✿꧇ꦿ۫ℒily ℰvꪖns༉*ૢ

『 ℘004✿』

---

【ɴᴀᴛʜᴀɴ & ʟɪʟʏ】
℘age 004

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀keď jej povieš, že sa ti jej kresba páči, tak sa jej povytiahnu kútiky úst do širšieho úsmevu, rovnak ako na gife.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝ale choď.❞
povedala, pričom sa na teba usmiala a potom zakrútila hlavou. v rukách začne žmoliť zvitok pergamenu, aj spolu s kresbou a denným prorokom, čím sa ozýva zvuk šuchotajúceho sa zvitka pergamenu a proroka, čo žmolí v rukách. pozrie sa však na teba a zľahka jej cuknú kútiky úst, do slabého úsmevu.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝málokto to takto vidí.❞
pozrie sa na nejakú dobu kamsi zamyslene, lenže tvoje slová o tom, že by to mala dokončiť si získajú jej pozornosť a vtedy na teba pozrie. potom pohľad sklopí k rukám, kde má požmolenú kresbu.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝vďaka tomuto teda rozhodne nie, ale... ❞
potom vyzdvihne pohľad a venuje ti jej pozornosť.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝no nemaj obavy, skôr či neskôr si redaktori čosi iného nájdu a toto sa utrasie. nechceš si sadnúť radšej sem?❞
náhle sa ťa spýta, keď ťa spozoruje si sadať na zem. pohľad otočí pred seba a kresbu aj s prorokom odhodila kamsi na zem tesne pred vami, - akoby ju snáď ani nik nenaučil, že nepotrebný materiál má predsa len nejaké to svoje miesto, no zem to určite neni. vytiahne si hneď na to svoj prútik, spoza jej vrecka.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝incendio!❞
kresba a aj prorok splynú spolu s plameňom v ohni, hneď potom čo hrdzavovláska vysloví to kúzlo. pri pohľade na horiaceho sa proroka, ktorý horí i spolu s jej kresbou, akosi sa stratí v myšlienkach, čo sa dostatočne i odrazí v jej tvári. pri jej myšlienkach ani poriadne neregistrovala okolie, čo sa okolo nej deje. sedela tam len tak bez života, pozorujúc sa na oheň a nereagovala ani na to, keď si Remusovi vytrhol hábit, keďže pohľad neustále upierala na plamienok ohňa a počúvala to ľahké praskanie plamienkov. pozoruje vytrácanie zvitku pergamena a proroka v ohni, keď tu náhle jej pozornosť upúta jej meno, na ktoré zareaguje hneď pootočením sa.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝Remus...James...no teda.❞
povedala fónom, - akoby si snáď až teraz len uvedomila, že Remus až teraz prišiel s Jamesom. ⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘003✿』

---

【ɴᴀᴛʜᴀɴ & ʟɪʟʏ】
℘age 003

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀zrejme asi ani nebolo najvhodnejšie takto začať, akoby snáď ani nestačilo, že sa očividne z každej strany ozve naokolo Rokfortu, to čo je v prorokovi a týmto spôsobom to tak trochu viac-menej pripomenula. skrátka to nemôže byť rozhodne príjemná situácia a náhle, čo si uvedomí, že ti to tak viac-menej v podstate priponenula, tak sklopila pohľad do kresby. jednoducho nemala zo seba dobrý teraz pocit, že ti to iba len pripomenula, čo všetko sa teraz asi tak musí nakolo teba diať. bola presvedčená o tom, že situácia do ktorej si sa dostal ty, nebola jednoducho príjemná. faktom však bolo, že v jej očiach pri pohľade na teba, čo sa týka toho čo o tebe píšu, to dokážeš ako tak ešte obstáť. ona by sa podľa aspoň seba asi zrútila z toho všetkého hneď na mieste. po chvíli ticha vyzdvihla na teba ospravedlňujúcim sa pohľadom, no zatiaľ bez slova.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀viacerí si vedeli urobiť ihneď názor podľa toho čo ostatní hovoria, alebo ak tak z nejakého zdrapu papiera, pri ktorom sa v kľude môže stať, že niečo si prikrášlia. niekoľkokrát nedajú ani šancu, aby si vypočuli však tú dotyčnú stranu. Lil má Dumbledorea za čarodejníka, ktorý rozhodne vie čo robí.
pozrela sa na teba, v snahe sa trošku pousmiať, - čo samozrejme nešlo jednoducho a to zrejme na náznak, že všetko snáď dopadne ako má.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝nie, nerušíš. vlastne, vieš čo?❞
opýta sa ťa pri pohľade na teba, snaží sa i zmeniť tému, aby ti proste nepripomínala, čo sa naokolo deje.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝mne sa i tak tá kresba nepáči.❞
zrazu povytiahne i toho proroka, s pohybujúcimi sa obrázkami a svoju kresbu aj s tým prorokom začne krčiť v rukách.
áno, aj s tým prorokom, ktorý použila ako podložku.⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘007✿』

