaľ nám srdcia budú byť, až do posledného dychu ktorý budeme môcť polapiť.
Až do posledného udretia našich sŕdc.
Až do posledného nádychu.
Ktorý sa nenaštve na mňa za každú máličkosť.
Ktorý sa na mňa nenaštve kvôli tomu že sa k nemu správam tak ako on ku mne.
Hľadám človeka ktorý mi obetuje čas.
Ktorý má bude mať rád za to aká som.
Za každú moju malú chybičku ma bude mať ešte viac a viac rád.
Každá nedokonalosť sa bude premieňať na dokonalosť.
Človeka ktorý mi povie svoj úprimný a hlavne vlastný názor na vec.
Človeka ktorý bude chcieť somnou tráviť každú voľnú chvíľu, každú chvíľku čo i len to pôjde.
O tretej ráno ako o tretej poobede.
Príde zamnou o tretej ráno, v najväčších mrazoch len aby ma mohol vidieť.
Len aby mohol byť somnou.
Takého človeka ktorý nebude mať problém s tým stať sa mojim strážnym anjelom.
Bude ma kryť, bude mojou oporou za každým, vypočuje ma, nechá ma povedať čo budem mať na srdci, bude sa pýtať, na moje pocity, alebo niečo čo ho o mne záujma, to čo chce vedieť, bude sa veľmi veľa pýtať.
Bude ma počúvať, taktiež sa mi bude zverovať, nebude mať predomnou niake zásadne tajnosti.
Bude k sebe otvorený.
Budeme sa baviť o všetkom, o čom budeme chcieť.
Bez predsudkov.
Jedno či o tom že sme homosexuálmi alebo o tom či chceme vstúpiť do kláštoru.
Nebude nič trápne, nepoviem za chrbtom o sebe žiadneho zlého slová.
Vždy keď budem plakať, obime ma.
Podporí ma.
Motivuje ma.
Dá mi dôvod.
Dôvod žiť.
Tým dôvodom sa stane on.
Vždy keď budem na dne bude sa o mňa starať, príde ku mne domov s popcornom, pustíme si komédiu,bude mi umierať slzy ktoré mi budú padať.Obime ma a nepustí dokým sa neusmejem a nebude mi lepšie.
Bude mojim ochrancom.
Mojím strážcom.
Mojím pomocníkom.
Mojím anjelom.
Mojím všetkých.
Nikdy neodíde, bude tu pre mňa dokým sa všetko neskončí, dokedy sa budeme navzájom potrebovať.
Budeme sa potrebovať do samého konca tohto ťažkého boja.
Možno vyviazneme s pár ranmi, pár zlomených sŕdc a možno s celou zlomenou dušou, prázdnym srdcom, zničený slabý.
Ale budeme tu pre seba.
Mať jeden druhého.
Do samého konca.
Až pokiaľ nám srdcia budú byť, až do posledného dychu ktorý budeme môcť polapiť.
Až do posledného udretia našich sŕdc.
Až do posledného nádychu.
Napište cokoli o člověku, na kterém vám záleží.
Ostaň.
Neodchádzaj.
Nenechavaj ma.
Nenechavaj ma samu.
Znovu.
Chyť ma za ruku, povec že všetko bude dobre.
Chyť ma za ruku, povec že má ľúbiš.
Chyť ma za ruku, povec že nič vzácnejšie ako táto chvíľa neexistuje.
Chyť ma za ruku, povec že nikdy neodídeš, povec že tu budeš pre mňa.
Obim ma, povec mi že má už nikdy nepustiš.
Obim ma a povec že už má nikdy neopustiš.
Obim ma a povec že už nikdy neodídeš.
Obim ma a povec že chceš zastaviť práve túto úžasnú chvíľu.
Zastav čas, len pre nás.
Zastav túto chvíľu, pre ktorú máme žiť.
Zastav túto chvíľu, tento čas, len pre nás.
Prosím.
Prosím vrať sa.
Prosím odpusť mi ak som to pokazila.
Chcem len ležať znova v tvojej náručí.
Len znova hľadieť do tých sladkých oči.
Ležať na tvrdom betóne a ležať pri sebe.
Nechcem nič viac.
Prosím.
Prosím ostaň.
Prosím ťa moc, ostaň do konca somnou.
Do konca nášho boja.
Prosím.
Zastavím čas, venujem ho tebe.
Zastavím čas, aby som mohla znova ukradnúť tvoje srdce.
Zastavím čas, pre tie chvíle, keď si sa do mňa zamiloval a kde si ma ľúbil.
Zastavím čas, tam kde si ma nechal, aby si pochopil že si ma ľúbil.
Aby si pochopil že nechať a odísť není cesta.
