Láska... Čo to vôbec je? Je to šťastie ? Je to radosť? Vysvetli mi ako toto "slovo" vnímaš...
Láska nám môže priniesť radosť do života, konkrétneho človeka, rodinu, priateľstvo.
Jednoducho ľudí.
Láska nám dokáže vykúzliť úsmev na tváričke ale aj slzy v očiach a ranu v duši, taktiež nám dokáže pomotať a zaplniť hlavu.
Dokážeme sa láskou zaslepiť.
Keď sa zamilujeme do niekoho, neprestaneme na danú osobu myslieť, je jediné čo vidíme, je to naše malé šťastie.
Vidíme toho človeka ako chodiacu dokonalosť, bez chýb, ako jediného človeka ktorý nás dokáže spraviť štátnymi.
Ako by bol jediný dôvod prečo žiť.
Nevidíme tie obrovské chyby na osobnosti, nezaujíma nás ako nás furt posiela do preč a ako sa k nám škaredo správa.
Netrápi nás aký to je zlý človek a ako sme mu jedno, sme zaslepený a vidíme na ňom len to dobre.
Láska je hlboký cit.
Lásku preciťujeme k rodine, prejavujeme ju objatimi, darčekmi, darovaním niekým obnosom peňazí,slovami "Mám ťa rád/a, som rád/a že si".
Môžme pociťovať lásku k priateľom, ty nás dokážu rozveseliť keď sme na dne a zlomený a možno nás nedokážu rozveseliť v daný moment ale snažia sa až nám je lepšie a s toho plynie ta ich láska ktorú k nám cíti a že im na nás záleží.
Môžme cítiť lásku k našim domácim zvieratám.
Môžme pociťovať lásku k peniazom.
A samozrejme možme pociťovať lásku k partnerovi alebo k človeku do ktorého sme zamilovaný.
Je to radosť aj smútok, podľa toho v akej časti nášho vzťahu sa nachádzame.
Niekto nedokáže lásku prejaviť ale aj napriek tomu nás má rád a prejavuje to v podobe darčekov, peňazí a materiálnych veci pretože nám to nedokáže povedať ani inak prejaviť.
Toto slovo vnímam ako šťastie a smútok.
Ako radosť a zranenia.
Ako úsmev a ako aj zlomené srdce.
Ako pomoc tak aj zradu.
Jednoducho ľudí.
Láska nám dokáže vykúzliť úsmev na tváričke ale aj slzy v očiach a ranu v duši, taktiež nám dokáže pomotať a zaplniť hlavu.
Dokážeme sa láskou zaslepiť.
Keď sa zamilujeme do niekoho, neprestaneme na danú osobu myslieť, je jediné čo vidíme, je to naše malé šťastie.
Vidíme toho človeka ako chodiacu dokonalosť, bez chýb, ako jediného človeka ktorý nás dokáže spraviť štátnymi.
Ako by bol jediný dôvod prečo žiť.
Nevidíme tie obrovské chyby na osobnosti, nezaujíma nás ako nás furt posiela do preč a ako sa k nám škaredo správa.
Netrápi nás aký to je zlý človek a ako sme mu jedno, sme zaslepený a vidíme na ňom len to dobre.
Láska je hlboký cit.
Lásku preciťujeme k rodine, prejavujeme ju objatimi, darčekmi, darovaním niekým obnosom peňazí,slovami "Mám ťa rád/a, som rád/a že si".
Môžme pociťovať lásku k priateľom, ty nás dokážu rozveseliť keď sme na dne a zlomený a možno nás nedokážu rozveseliť v daný moment ale snažia sa až nám je lepšie a s toho plynie ta ich láska ktorú k nám cíti a že im na nás záleží.
Môžme cítiť lásku k našim domácim zvieratám.
Môžme pociťovať lásku k peniazom.
A samozrejme možme pociťovať lásku k partnerovi alebo k človeku do ktorého sme zamilovaný.
Je to radosť aj smútok, podľa toho v akej časti nášho vzťahu sa nachádzame.
Niekto nedokáže lásku prejaviť ale aj napriek tomu nás má rád a prejavuje to v podobe darčekov, peňazí a materiálnych veci pretože nám to nedokáže povedať ani inak prejaviť.
Toto slovo vnímam ako šťastie a smútok.
Ako radosť a zranenia.
Ako úsmev a ako aj zlomené srdce.
Ako pomoc tak aj zradu.