---

【ᴍɪᴛᴄʜ & ʟɪʟʏ】
℘age 7

---

⠀⠀⠀⠀⠀⠀ℳ. ʀᴏᴋ 1976: ʟᴇᴛɴÉ ᴘʀÁᴢᴅɴɪɴʏ

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀z pohľadu na vás oboch, jej to prišlo skrátka pekné ako si si o ňu robil starosť. samotnú ju to priviedlo k nejakým tým myšlienkam, ohľadom jej sestry Petunie.
kiežby mohla mať so sestrou vzťah, ktorý by si tak priala. ~ ...
vzhľadom k stavu Kataríny, si nemohla dovoliť sa strácať v myšlienkach, rovnako ako ty. otrasie zľahka hlavou, zrejme snažiac o to, aby tieto myšlienky dala stranou.
❝musíme niečo vymyslieť a myslím, že...❞
chvíľu sa odmlčí a venuje ti pohľad.
❝myslím, že som práve dostala nápad.❞
keď si začal hovoriť však, že ju nebudeš k tomu nútiť, ona sa na teba pozrela vďačným pohľadom.
vtedy nebol od nej počuť ani obraz a ani zvuk, iba sa na teba vďačne pozrela.
onedlho venovala Kataríne pohľad a nejakú dobu na ňu hľadela. ❝jej rodičia by mali hrozne veľa otázok, keby ju privedieme takto. ibaže ak by sme ju doviedli k tebe s tým, že by si jej rodičom dal vedieť to, že prespí dnes u teba. bol by jeden problém vyriešený.❞
strhne k tebe pohľad, keď sa zmieniš o poďakovaní toho dievčaťa.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝čože?❞
vyjde z nej unáhlene a automaticky rýchlo zakrúti hlavou.
❝neni treba mi ďakovať, bola to situácia v ktorej by zaregovali rovnako i viacerí.❞
to si už to dievča prehodíš cez tvoje rameno a Lil vás oboch pozoruje, no pohľad premiestni onedlho na teba.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝môžem nejak... um, pomôcť?❞
bola to viac menej hlúpa otázka, keďže netrvala ani sekunda a ty ju očividne veľmi ľahko dokážeš odniesť ako také vrece zemiakov. za pokus jej to však ale určite stálo, zrejme sa nechce prizerať bez tak ničoho.
keď teda príde na to, že o tom nepovieš ani rodičom a ani nikomu druhému, tak sa na teba vďačne pozrie.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝ďakujem.❞
poďakuje sa ti vďačným tónom a zostane chvíľu však trapne ticho, po chvíli toho trapného ticha sa nakoniec predsa len ozve a dá sa do kroku, popri tebe.
❝takže? zvážil si ten môj nápad, alebo máš nejaký iný nápad, kam by sme s ňou šli?❞⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘002✿』

---

【ɴᴀᴛʜᴀɴ & ʟɪʟʏ】
℘age 002

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀dneskajšok ti musel za isto vyniesť niekoľko tisícky pohľadov. jedným z pohľadov, bol do konca i jej. bol však ale príliš dosť krátky, ona sa však ale rýchlo od teba otočila, aby možno nezazerala ako napríklad tí ostatní a venovala sa radšej svojej kresbe.
na nejakú chvíľu sa dalo ťažko dedukovať z jej kresby, čo hrdzavovláska asi tak kreslí. no po chvíli sa jej kresba začínala podobať do tváre.
snažila sa prísť na iné myšlienky, no kreslenie toho čo pôvodne kreslí jej moc k tomu nepomáha. naopak, tá kresba v nej vyvoláva tie jej pôvodné myšlienky, ktoré by najradšej hodila za hlavu, ale jedným slovom; nemôže.
ucíti na sebe pohľad a započuje hlas, ktorý očividne patrí k nej.
preto zdvihne od kresby svoj zrak a uprie jej oči zelenkastej fatby priamo na teba. pohľadom prešla po každučkých rysoch a črtách tvojej tváre.
musela uznať na prvý dojem, že tvár ktorú má pred sebou, zodpovedá tvári, ktorú zaregistrovala v prorokovi. posnažila sa registrovať hlavne tvoj postoj a celkovo postavenie.
teba však nepoznala, no poznala za tie roky čo tu študuje Dumbledorea. bol to pre ňu veľký čarodejník - a ešte s väčším srdcom, než je jeho šírka v páse.
nechcela by veriť faktu, že by sem Dumbledore poslal zlého čarodejníka, ktorý by akurát tak patril do Azkabanu a nie do tejto školy. bol to pre ňu dobrák, - to áno, ale rozhodne nie hlupák. proroka s pohybujúcimi obrázkami radšej kamsi zastrčí, aby ti tak-nejak prorok zmizol náhle z očí. pohľadom si ťa ešte raz tak nejak prejde, hneď po tom, čo odstráni z tvojích očí proroka, s pohybujúcimi sa obrázkami.
❝ja si ani neviem predstaviť, čo by som asi tak robila, ak by som...❞
povedala do ticha a pri tých slovách si povzdychla. hovorí smerom k tebe, naozaj s tichým tónom v hlase.
❝ak by som mala byť na tvojom mieste.❞
poslednú vetu zamumle veľmi potichu a u toho zľahka zakrúti hlavou. potom svoj zrak opatrne vyzdvihne na teba. ⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘001✿』