Možno to je cesta.
Ale nieje to ta správna cesta.
Tá cesta ktorou sa chcem vídať.
Tá cesta ktorou idem bez teba.
Cesta ktorou idem sama.
Prosím ešte raz sa zamysli.
Prosím spomeň si.
Prosím spomeň si na naše spoločné chvíle.
Na chvíľu kde si ma miloval.
Na chvíľu keď sme boli spolu.
Prosím spomeň.
Prosím nezabudni.
Prosím nezabudni na mňa.
Prosím premysli a zhodnoť.
Prosím prehodnoť to ešte celé.
Prosím..
Pobozkaj ma a nič nepovec.
Neodchádzaj.
Nenechavaj ma.
Nenechavaj ma samu.
Znovu.
Chyť ma za ruku, povec že všetko bude dobre.
Chyť ma za ruku, povec že má ľúbiš.
Chyť ma za ruku, povec že nič vzácnejšie ako táto chvíľa neexistuje.
Chyť ma za ruku, povec že nikdy neodídeš, povec že tu budeš pre mňa.
Obim ma, povec mi že má už nikdy nepustiš.
Obim ma a povec že už má nikdy neopustiš.
Obim ma a povec že už nikdy neodídeš.
Obim ma a povec že chceš zastaviť práve túto úžasnú chvíľu.
Zastav čas, len pre nás.
Zastav túto chvíľu, pre ktorú máme žiť.
Zastav túto chvíľu, tento čas, len pre nás.
Prosím.
Prosím vrať sa.
Prosím odpusť mi ak som to pokazila.
Chcem len ležať znova v tvojej náručí.
Len znova hľadieť do tých sladkých oči.
Ležať na tvrdom betóne a ležať pri sebe.
Nechcem nič viac.
Prosím.
Prosím ostaň.
Prosím ťa moc, ostaň do konca somnou.
Do konca nášho boja.
Prosím.
Zastavím čas, venujem ho tebe.
Zastavím čas, aby som mohla znova ukradnúť tvoje srdce.
Zastavím čas, pre tie chvíle, keď si sa do mňa zamiloval a kde si ma ľúbil.
Zastavím čas, tam kde si ma nechal, aby si pochopil že si ma ľúbil.
Aby si pochopil že nechať a odísť není cesta.
Možno to je cesta.
Ale nieje to ta správna cesta.
Tá cesta ktorou sa chcem vídať.
Tá cesta ktorou idem bez teba.
Cesta ktorou idem sama.
Prosím ešte raz sa zamysli.
Prosím spomeň si.
Prosím spomeň si na naše spoločné chvíle.
Na chvíľu kde si ma miloval.
Na chvíľu keď sme boli spolu.
Prosím spomeň.
Prosím nezabudni.
Prosím nezabudni na mňa.
Prosím premysli a zhodnoť.
Prosím prehodnoť to ešte celé.
Prosím..
Pobozkaj ma a nič nepovec.
Popište mi prosím ten nejpodivnější sen, jaký se vám kdy zdál.
Sedím v čiernej miestnosti.
Zviazaná.
Kľačim na kolenách.
Čierna miestnosť plná zrkadiel.
Prázdne odrazy v zrkadlách.
Jedine čo je v okolí sú len zrkadlá, čiernota a ventilácia.
Za mnou stojí muž v kukle a pýta sa má "Chceš umrieť dnes alebo niekedy inokedy."
Odpovedala som dnes prosím nie, myslela som že ma zachráni rodina, cez tu ventiláciu.
Mne sa snívajú čudné sny takmer vždy.
No vlastne áno, vždy.
Vetšinou o smrti.
Aj mi to celkom lezie na mozog, buď zabijem niekoho ja, niekto mňa alebo tam proste niekto umrie.
Vždy.
Potom mám s toho čudný pocit.
Zviazaná.
Kľačim na kolenách.
Čierna miestnosť plná zrkadiel.
Prázdne odrazy v zrkadlách.
Jedine čo je v okolí sú len zrkadlá, čiernota a ventilácia.
Za mnou stojí muž v kukle a pýta sa má "Chceš umrieť dnes alebo niekedy inokedy."
Odpovedala som dnes prosím nie, myslela som že ma zachráni rodina, cez tu ventiláciu.
Mne sa snívajú čudné sny takmer vždy.
No vlastne áno, vždy.
Vetšinou o smrti.
Aj mi to celkom lezie na mozog, buď zabijem niekoho ja, niekto mňa alebo tam proste niekto umrie.
Vždy.
Potom mám s toho čudný pocit.
Láska... Čo to vôbec je? Je to šťastie ? Je to radosť? Vysvetli mi ako toto "slovo" vnímaš...
