Nevím prostě napiš něco co chceš
som tomboy... uplne nezaujimavy 18rocny clovek... som citlivy a iba kvoli tomu, že mi bolo veľakrát ublížené nosím masku... za ktorú smelo prejsť len veľmi málo osôb...
som silný introvert a melancholik...
veľa ľudí nevie, ako sa cíti dieťa ktoré je nechcené... ktoré tu už vôbec nemalo byť.. mala som byť len ďalšì potrat...
netvrdím, že som sa dostala do zlej rodiny... detsvo bolo nadherne.. ale len do 11tich rokov... vtedy zacali problemy s policiou, fajcenim, alkoholom... bolo taktiež par pokusov o zabitie sa... bohuzial... cez vsetko sa dostala vdaka par ludom... tych ludi, ktorych poznam a ktprym verim je velmi malo.. ale som rada, ze ma dostali z tych najvacsich sraciek.. tym myslim Any, Michalku, Natalii,Mimka Nicol a Pataska... ti ludia ma poznaju dlho, vedia aka som a aj napriek tomu ma neopustaju...
som rada, ze Domculka, s ktorou som sa zoznamila az neskor, ma pochopila v jednej udalosti... je jedina, ktora ma moze pochopit v tom, co sa stalo... a dokazala mi pomoct, aby som na to nemyslela..
Viky sice poznam naozaj kratko... ale je tu pri mne... ked je to doma fakt tazke... nebyt Nej... tak neviem.. dakujem, ze som s Nou mohla stravit 2 dni, ze som nemusela byt doma a pocuvat ako stojim za kokot... ako ma nenavidia a tak... zalezi mi na Nej :3 moc Ju zboznujem :33
najvacsie dakujem patri Veronike... moja laska, moja priatelka.. moj zivot <3 ! Ona je osoba, ktora so mnpu prezila vsetko dobre a zle.. stala pri mne, aj ked to ona nemala najlahsie... Jej som vdacna za to, ze som tam kde som.. milujem Ju <3 dala som Jej svoje srdiecko a viem, ze som sa rozhodla spravne... Verim, a viem, ze Ona je ta prava a srdiecko mi nikdy nezlomi... aj ked viem, ze to so mnou nema lahke..
touto cestou chcem kazdemu s tych ludi podakovat, pretoze viem, ze oni si so mnou toho naozaj vela zazili.. iba o nich sa da povedat, ze su skutocnymi priatelmi.. <3
som silný introvert a melancholik...
veľa ľudí nevie, ako sa cíti dieťa ktoré je nechcené... ktoré tu už vôbec nemalo byť.. mala som byť len ďalšì potrat...
netvrdím, že som sa dostala do zlej rodiny... detsvo bolo nadherne.. ale len do 11tich rokov... vtedy zacali problemy s policiou, fajcenim, alkoholom... bolo taktiež par pokusov o zabitie sa... bohuzial... cez vsetko sa dostala vdaka par ludom... tych ludi, ktorych poznam a ktprym verim je velmi malo.. ale som rada, ze ma dostali z tych najvacsich sraciek.. tym myslim Any, Michalku, Natalii,Mimka Nicol a Pataska... ti ludia ma poznaju dlho, vedia aka som a aj napriek tomu ma neopustaju...
som rada, ze Domculka, s ktorou som sa zoznamila az neskor, ma pochopila v jednej udalosti... je jedina, ktora ma moze pochopit v tom, co sa stalo... a dokazala mi pomoct, aby som na to nemyslela..
Viky sice poznam naozaj kratko... ale je tu pri mne... ked je to doma fakt tazke... nebyt Nej... tak neviem.. dakujem, ze som s Nou mohla stravit 2 dni, ze som nemusela byt doma a pocuvat ako stojim za kokot... ako ma nenavidia a tak... zalezi mi na Nej :3 moc Ju zboznujem :33
najvacsie dakujem patri Veronike... moja laska, moja priatelka.. moj zivot <3 ! Ona je osoba, ktora so mnpu prezila vsetko dobre a zle.. stala pri mne, aj ked to ona nemala najlahsie... Jej som vdacna za to, ze som tam kde som.. milujem Ju <3 dala som Jej svoje srdiecko a viem, ze som sa rozhodla spravne... Verim, a viem, ze Ona je ta prava a srdiecko mi nikdy nezlomi... aj ked viem, ze to so mnou nema lahke..
touto cestou chcem kazdemu s tych ludi podakovat, pretoze viem, ze oni si so mnou toho naozaj vela zazili.. iba o nich sa da povedat, ze su skutocnymi priatelmi.. <3
