Ako sa svet mení k horšiemu. Zo dňa na deň sa stávajú ľudia horší a horší.
Zo dňa na deň upadá tak známy detský život. Dnes vidím prázdne ulice občas nejaké dieťa. Ľudí, ktorí utekajú za prácou za materiálnymi vecami. Vytráca sa z nich láska a porozumenie. Všade naokolo prevláda tá horká chuť závisti. Zatvorim oči a vrátim sa do čias kedy bolo všetko iné. Kedy jedine čo má trápilo bolo moje rozbité koleno,stratené nálepky alebo roztrhaný pamätníček. Keď sme sa do večera hrávali na ulici a behali hore dole. Otvorím oči a všetko je preč. V horách je menej stromov trávniky sú omnoho menej zelené ako boli. Je mi z toho smutno, vidím dve deti ako idú na kolobežkách majú možno 10 poteším sa, že nie sme až tak zničené ľudstvo neskôr si všimnem že ťa kolobežka je elektrická. Predstavím si tú svoju s mackom Pú milovala som ju milovala som jazdu na nej. Jedno z detí vytiahne najnovší telefón v ich veku ma niečo ako telefón nezaujímalo. Keď som sa chcela spojiť s kamošmi prišla som do nich a zazvonila, zamyslím sa či niečo také vlastne dnešné deti zažívajú. Po tom celom ma prejde chuť na pozeranie z okna otočím sa a viac sa tam nepozriem, nechcem vidieť ako sa stráca to čo malo veľkú hodnotu.-láska smiech prajnosť všetko je preč
View more