Láska nám môže priniesť radosť do života, konkrétneho človeka, rodinu, priateľstvo.
Jednoducho ľudí.
Láska nám dokáže vykúzliť úsmev na tváričke ale aj slzy v očiach a ranu v duši, taktiež nám dokáže pomotať a zaplniť hlavu.
Dokážeme sa láskou zaslepiť.
Keď sa zamilujeme do niekoho, neprestaneme na danú osobu myslieť, je jediné čo vidíme, je to naše malé šťastie.
Vidíme toho človeka ako chodiacu dokonalosť, bez chýb, ako jediného človeka ktorý nás dokáže spraviť štátnymi.
Ako by bol jediný dôvod prečo žiť.
Nevidíme tie obrovské chyby na osobnosti, nezaujíma nás ako nás furt posiela do preč a ako sa k nám škaredo správa.
Netrápi nás aký to je zlý človek a ako sme mu jedno, sme zaslepený a vidíme na ňom len to dobre.
Láska je hlboký cit.
Lásku preciťujeme k rodine, prejavujeme ju objatimi, darčekmi, darovaním niekým obnosom peňazí,slovami "Mám ťa rád/a, som rád/a že si".
Môžme pociťovať lásku k priateľom, ty nás dokážu rozveseliť keď sme na dne a zlomený a možno nás nedokážu rozveseliť v daný moment ale snažia sa až nám je lepšie a s toho plynie ta ich láska ktorú k nám cíti a že im na nás záleží.
Môžme cítiť lásku k našim domácim zvieratám.
Môžme pociťovať lásku k peniazom.
A samozrejme možme pociťovať lásku k partnerovi alebo k človeku do ktorého sme zamilovaný.
Je to radosť aj smútok, podľa toho v akej časti nášho vzťahu sa nachádzame.
Niekto nedokáže lásku prejaviť ale aj napriek tomu nás má rád a prejavuje to v podobe darčekov, peňazí a materiálnych veci pretože nám to nedokáže povedať ani inak prejaviť.
Toto slovo vnímam ako šťastie a smútok.
Ako radosť a zranenia.
Ako úsmev a ako aj zlomené srdce.
Ako pomoc tak aj zradu.
Jednoducho ľudí.
Láska nám dokáže vykúzliť úsmev na tváričke ale aj slzy v očiach a ranu v duši, taktiež nám dokáže pomotať a zaplniť hlavu.
Dokážeme sa láskou zaslepiť.
Keď sa zamilujeme do niekoho, neprestaneme na danú osobu myslieť, je jediné čo vidíme, je to naše malé šťastie.
Vidíme toho človeka ako chodiacu dokonalosť, bez chýb, ako jediného človeka ktorý nás dokáže spraviť štátnymi.
Ako by bol jediný dôvod prečo žiť.
Nevidíme tie obrovské chyby na osobnosti, nezaujíma nás ako nás furt posiela do preč a ako sa k nám škaredo správa.
Netrápi nás aký to je zlý človek a ako sme mu jedno, sme zaslepený a vidíme na ňom len to dobre.
Láska je hlboký cit.
Lásku preciťujeme k rodine, prejavujeme ju objatimi, darčekmi, darovaním niekým obnosom peňazí,slovami "Mám ťa rád/a, som rád/a že si".
Môžme pociťovať lásku k priateľom, ty nás dokážu rozveseliť keď sme na dne a zlomený a možno nás nedokážu rozveseliť v daný moment ale snažia sa až nám je lepšie a s toho plynie ta ich láska ktorú k nám cíti a že im na nás záleží.
Môžme cítiť lásku k našim domácim zvieratám.
Môžme pociťovať lásku k peniazom.
A samozrejme možme pociťovať lásku k partnerovi alebo k človeku do ktorého sme zamilovaný.
Je to radosť aj smútok, podľa toho v akej časti nášho vzťahu sa nachádzame.
Niekto nedokáže lásku prejaviť ale aj napriek tomu nás má rád a prejavuje to v podobe darčekov, peňazí a materiálnych veci pretože nám to nedokáže povedať ani inak prejaviť.
Toto slovo vnímam ako šťastie a smútok.
Ako radosť a zranenia.
Ako úsmev a ako aj zlomené srdce.
Ako pomoc tak aj zradu.
i love your answers ^^ what do you imagine when you hear the word happiness?
Thank you so much^^
Keď počujem slovo šťastie prvé ma napadnú vysmiaty ľudia, ktorý si idú niekam spolu sadnúť, idú sa zabaviť a celkovo vo mne slovo šťastie evokuje úsmev.
Pre každého šťastie znamená niečo iné.
