V živote,som toho zažila dosť už od malého mala,pamätam si s dectva len to zlé..ani neviem či bolo aj niečo dobré..ale zvykla som si život nemám rúžový,aj keď si to každý myslí. Ako som tak rástla,pochopila som že to tak bude po celý život..potom prišli ďalšie prekážky a problémy ktoré boli vážne..no neriešila som to..to že mi ľudia obližujú na to som si zvykla,zvykla som si aj na to,že nikomu nemôžem veri,jedine samej sebe!
Bolo už veľmi veľa krát zle,horšie,najhoršie,úplne dno...Ale vždy som musela byť silná a nezastaviť sa,prejsť to..Keď som sa brutálne,maxmiláne,najsamvác,moc namotala na jedného debila.. som ostala v piči začala som robiť čo nikdy,jebala som na šecko na čo sa dalo,skončila som zle doslovne!
Potom sa niečo stalo a ja som nevedela čo robiť..Nevychádzala som s domu,nespala som,furt som plakala,nemohla dýchať, sedela v izbe na zemi, skončila v nemocnici..Všetko bolo zlé..
Aj keď je to už lepšie,namotaná som ostala..neni to už také..ale furt zlé..
Asi to..bola to ulička s ktorej som sa už nedostala.. Ale viem,že v živote..toho bude ešte viac..