Vraví sa, že na smrteľnej posteli budeme ľutovať len to, čo sme neurobili, než to, čo sme urobili. Úprimne, ľutujem len jednej veci, ktorú som neurobila. Keď sa u nás v triede osočovala učiteľka, ktorú napokon kvôli mojim spolužiakom vyrazili... tak mi je ľúto, že som sa jej nezastala a neozvala som sa, pretože to bolo neprávom. Mnoho ľudí by sa pridalo (aby sme si ju zastali), ale nikto nemal odvahu ozvať sa prvý. Totižto osoby, ktoré sa do nej obúvali mali "silné zastúpenie" a ak sa proti nim čokoľvek povedalo, hneď sa to premenilo na vašu šikanu a jedna osoba sa voči skupine bráni veľmi ťažko.