Pre niekoho to je vyhrať v lotérii,
Pre iného najsť 10 eur na zemi,
Pre ďalšieho nájsť spriaznenú dušu,
Pre ňu keď sa jej narodia zdravé deti,
Pre ňho keď vidí svoju ženu šťastnú.
Pre niekoho keď si nájde bod v teste.
Pre každého znamená šťastie niečo iné.
Keď si šťastkar tak si za vodou,pretože vždy sa ti prihodí niečo pozitívne.
Dá sa aj o mne povedať že v niektorých veciach som úplný lucker, napríklad v testoch dakedy, niekedy v predpovedani veci a niekedy v klamani.
Keď je človek šťastny nič mu nechýba.
Každý z nás si praje byť šťastný.
Keď si šťastný si spokojný a je ti dobre.
A kto by pocit spokojnosti a pokoja nechcel?
Každý chce nájsť to svoje šťastie v podobe peniažkou, priateľky, psa, mačky, priateľa, koňa, vlastne rodiny, slávy, obľúbenosti, v zajtrajšom teste alebo odpovedí, v práci, v domácnosti, v hre alebo v živote.
Mamine vravím nech mi zajtra drží palce v škole v tom a v tom.
Ona mi povedala ak to tak chceš, ono to tak bude.
Keď niečo chcete a naozaj v to moc veríte, ono to tak bude, je to pravda, sáma som na to prišla.
Len treba mať trpezlivosť a nechcieť milióny zo dňa na deň a skvelé známky keď pomaly prepadate, chce to všetko čas , po častiach a veriť v to, furt, neprestavať na to myslieť a nepripúšťať že to není a nebude pravda.
Viera je silná vec,ktorá nám môže a pomôže zariadiť šťastie v živote.
Týmto chcem povedať nikdy neprestajne veriť v to čo chcete, v svojej sny a šťastie príde, možno nie dnes možno nie zajtra ale raz ano, pokiaľ to budete moc chcieť a hlavne veriť.
Každemu mu prajem aby našiel to svoje šťastie a aby sa každému splnilo to čo s celej duše chce a v čo verí.
Prajem sťastie každému jednému na tomto asku, slovensku, Európe, svete a aj galaxii.
Hlavne sa usmievajte a verte v lepšie zajtrajšky!
Keď počujem slovo šťastie prvé ma napadnú vysmiaty ľudia, ktorý si idú niekam spolu sadnúť, idú sa zabaviť a celkovo vo mne slovo šťastie evokuje úsmev.
Pre každého šťastie znamená niečo iné.
Pre niekoho to je vyhrať v lotérii,
Pre iného najsť 10 eur na zemi,
Pre ďalšieho nájsť spriaznenú dušu,
Pre ňu keď sa jej narodia zdravé deti,
Pre ňho keď vidí svoju ženu šťastnú.
Pre niekoho keď si nájde bod v teste.
Pre každého znamená šťastie niečo iné.
Keď si šťastkar tak si za vodou,pretože vždy sa ti prihodí niečo pozitívne.
Dá sa aj o mne povedať že v niektorých veciach som úplný lucker, napríklad v testoch dakedy, niekedy v predpovedani veci a niekedy v klamani.
Keď je človek šťastny nič mu nechýba.
Každý z nás si praje byť šťastný.
Keď si šťastný si spokojný a je ti dobre.
A kto by pocit spokojnosti a pokoja nechcel?
Každý chce nájsť to svoje šťastie v podobe peniažkou, priateľky, psa, mačky, priateľa, koňa, vlastne rodiny, slávy, obľúbenosti, v zajtrajšom teste alebo odpovedí, v práci, v domácnosti, v hre alebo v živote.
Mamine vravím nech mi zajtra drží palce v škole v tom a v tom.
Ona mi povedala ak to tak chceš, ono to tak bude.
Keď niečo chcete a naozaj v to moc veríte, ono to tak bude, je to pravda, sáma som na to prišla.
Len treba mať trpezlivosť a nechcieť milióny zo dňa na deň a skvelé známky keď pomaly prepadate, chce to všetko čas , po častiach a veriť v to, furt, neprestavať na to myslieť a nepripúšťať že to není a nebude pravda.
Viera je silná vec,ktorá nám môže a pomôže zariadiť šťastie v živote.
Týmto chcem povedať nikdy neprestajne veriť v to čo chcete, v svojej sny a šťastie príde, možno nie dnes možno nie zajtra ale raz ano, pokiaľ to budete moc chcieť a hlavne veriť.
Každemu mu prajem aby našiel to svoje šťastie a aby sa každému splnilo to čo s celej duše chce a v čo verí.
