Do nejakého príjemného. Dlho som si myslel že by som sa vrátil do jedného konkrétneho, kde by som urobil jednu vec inak ale výsledok by bol neistý a veľmi malá šanca na šancu na úspech. ...Síce by ma to duševne uspokojilo viac ale vo výsledku by to nebolo o nič lepšie.
Asi... asi najlepší deň... bol jeden z dní kedy som bol na základnej škole, a bolo leto, u babky, s bratrancom sme sa hrali na vojnu na povale, oblepovali palice izolačnými páskami rôznych farieb. Robili sady zbraní, pištole, delá, samopaly, "škorpióny", granáty, plameňomety... Keď sme naháňali a chytali slipeky po dvore, zatvárali ich do takých klietok, a stále keď sme to robili sme sa snažili postaviť novú búdku na záhrade vo veľkom výbehu kde by mohli niesť vajíčka... :D ... Alebo sme vystavovali mladšie sliepky na taký vyšší peň a oni tam stáli ako sochy ani sa nepohli :D ... A nemusím hovoriť ani, že popritom sme mali dobré jedlo ktoré máme radi vždy, a potom mohli hrať na počítači. (ale to už bolo o pár rokov neskôr myslím, vtedy už to ostatné sme nerobili) ... No detstvo sme ešte ako také zažili. Aj keď nás digitálna éra zachytila ešte v dostatočne skorom štádiu aby sme sa všetko naučili a boli dnes "tí ktorí tomu rozumejú" :)
View more