...
KTO NEMÁ ČAS TAK NECH TO NEČÍTA :)
Niekedy som už z toho unavená, doslova vyčerpaná. Som unavená z dnešnej "lásky" z dnešného sveta. Som šťastná, nemôžem povedať, že nie som. Mám zdravie, rodinu, priateľov a mám všetko, čo potrebujem k relatívne spokojnému životu. A potom sa to znova spustí. ten pochod v mojej hlave, ktorý mi nahovára, že tu niečo nehraje..že je niečo zlé. Niekedy mi vyhŕknu slzy. Len tak..aj keď viem, že nič nie je len tak..Viete..nechcem sa vopred tešiť, pretože sa bojím, bojím sa toho, že akonáhle začnem v niečo veriť či dúfať, život luskne prstami a je všetko preč. Áno, to je môj prípad. A postupom času ma to aj prestáva baviť. Čakám na niekoho kto sa ma spýta či som šťastná v živote, ktorý mám..ale nikoho to nezaujíma..lebo tak či onak by som klamala. klamala by som, že šťastná a že život beží presne tak ako má...len že nie..presne tak to nie je ..istú chvíľu sa zdá, že všetko v čo som dúfala sa plní a že všetko je ideálne...lenže vždy príde niekto. ani nie tak čo ako niekto..Niekto, kto nevedomky zničí to na čom som tak dlho pracovala..Zamilovala som sa práve preto lebo som si myslela že vieš akú pravú hodnotu má láska, akú hodnotu iný človek a myslela som že vieš aké je to nájsť niekoho výnimočného. Pre mňa si to bol ty..dnes? Dnes si ma dostal..myslím to tak, že si ma sklamal, roztrhal a spálil zvnútra. A teraz ti vlastne ďakujem..Ďakujem ti za všetky tie lekcie, ktoré si mi udelil. Teraz viem čo už nechcem..to čo som niekedy videla vo svetle dokonalosti si mi ukázal, že je to nič. Ty si nič. Nemyslím si to doslovne, ale pochop po tom všetkom ako si ma trápila a aj stále trápiš sa nedá ťa podceňovať. Spravil si totiž zo mňa takú malú mršku. A unavil si ma až príliš. Unavil si ma už natoľko, aby som svoju pozornosť a srdce dávala len tak hocikomu. A vraj na konci bolia slová, ktoré neboli vypovedané, ale o mňa je to naopak. Dala som zo seba všetko von a ty? ty si to skrčil ako keby to bolo len lopta z papiera a odhodil, lenže tebe to nestačilo musel si to ešte aj udupať.
Niekedy som už z toho unavená, doslova vyčerpaná. Som unavená z dnešnej "lásky" z dnešného sveta. Som šťastná, nemôžem povedať, že nie som. Mám zdravie, rodinu, priateľov a mám všetko, čo potrebujem k relatívne spokojnému životu. A potom sa to znova spustí. ten pochod v mojej hlave, ktorý mi nahovára, že tu niečo nehraje..že je niečo zlé. Niekedy mi vyhŕknu slzy. Len tak..aj keď viem, že nič nie je len tak..Viete..nechcem sa vopred tešiť, pretože sa bojím, bojím sa toho, že akonáhle začnem v niečo veriť či dúfať, život luskne prstami a je všetko preč. Áno, to je môj prípad. A postupom času ma to aj prestáva baviť. Čakám na niekoho kto sa ma spýta či som šťastná v živote, ktorý mám..ale nikoho to nezaujíma..lebo tak či onak by som klamala. klamala by som, že šťastná a že život beží presne tak ako má...len že nie..presne tak to nie je ..istú chvíľu sa zdá, že všetko v čo som dúfala sa plní a že všetko je ideálne...lenže vždy príde niekto. ani nie tak čo ako niekto..Niekto, kto nevedomky zničí to na čom som tak dlho pracovala..Zamilovala som sa práve preto lebo som si myslela že vieš akú pravú hodnotu má láska, akú hodnotu iný človek a myslela som že vieš aké je to nájsť niekoho výnimočného. Pre mňa si to bol ty..dnes? Dnes si ma dostal..myslím to tak, že si ma sklamal, roztrhal a spálil zvnútra. A teraz ti vlastne ďakujem..Ďakujem ti za všetky tie lekcie, ktoré si mi udelil. Teraz viem čo už nechcem..to čo som niekedy videla vo svetle dokonalosti si mi ukázal, že je to nič. Ty si nič. Nemyslím si to doslovne, ale pochop po tom všetkom ako si ma trápila a aj stále trápiš sa nedá ťa podceňovať. Spravil si totiž zo mňa takú malú mršku. A unavil si ma až príliš. Unavil si ma už natoľko, aby som svoju pozornosť a srdce dávala len tak hocikomu. A vraj na konci bolia slová, ktoré neboli vypovedané, ale o mňa je to naopak. Dala som zo seba všetko von a ty? ty si to skrčil ako keby to bolo len lopta z papiera a odhodil, lenže tebe to nestačilo musel si to ešte aj udupať.