Prajem sťastie každému jednému na tomto asku, slovensku, Európe, svete a aj galaxii.
Hlavne sa usmievajte a verte v lepšie zajtrajšky!
What is your theory of everything ?¿
Niekto musí umrieť ,aby sa niekto narodil.
Niekto musí odísť ,aby niekto prišiel.
Niekto musí kritizovať ,aby niekto mohol chváliť.
Niekto musí byť hlúpy,aby mohol byť niekto múdry.
Niekto musí byť chudobný,aby mohol byť niekto bohatý.
Narodíš sa a umrieš.
Ale to neni o tom.
Nejde o začiatok ani o koniec ,ide o samotný príbeh.
Nejde o to že umrieš.
Ide o to či si pochopil o čom je život.
Neni o umierani.
Ani o narodení.
V živote si raz hore a raz dole.
Tak to bolo ,je aj vždy bude.
Nikdy nebudeš cely život dole a nikdy hore.
Keď niekto od teba odíde,tak niekto príde.
Nato nezabudni.
Keď si teraz dole ,tak ťa čaká slnko,prevrat,šťastie.
Keď si teraz hore,užívaj si to ,ale príde tvrdý pád,tak aby ťa moc nezhodil.
Čim dlhšie si hore ,tým horší pád bude.
Može ťa položiť,priam zničiť.
Pokiaľ zažívaš tieto pády pravidelne ,hoja sa ti rny omnoho rýchlejšie ako komukoľvek inému.
Niekedy je aj lepšie byť zvyknutý na bolesť,keď príde ďalšia už ťa to nezničí.
Už si zvyknutý,už ti to žili netrhá.
Priam naopak ,keď sa máš furt skvele a príde niaky problem ,už sa s toho ťažko hrabeš,znášaš to veľmi ťažko.
Človek do ktorýho vždy strieľajú šípy aj s ranami sa zdvihne a stále žije naoniec získa neprestrieľny plášť.
Čož je metafora že sa stanete nezlomiteľnými a nepriebojnými vočí uražkam,odchodom,ranienam a tak podobne od iných ľudi.
Budete nezničiteľný ,psychicky.
Možno to bude ťažká cesta,plná zničenia ,čiernoty ktorá vás na čas pohltí ale nakoniec.
Nakoniec budete ako z oceľe.
Zatiaľ čo človek ktorý nemá zabudnutý ani v sebe jeden šíp ,tak pride jeden malý a je mrtvý ,položený ,zničený,zničiteľný,slabý.
Rany v srdci buduju silu človeka.
Umrtia,straty,kritika,uražanie,šikana,anorexia,depresia,rakovina ,choroby.
Keď sa dostaneš z týchto veci ,si naozaj silný človek.
Ktorého nepoloží na kolena len hocčo.
Možno sa vám zdá taký život skurvený ba ,priam naopak.
Može byť pyšný na seba ,že sa s toho dostal.
Sám bez pomoci druhých.
Može ďakovať len sebe.
Keď človek dobojuje boj ,prichádza krásna cesta,kde vás hocičo nezhodí.
Priam nič.
Idete ,len už tak kam sami chcete.
Jebete na ostaných ,vy si idete sa svojím snom.
Nič už ťa nezastaví.
Možno pojdeš touto cestou za snom sám a možno s niekým.
Nakoniec tejto cesty niečo získaš, niečo materialne alebo psychické.
Na konci cesty život získaš niečo ,niečo čo je oveľa cennejšie ako su peniaze ,sláva,popularita.
Získaš niečo cennejšie než čokoľvek.
Skusentosti.
Spomienky.
Ľudí.
Vlastný príbeh.
Vlastnu cestu.
Vlastný život.
Niekto musí odísť ,aby niekto prišiel.
Niekto musí kritizovať ,aby niekto mohol chváliť.
Niekto musí byť hlúpy,aby mohol byť niekto múdry.
Niekto musí byť chudobný,aby mohol byť niekto bohatý.
Narodíš sa a umrieš.
Ale to neni o tom.
Nejde o začiatok ani o koniec ,ide o samotný príbeh.
Nejde o to že umrieš.
Ide o to či si pochopil o čom je život.
Neni o umierani.
Ani o narodení.
V živote si raz hore a raz dole.
Tak to bolo ,je aj vždy bude.
Nikdy nebudeš cely život dole a nikdy hore.
Keď niekto od teba odíde,tak niekto príde.
Nato nezabudni.
Keď si teraz dole ,tak ťa čaká slnko,prevrat,šťastie.
Keď si teraz hore,užívaj si to ,ale príde tvrdý pád,tak aby ťa moc nezhodil.
Čim dlhšie si hore ,tým horší pád bude.
Može ťa položiť,priam zničiť.
