ležím v posteli a rozmýšľam nad tým, ako mi vianoce spôsobujú, že sa cítim strašne sám. s rodinou si nie som blízky. navyše stále nie som out a obmedzuje ma to.
len veľmi málo ľudí vie o tom, že som trans a všetci sú tak kurva ďaleko odo mňa, že sa s nimi môžem vidieť len málokedy. a kontakt cez internet je fajn, ale nie je to to isté.
a tak som sám.
potrebujem spoznať nových ľudí, no každý, koho som spoznal, je homofóbny, alebo si skrátka nesadneme.
navyše ja si veľmi dobre uvedomujem, kto ma veľmi nemusí. dosť ma bolí to, že kvôli mojej profesii sa orientujem v prevažne ženskom prostredí a všetky ženy, s ktorými som nútený byť v kontakte (môj kolektív sú momentálne čisto len ženy... plus ja...), si uvedomujú, že som "iná" a je medzi nami určitý odstup, ktorý neviem odstrániť, pretože nie som žena. hoci som im to nikdy nepovedal, ja som si istý, že si uvedomujú, že skrátka nie som "ženský" a založený na tradičných hodnotách. cítim sa daný bokom, čo je ešte horšie piči.
mne nevadí byť sám, no som osamelý, a to poriadne. chýba mi poriadne objatie a voľnosť byť sebou.

View more