Sú dve druhy nervozity. Prvá nervozita je tá, ktorá vám spôsobuje zároveň stres a chcete sa schovať, újsť. Mne ju spôsobujú dôležité akcie kde je veľa ľudí alebo sa robí niečo čo neviem(svadby), trápne situácie, chlapci ktorý sa mi páčia alebo sa im páčim ja(hlavne tí vysoký a pekný). 😕😐 Druhá nervozita je povedzme, trochu nebezpečná. Na podnet, ktorý ju spôsobil reagujeme podráždene. Hovorí sa, že máme "nervy". Ja som dosť náladový človek, takže u mňa to môže spôsobiť hocičo. Čo však dostatočne zaberá je, keď vás dospelý nepočúvajú a o vašich názoroch si myslia, že sú úplne na hovno len kvôli tomu, že máte 13. 😡😡😡😡😡😡😡😡😡😡😡😡😡
Dokážete si jít za tím co chcete/dělat co vás baví i když vás od toho lidé odrazují a říkají, že vám to nejde/že na to nemáte? Proč ano/ne? Co vás dokáže donutit vzdát se toho, co chcete? A co vás naopak motivuje k dosažení vašich cílů, i když jsou ostatní proti/vysmívají se vám?
Pokud byste uměli vrátit zpátky jednu událost, věc, co se dnes stala...která by to byla? Nebo byste tuto možnost nevyužili a nechali vše být tak, jak je?♥
Napište prosím cokoli na téma "Kam, s prvními ranními paprsky slunce, mizí sny nejhlubších nocí."
Je jen na vás, jestli ti bude úvaha, povídka, báseň či cokoli jiného. Jen prosím povolte uzdu fantazii.
Si sám/sama uprostred lesa (vieš ako za z neho dostať) Aké vy boli tvoje pocity? Bál/bála by si sa kedže si tam sám/sama ? Tešil/a by si sa pretože by si mohol/a rozmýšľať o sebe alebo o ľuďoch ? ... Rozpíš to.
Ak by som bola sama v lese ale mala by som mobil, spravila by som si pár fotiek na instagram a potom by som šla na lúku a pozorovala oblohu, poprípade nejakú dedinu/mesto. . Síce mám rada prírodu ale byť sama v lese... na to nemám.😔😳😞