Pokiaľ zažívaš tieto pády pravidelne ,hoja sa ti rny omnoho rýchlejšie ako komukoľvek inému.
Niekedy je aj lepšie byť zvyknutý na bolesť,keď príde ďalšia už ťa to nezničí.
Už si zvyknutý,už ti to žili netrhá.
Priam naopak ,keď sa máš furt skvele a príde niaky problem ,už sa s toho ťažko hrabeš,znášaš to veľmi ťažko.
Človek do ktorýho vždy strieľajú šípy aj s ranami sa zdvihne a stále žije naoniec získa neprestrieľny plášť.
Čož je metafora že sa stanete nezlomiteľnými a nepriebojnými vočí uražkam,odchodom,ranienam a tak podobne od iných ľudi.
Budete nezničiteľný ,psychicky.
Možno to bude ťažká cesta,plná zničenia ,čiernoty ktorá vás na čas pohltí ale nakoniec.
Nakoniec budete ako z oceľe.
Zatiaľ čo človek ktorý nemá zabudnutý ani v sebe jeden šíp ,tak pride jeden malý a je mrtvý ,položený ,zničený,zničiteľný,slabý.
Rany v srdci buduju silu človeka.
Umrtia,straty,kritika,uražanie,šikana,anorexia,depresia,rakovina ,choroby.
Keď sa dostaneš z týchto veci ,si naozaj silný človek.
Ktorého nepoloží na kolena len hocčo.
Možno sa vám zdá taký život skurvený ba ,priam naopak.
Može byť pyšný na seba ,že sa s toho dostal.
Sám bez pomoci druhých.
Može ďakovať len sebe.
Keď človek dobojuje boj ,prichádza krásna cesta,kde vás hocičo nezhodí.
Priam nič.
Idete ,len už tak kam sami chcete.
Jebete na ostaných ,vy si idete sa svojím snom.
Nič už ťa nezastaví.
Možno pojdeš touto cestou za snom sám a možno s niekým.
Nakoniec tejto cesty niečo získaš, niečo materialne alebo psychické.
Na konci cesty život získaš niečo ,niečo čo je oveľa cennejšie ako su peniaze ,sláva,popularita.
Získaš niečo cennejšie než čokoľvek.
Skusentosti.
Spomienky.
Ľudí.
Vlastný príbeh.
Vlastnu cestu.
Vlastný život.
Neustále si mi len trhal srdce na milióny kúskov a ty si stále sluboval, že už mi to nespravíš. Aké mi dáš na toto vysvetlenie ? Možno ti dám šancu, keď mi to vysvetlíš. Prečo si mi toľko ubližoval ? ... Doplň podľa vlastného uváženia. Ako to skončí ?
Prečo si sa mi neozval?
Prečo si ma nechal samu?
Trpieť?
ako myš v kúte.
Ako potkana ktorý je nepotrebný.
Nechcený,bezvýznamný.
Povec mi na rovinu že si ostal sám a som ti teraz dobrá aj ja, že je to tak?
Ty ma nemiluješ, necítiš ku mne nič, nikdy si ku mne nič necítil.
Bola to len hra.
Tvoje hlúpe intrigy.
Ale povec prečo?
Tešilo ťa to?
Môj smútok?
To bodnutie do srdca, rany ktoré si mi na ňom zanechal?
Baví ťa to ma vidieť zlomenú?
Vidieť tie rany?
Ktoré sa už nikdy nezahoja?
Tie rany ktoré mi roztrhnú srdce a nakoniec ho roztrhnú úplne.
Chceš vidieť mňa bez srdca?
Potom už budeš spokojný?
Vidieť ma na dne?
Áno?
Tak dobre.
Ale somnou hrať hlúpe hry už nebudeš, nebudeš ma ničiť, už ma nikdy neuvidiš v tvojej budúcnosti,v tvojom živote.Po tvojom boku,nie.
Odiď.
A tŕp ako ja,stretni človeka ako si ty.
Ktorý ťa psychicky zničí ako ty mňa.
Budeš tu osobu milovať, budeš jej oddaný, dáš jej celé srdce.
Ona ťa podvedie, nechá ťa, odíde, odignoruje ťa, odpíše na celej čiare a tebe sa bude lámať srdce až sa zlomí postupne úplne.
Ostaneš sám, zlomený, osamelý.
Nikomu nedaš svoju dôveru.
Potom si spomeň že toto si urobil ty mne.
To čo som teraz, si urobil ty.
Ty si zomňa spravil to čo som.
Ty si zomňa spravil človeka ktorý neverí a necíti.
Ty si zomňa spravil prázdnu dušu.
Zlomil si ma úplne.
