Jak by jsi popsal/a "chuť" samoty?
Obdobie v živote, kde sa nemáš ku komu schúliť.
Keď si sám, strašne sám.
To je tá časť v živote ktorú prežívam už dlho.
Tá časť keď nemáš nikoho komu by si sa mohol zdôveriť, komu by si sa mohol vyplakať na rameni alebo len niekoho objať.
Keď v sobotu poobede si pustíš pesničky, schuliš sa do klbka, ležiš a plačeš.
Rozmýšľaš maď sebevraždou, čím ďalej viac a viac.
Nakoniec už máš premyslené do posledného detailu ako umriem, kedy kde a máš napísané listy na rozlúčku, rodičom.
A keď nemáš rodičov, nenapíšeš,lebo komu tiež však..
Niekedy si v okolí ľudí, smejú sa, užívajú si aj sa snažia na teba prehovoriť ale ty si sám, len sedíš a hlúpo sa do steny a v diaľke prizeráš ničomu.
Nedokážeš sa usmiať,si strašne moc sám.
Máš okolo seba ľudí ale ty si prázdny.
Nevieš čo je tvojim poslaním alebo kvôli čomu je toto trápenie dobre.
Neznášaš postupom času spoločnosť.
Sedíš a premýšľaš.
Každý posraty deň v živote premýšľaš, plačeš a chceš sa zabiť.
Si zúfalý a smutný.
Nevieš kam sa pohnúť, úplne na všetko sám.
Nemá ti kdo pomôcť.
Cítiš sa bezbrano.
Nemáš chuť dýchať ani žiť.
Nemáš záujem o toto všetko, žiť a o bytie na tejto planéte.
Jedine čo robia, je ze cele hodiny v dní premýšľaš stále a stále.
Pozeráš filmy na útechu.
A taktiež si prečítaš občas knihu.
Chodíš svetom ako mŕtvi ako by si nežil.
Ako keby neexistuješ.
Si len sám sebou.
A si sebou sám.
Nič viac ako ty
A nič menej tiež ako ty.
Chceš objať ale nemáš koho.
Chceš žiť ale nemáš dôvod.
Chceš umrieť ale si nato príliš slabý.
Chceš len umrieť ale nemôžeš, nevychádza ti to.
Prvý pokus o sebevraždu je neúspešný dáš si chvíľu kľud a skúšaš to znova, v aute alebo vo vlaku či už autobuse sa modliš aby to s tebou nabúralo.
Nič viac ako smrť mať nechceš.
Nechceš už nič..
Len umrieť.
A nežiť.
Keď si sám, strašne sám.
To je tá časť v živote ktorú prežívam už dlho.
Tá časť keď nemáš nikoho komu by si sa mohol zdôveriť, komu by si sa mohol vyplakať na rameni alebo len niekoho objať.
Keď v sobotu poobede si pustíš pesničky, schuliš sa do klbka, ležiš a plačeš.
Rozmýšľaš maď sebevraždou, čím ďalej viac a viac.
Nakoniec už máš premyslené do posledného detailu ako umriem, kedy kde a máš napísané listy na rozlúčku, rodičom.
A keď nemáš rodičov, nenapíšeš,lebo komu tiež však..
Niekedy si v okolí ľudí, smejú sa, užívajú si aj sa snažia na teba prehovoriť ale ty si sám, len sedíš a hlúpo sa do steny a v diaľke prizeráš ničomu.
Nedokážeš sa usmiať,si strašne moc sám.
Máš okolo seba ľudí ale ty si prázdny.
Nevieš čo je tvojim poslaním alebo kvôli čomu je toto trápenie dobre.
Neznášaš postupom času spoločnosť.
Sedíš a premýšľaš.
Každý posraty deň v živote premýšľaš, plačeš a chceš sa zabiť.
Si zúfalý a smutný.
Nevieš kam sa pohnúť, úplne na všetko sám.
Nemá ti kdo pomôcť.
Cítiš sa bezbrano.
Nemáš chuť dýchať ani žiť.
Nemáš záujem o toto všetko, žiť a o bytie na tejto planéte.
Jedine čo robia, je ze cele hodiny v dní premýšľaš stále a stále.
Pozeráš filmy na útechu.
A taktiež si prečítaš občas knihu.
Chodíš svetom ako mŕtvi ako by si nežil.
Ako keby neexistuješ.
Si len sám sebou.
A si sebou sám.
Nič viac ako ty
A nič menej tiež ako ty.
Chceš objať ale nemáš koho.
Chceš žiť ale nemáš dôvod.
Chceš umrieť ale si nato príliš slabý.
Chceš len umrieť ale nemôžeš, nevychádza ti to.
Prvý pokus o sebevraždu je neúspešný dáš si chvíľu kľud a skúšaš to znova, v aute alebo vo vlaku či už autobuse sa modliš aby to s tebou nabúralo.
Nič viac ako smrť mať nechceš.
Nechceš už nič..
Len umrieť.
A nežiť.