Niečo ako 'každý deň je zo mňa iná žena'

168

Nevládzem.

Snažím sa.
Chcem.
A to je prvý krok k cieľu.

Stále ma poteší keď viem, že si niekto dá tú námahu a reálne si prečíta tých páru viet, ktoré tu zo seba dávam.

Snažím sa nejak zamestnať a nemyslieť na to.
Nejakú dobu som sa mala dobre. Život nejak plynul. A ja som mala dosť často úsmev na tvári a okolo seba ľudí, ktorí ma robili šťastnou. Toto leto som spoznala veľa nových priateľov, ktorí tu so mnou budú snáď až do konca naších dní.
Ale v poslednej dobe sa mi ten pocit vracia. Zase sa začínam cítiť samo. Zase sa večer snažím len čo najskôr zaspať, aby ma nedobehli zlé myšlienky. Začala som dokonca počúvať inú hudbu. Viac energickejšiu a optimistickejšiu lebo veľakrát práve hudba dokázala ovplyvniť to, ako som sa cítila. Ale už mi to lezie na nervy. Nedokážem to počúvať ale nechcem pomáhať tomu, aby som sa vrátila naspäť tam, kde som bola.
Chcem veriť tomu, že je to len dočasné. Chvíľkové zlé obdobie, ktoré čo nevidieť zmizne.

nie. no chcela by som ním byť..

Nedokážem ho dostať z hlavy.
Úsmev.
Pohľad.
On...
Už dlho som nebola tak šťastná ako dnes s ním.

Nikdy ma nebude ľúbiť...

Som šťastná.