Míváte někdy nostalgickou náladu? Co s vámi dělá? Jaké máte pocity? Bráníte se ji nějak? Proč?
Nostalgickú náladu mám od júna minulého roku v podstate neustále. Spočiatku som sa jej bránila, robila som všetko možné aj nemožné preto, aby som nejako zamestnala svoju myseľ a nemusela myslieť na určité veci. Dokonca som sa sama od seba pustila do upratovania a to už je čo povedať :D Teraz to už nejako neriešim, stalo sa to proste každodennou súčasťou môjho života a som s tým zmierená. Spomienky a minulosť ma neopustia.
Ja som ten typ človeka, ktorému nerobí problém pozerať sa druhým ľuďom pri konverzácii do očí. Skôr naopak, vyžívam sa v tom. Nikdy nie som ja prvá, ktorá sklopí pohľad. Ale existuje jeden človek, ktorému sa dlho do očí pozerať nedokážem, neviem, čím to je. Možno tým, že má tie spomínané "mocné oči". Ono by sa o tom dalo napísať viac ale asi by som už zachádzala do moc osobných vecí, čiže to radšej nechám tak, ako to je :D
29.2 - 4.3 myslím :D Ale ruku do ohňa by som za to nedala. Ešte nad tým nejako neuvažujem, je to ďaleko. Ale som presvedčená o tom, že si nejaký program vymyslím a nudiť sa určite nebudem :D
O tretej som došla zo školy, najedla som sa, za 5 minút vyrážam z domu, idem vonku s kamarátkou. A keďže sa na zajtra nemusím nič učiť, večer po príchode domov sa len hodím do postele, budem čítať magazíny, uvarím si teplý čaj a pozriem zopár epizódiek Suits, čo sa stalo už takou mojou každovečernou rutinou :D
Fyzika. Napísala by som aj matiku ale žiaľ, k žiadnemu predmetu v škole nechovám väčšiu nenávisť ako k fyzike. Pri matike mám aspoň zopár svetlých chvíľok, kedy niečomu pochopím, zatiaľ čo z fyziky som dutá ako poleno. Ale že maximálne.
Každodenné veci, čo mi robia radosť: konverzácie s ľuďmi, ktorých mám rada, dobré jedlo, objatie od mamky, šálka teplého sójového mlieka (ktoré musím mať každé ráno, inak by som neprežila), hudba a prestávky v škole.Každodenné veci, ktoré ma vytáčajú: škola, spolužiaci, písomky, meškanie autobusov, zamotané slúchatká, dlhé čakanie na obed a taktiež ma vytáča fakt, že od školy nemám pokoj ani doma a stále sa musím učiť, prípadne písať nejaké nepodstatné úlohy či práce.
Tak neviem, ja sa s ľuďmi nezvyknem baviť o mojich dobrých vlastnostiach :D Ale bolo mi povedané, že som priateľská, empatická, starostlivá, viem dobre poradiť a mám zaujímavé nápady :D Inak si úprimne myslím, že si ľudia na mne cenia aj moju dochvíľnosť :D
Nevidela som ho ale veľa som o ňom počula. Určitú dobu som premýšľala nad tým, že by som si ho pozrela ale niečo mi hovorí, že to nebude môj šálok kávy, tak ešte uvidím :D
Nick mi nevadí a nejako ho neriešim. Leonarda uznávam ako fakt talentovaného herca a na ostatných mám skôr negatívny názor, čiže sa o tom radšej nejdem rozpisovať :D
Myslím, že to bol horor Carrie, aj keď ja by som to teda hororom nenazvala. Ako prvú som si pozrela tú novšiu verziu z roku 2013 s Chloe Grace Moretz a keďže sa mi to fakt veľmi páčilo a celý príbeh mi prišiel dosť zaujímavý, stiahla som si aj pôvodnú verziu z roku 1976, ktorá bola o niečo desivejšia, hlavne predstaviteľka Carrie bola fakt...čudná :D
Tak my by sme mali dostávať vysvedčenia až zajtra ale vzhľadom na to, že náš triedny štrajkuje a pravdepodobne sa zajtra v škole vôbec neukáže, presúva sa na to na nejaký iný, mne doposiaľ neznámy, termín :D Ale s polročným vysvedčením som viac-menej spokojná, vytiahla som to na také známky, že som sama prekvapená.
Kedysi som s tým mala fakt problém. V podstate pre mňa stále nie je ľahké udržať to tajomstvo ale beriem to tak, že keď mi človek dôveroval natoľko, že sa mi s ním zveril, nemôžem ho sklamať a niekomu ho vyzradiť. Bolo by to odo mňa fakt odporné. Čiže áno, viem udržať tajomstvo keď je to nevyhnutné. Ale nemám ich rada. Radšej som k ľuďom otvorená a nič pred nimi neskrývam.
Mám v triede 2 najlepšie kamarátky, čiže čo viac si môžem priať? :D Plus aj dve ďalšie super kamošky. A fotku s nimi nepridám, jednak žiadnu nemám a jednak by sa im to asi nepáčilo :D :D
Kedysi som klamala strašne veľa ale teraz si už na to dávam mega pozor. Keďže očakávam od ľudí, že budú ku mne stále úprimní, pochopiteľne sa to isté očakáva aj odo mňa a preto klamem naozaj už len minimálne a to len v prípade, že by pravda mohla druhým ľuďom fakt ublížiť. Čiže ak to zhrniem: keď klamem, zvyčajne sa jedná len o malé, tzv. milosrdné klamstvá, inak nie. Nikdy by som sa neopovážila klamať o vážnych veciach, to je podľa mňa to najhoršie, čo človek môže urobiť.