Prečo si ma nechal samu?
Trpieť?
ako myš v kúte.
Ako potkana ktorý je nepotrebný.
Nechcený,bezvýznamný.
Povec mi na rovinu že si ostal sám a som ti teraz dobrá aj ja, že je to tak?
Ty ma nemiluješ, necítiš ku mne nič, nikdy si ku mne nič necítil.
Bola to len hra.
Tvoje hlúpe intrigy.
Ale povec prečo?
Tešilo ťa to?
Môj smútok?
To bodnutie do srdca, rany ktoré si mi na ňom zanechal?
Baví ťa to ma vidieť zlomenú?
Vidieť tie rany?
Ktoré sa už nikdy nezahoja?
Tie rany ktoré mi roztrhnú srdce a nakoniec ho roztrhnú úplne.
Chceš vidieť mňa bez srdca?
Potom už budeš spokojný?
Vidieť ma na dne?
Áno?
Tak dobre.
Ale somnou hrať hlúpe hry už nebudeš, nebudeš ma ničiť, už ma nikdy neuvidiš v tvojej budúcnosti,v tvojom živote.Po tvojom boku,nie.
Odiď.
A tŕp ako ja,stretni človeka ako si ty.
Ktorý ťa psychicky zničí ako ty mňa.
Budeš tu osobu milovať, budeš jej oddaný, dáš jej celé srdce.
Ona ťa podvedie, nechá ťa, odíde, odignoruje ťa, odpíše na celej čiare a tebe sa bude lámať srdce až sa zlomí postupne úplne.
Ostaneš sám, zlomený, osamelý.
Nikomu nedaš svoju dôveru.
Potom si spomeň že toto si urobil ty mne.
To čo som teraz, si urobil ty.
Ty si zomňa spravil to čo som.
Ty si zomňa spravil človeka ktorý neverí a necíti.
Ty si zomňa spravil prázdnu dušu.
Zlomil si ma úplne.
Tvoja oblúbená spomienka? Čo sa v tedy stalo?
Mám 6 rokov.
Bývam ešte č Trnave.
Ocko bol v nemocnici.
Ušli sme s mamou ako každý deň zo školy po skratke ku nemocnici.
Prišli sme za ockom ktorý sa má pýta ako bolo v škole?
Hovorím mu :"Dostala som jedna z matiky do zbierky"
Odpovedá :"Joj, ty si šikovná, s teba bude matematický génius"
Púšťajú ho z nemocníce,ja sa naňho závesím,obimem ho a zdvihne ma na baranie rožky,beháme po byte, večer pozeráme v televízii niaku detektívku, celá rodina pokope, ja si staviam s papieru domček pre bábiky, večer diktujem máme alebo ockovi moje príbehy, nevedela som ešte moc písať a rada som si vymyšľala príbehy.
Nakoniec ideme spať a presúvame sa do spálne kde ide miss niekoľký ročník a popijame presladene minerálky, vravime o tom ktorá z nich je krajšia a predbiehame sa kdo vypije viac sladidiel (vody).
Mama len nad nami krúti hlavou a hovorí že by sme to nemali piť, že to je plné cukru.
Vypína sa telka, mama mi dá pusu na čelo a ocko tiež, poprajeme si pekne sny a ideme spať.
Prakticky normálny deň s ním.
Každá spomienka s ním patrí medzi najobľúbenejšie.
Bývam ešte č Trnave.
Ocko bol v nemocnici.
Ušli sme s mamou ako každý deň zo školy po skratke ku nemocnici.
Prišli sme za ockom ktorý sa má pýta ako bolo v škole?
Hovorím mu :"Dostala som jedna z matiky do zbierky"
Odpovedá :"Joj, ty si šikovná, s teba bude matematický génius"
Púšťajú ho z nemocníce,ja sa naňho závesím,obimem ho a zdvihne ma na baranie rožky,beháme po byte, večer pozeráme v televízii niaku detektívku, celá rodina pokope, ja si staviam s papieru domček pre bábiky, večer diktujem máme alebo ockovi moje príbehy, nevedela som ešte moc písať a rada som si vymyšľala príbehy.
Nakoniec ideme spať a presúvame sa do spálne kde ide miss niekoľký ročník a popijame presladene minerálky, vravime o tom ktorá z nich je krajšia a predbiehame sa kdo vypije viac sladidiel (vody).
Mama len nad nami krúti hlavou a hovorí že by sme to nemali piť, že to je plné cukru.
Vypína sa telka, mama mi dá pusu na čelo a ocko tiež, poprajeme si pekne sny a ideme spať.
Prakticky normálny deň s ním.
Každá spomienka s ním patrí medzi najobľúbenejšie.
