Pokiaľ ide o Slovensko, tak Banská Štiavnica, Nitra a Banská Bystrica. A samozrejme moja milovaná Bratislava. Pokiaľ ide o európske mesto, tak Mníchov bol fakt nádherný. Ono by sa dali napísať aj iné mestá ako Londýn, Paríž, ale ony sú skôr veľkolepé mestá, než vyslovene pekné.
Z väčšej časti áno. Treba však rozlišovať, lebo je iné keď nás šťastnými robí láska a iné keď sme šťastný kvôli niečomu, čo sa nám podarí, pošťastí. Povedala by som, láska nás robí dlhodobejšie šťastnými, spokojnými. A pozitívne okamihy zase len dočasne šťastnými.
Skôr extrovert ale s introvertnými záujmami a sklonmi. Takže taker niečo medzi. Povedala by som však, že na 60-70% extrovert.
Narodila som sa v 20. storočí. Technológie už v tom čase boli mnohé a rozvinuté vo svete, hoci vnašich končinách pomenej. Každopádne ak sa myslí bez internetu, ono je rozdiel byť takto v mladom veku, v detstve, kedy sme naozaj boli vonku cez prázdniny najmä keď do nášho mesta prišla moja sesterka, bratranec, aj bratranec so sesterkou z druhého kolena a boli tu aj iné decká, čo sem chodili ku svojím babkám a dedkom, takže sme sa mali s kým hrať. Dnes však už sa ani so sesterkou a bratrancom takmer nevídam, kamošky sú vydaté s deťmi, alebo majú svoj život a človek sa sám nudí. Keby nebolo dnes internetu, možno by sa tí ľudia viac donútili spolu existovať, žiť, baviť sa. A možno nie. Moje detstvo bez internetu bolo dobré. Avšak neviem, či by bolo také dobré aj moje dospievanie, pretože naživo som si nikdy nevedela nájsť priateľa. V tom mi zase pomohol internet. Podľa mňa takéto technológie majú niečo do seba, len im netreba úplne prepadnúť a treba sa aj reálne stretávať. No dnes radšej každý povie, že nemá čas.
View more
Určite Caleb aj po tak dlhom čase mi príde najprirodzenejší z tých všetkých. Mávala som rada aj Ezru, ale po tom podozrení s -A sa mi trochu znenávidel a Toby mi vcholne liezol na nervy v 5.sérii ako policajt. Ostatní mi neprišli takí významní, takže Caleb. ;)
Ak by si chcela/chcel vidieť legny a zašpinené khaki zelené tričko. :D Nie, prepáč, ale nerada si fotím outfity, mám dôležitejšie veci na práci bohužiaľ.
Z počítačových hier som hrávala len Mafiu voľakedy, aj to chvíľu, u sesterky Sims, ktorí ma až tak nezaujali (aj keď viem, že iní majú tú hru radi). A naposledy som hrala Minecraft. Na to, že je to urobené z primitívnej grafiky, je to strašne návykové. A dostalo to istú dobu aj mňa, okolo Vianoc pred dvoma rokmi. Musela som s tým prestať, lebo ma čakali skúšky a nechcela som tomu prepadnúť úplne. No je to jediná hra, ktorú by som aj v budúcosti rada hrala, keby som mala s kým. Lebo sama so sebou to je nuda.
Neviem či ju rátať ako superhrdinku, ale vždy som chcela byť ako Buffy, premožiteľka upírov. Prirodzene inklinujem k hrdinkám s blond vlasmi, lebo sama som blondínka. A ona proste bola úžasná vo všetkých smeroch. Nepatrí síce do typických Marvelovských komixov. Ale pokiaľ viem, jej ďalšie série vyšli už len ako komixy, tak snáď sa medzi superhrdinky ráta. :)
Do budúcnosti ani neviem čo by som chcela vidieť. Chcela by som byť možno svedkom objavu časostroja alebo rozlúsknutia záhady okolo dimenzií, vysvetlenia nadprirodzených vecí a tak. V minulosti, i keď to muselo byť strašné, ako iba pozorovateľ by som chcela vidieť 1. a 2. svetovú vojnu a byť svedkom Veľkej Francúzskej revolúcie a pádu Bastily v roku 1789. A nakoľko ja milujem históriu, rada by som si požila v čas Osvietenstva a objavenia pary, v čase parnej revolúcie. Možno by sa mi páčilo aj prežiť viktoriánsku dobu.
Mám rada vôňu od Pacca Rabanne pod názvom Lady Million. A potom zbožňujem od Christiny Aguilery parfum Christina Aguilera By Night. Ešte sa mi páči Versus od Versaceho a Little Red Dress.
Mám. Na roztoče a stromy. Dosť mi to komplikuje život pri chorobe a po chorobe. Večne iba kašľem.