Liked by:
Blazickova
BØØBEAR
E r z a✨
A.l.e.x.
Laura
ema
Tallyyy❤❤
Kristína
Bia_✨
Sára Šubrtová
Kdy tomu bude konec?
Boli ma srdce,motá sa mi hlava.
Ležím vyčerpana na nemocničnom lôžku.
Zlomená, zničená, osamelá.
Musím ísť preč odtiaľ.
S toho miesta kde som prišla aj o uctu a hrdosť.
Přišla som tam o zdravie a matku.
O lásku a cit.
O zdravý rozum a nervy.
O všetko.
Zničili mi celý život.
Kam sa vídať?
Na akú cestu?
Ktorým smerom?
Ku komu?
Keď nie kam.
Keď sa zavreli všetky dvere pred nosom.
Keď niet ku komu.
Z dierou v duši hľadám šťastie v tomto svete.
Sáma v meste hľadám seba.
Poznáš tie rozprávky o vernosti, priateľstve na veky?
Včera brat dneska nepriateľ, never nikomu.
Keď hľadáš šťastie bez zbraní nemáš šancu.
Som kľudný, život naučil potlačiť city,
Zabil niečo vo mne čo už žiadny čas nevráti.
S každým novým rokom pocit prázdnoty síli.
Už nepotrva dlho, každý odídete na druhú stranu rieky.
Ležím vyčerpana na nemocničnom lôžku.
Zlomená, zničená, osamelá.
Musím ísť preč odtiaľ.
S toho miesta kde som prišla aj o uctu a hrdosť.
Přišla som tam o zdravie a matku.
O lásku a cit.
O zdravý rozum a nervy.
O všetko.
Zničili mi celý život.
Kam sa vídať?
Na akú cestu?
Ktorým smerom?
Ku komu?
Keď nie kam.
Keď sa zavreli všetky dvere pred nosom.
Keď niet ku komu.
Z dierou v duši hľadám šťastie v tomto svete.
Sáma v meste hľadám seba.
Poznáš tie rozprávky o vernosti, priateľstve na veky?
Včera brat dneska nepriateľ, never nikomu.
Keď hľadáš šťastie bez zbraní nemáš šancu.
Som kľudný, život naučil potlačiť city,
Zabil niečo vo mne čo už žiadny čas nevráti.
S každým novým rokom pocit prázdnoty síli.
Už nepotrva dlho, každý odídete na druhú stranu rieky.
♧
Zčernal koniec ten,zimu zošle sem
Zvrhne čo vidíš,do večnej temnoty.
Začne krčovity tanec mŕtvych,v temnote je koniec.
Na čierni natre náš svet.
Ľadové mrazenie, už není čo zabiť.
To ešte nebolo, nič už nedýcha.
Najtmavšia farba,zohizdila zem,smrť života.
Márne sa stmieva,úpadok prežíva.
Všetko bolo povedané, slnko už nebude.
Nikdy.
Keď je tma, zavolám svojho otca.
Ale on sa po mňa nevráti, je dávno preč.
Zvrhne čo vidíš,do večnej temnoty.
Začne krčovity tanec mŕtvych,v temnote je koniec.
Na čierni natre náš svet.
Ľadové mrazenie, už není čo zabiť.
To ešte nebolo, nič už nedýcha.
Najtmavšia farba,zohizdila zem,smrť života.
Márne sa stmieva,úpadok prežíva.
Všetko bolo povedané, slnko už nebude.
Nikdy.
Keď je tma, zavolám svojho otca.
Ale on sa po mňa nevráti, je dávno preč.
<><><><>
Blacked out
Pop queen, amphetamine
The screams crashed into silence
Tapped out
Doused in the gasoline
The high times going timeless
Decadence
Death of the innocence
The pathway starts to spiral
Infamy
All for publicity
Destruction going viral
Light it up
Ah, light it up
Another hit erases all the pain
Bulletproof
Ah, kill the truth
You’re falling, but you think you’re flying high
High again
Sold your soul
Built a higher wall
Yesterday
Now you’re thrown away
Same rise and fall
Who cares at all?
Seduced by fame
A moth into the flame
Pop queen, amphetamine
The screams crashed into silence
Tapped out
Doused in the gasoline
The high times going timeless
Decadence
Death of the innocence
The pathway starts to spiral
Infamy
All for publicity
Destruction going viral
Light it up
Ah, light it up
Another hit erases all the pain
Bulletproof
Ah, kill the truth
You’re falling, but you think you’re flying high
High again
Sold your soul
Built a higher wall
Yesterday
Now you’re thrown away
Same rise and fall
Who cares at all?
Seduced by fame
A moth into the flame
Next