---

【ɴᴀᴛʜᴀɴ & ʟɪʟʏ】
℘age 001

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀s tvojim bratrancom Remusom si vychádzala dobre, no aj napriek tomu, že si veľmi dobre obaja rozumeli, nikdy sa predtým nedozvedela o tebe.
- teda aspoň si nepamätá, že by sa jej o tebe niekedy Remus vôbec zmienil a to ho poznala v podstate dobre. napriek tomu, že sa Remus počas úplnku mení na vlkolaka, podľa ktorých teória tvrdí, že dokážu zabiť i najlepšieho priateľa by sa s ním len tak z ničoho nič predsa neprestala kamarádiť. ona vidí Remusa ako dobrého čarodejníka, zatiaľ čo sa nájdu i takí, ktorí nerozumejú Remusovi a nechápu, že to neni pre Remusa zrovna jednoduché. predsa tak dobrý čarodejník, s veľkým srdcom ako je Remus, nebude len tak z ničoho nič v jej očiach tým, kým ani neni... nie nadarmo je telo iba len telom. rovnako ako vždy, i dnes je Veľká Sieň preplnená študentmi, či profesormi a ak-tak i nejakým tým školským duchom.
Lil sedela v okruhu jej kamarátov, no myšlienky jej kamsi putovali, že poriadne ani nereagovala naokolo, čo sa deje. z myšlienok ju vyvedie však akýsi študent, ktorý k nim naliehavo pribehne.
❛videli ho! videli ho!❜
ten študent k nim pribehol ale tak, že Lil z toho až zľahka nadskočí na mieste, kde sedí. vyvedie ju to z myšlienok a pozrela k študentovi, ktorý pred nimi podstrčí proroka. ostatní sa začnú vypytovať koho, ona ale bez slova len pozrie k prorokovi. ostáva však ale bez slova, no netrvá však dlho a po chvíli sa však zdvihne.
❝no... ja už teda pôjdem. majte sa.❞
z ničoho nič sa zdvihne, očividne ju moc nezaujala táto správa. potom sa dá do kroku, ale ešte predtým než odíde sa obráti na päte.
❝môžem si to zobrať? ďakujem.❞ zobrala si proroka a rozlúčila sa, keď začala opúšťať miestnosť. odišla však bez toho, aby sa však dotkla nejakého jedla. Marlene venovala pohľad v tom okamihu na Siriusa a Lupina s otázkou, či sa niečo s ňou náhodou nedeje. v zápätí si však nemohla nevšimnúť Lupinov výraz v tvári, ktorý sa očividne zatvári inak ako predtým a toho sa Marlene opýta, či je v poriadku.
Lily putuje na nádvorie, kde sa posadí. očividne noviny nepoužije na čítanie, pretože ich použije ako podložku a začne si na nádvorí kresliť.
kreslí si na nádvorí, kde je pomerne ticho, keďže očividne väčšina zo študentov sú v Sieni, alebo buď niekde inde, keďže je tu také hrobové ticho. po nejakej dobe kreslenia sa však obzrie tak trošku za seba.⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘047✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 47

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝že by to kreslo v jeho pracovni bolo pohodlnejšie, než posteľ?❞ potichu sa uchechtne a kráča popri tebe.
všade naokolo sa rozprestiera hustá tma a je otázkou, či o chvíľu nezačne vonku ba dokonca aj svitať. spúšťačom toho, že začína byť i celkom unavená je pravdepodobne to, že už je naozaj neskoro a za sebou má taktiež i behačky za aurormi, čo sa o chvíľu i odráža v jej očiach. pravdupovediac s tebou očividne dorazí k tej komnate, obzrie si dvere od konca až po povrch, ktoré s väčšou pravdepodobnosťou do nej vedú. akonáhle sa dostane do jej uší tvoj hlas, tak otočí pohľad na teba. v tej tme asi s väčšou pravdepodobnosťou šlo ťažko rozpoznať jej celkom i ospalé oči, no venuje ti svoju pozornosť. potom čo si sa zmienil o tom, že ako by Dumbledorea nemala oslovovať sa jej chcelo od únavy v tej chvíli i zývnuť, no nejak sa udržala i bez toho. vyšiel z nej iba slabý a tichý výdych, na čo ti automaticky ako na jej odpoveď iba zľahka prikývne pomaly hlavou. tie zvuky však i ona zbystrila, že by to bol všetkými z Rokfortu známy školník Filch?
iba na chvíľu otočila hlavou tým smerom, odkiaľ započula ten zvuk, no nevenovala tomu až takú pozornosť a ohliadla sa na teba.
pri zmienke o tom, že budeš rád ak sa ráno uvidíte vo Veľkej sieni sa jej jemne povytiahli kútiky úst. je viac než očividné, že predtým čo sa všetko stalo by ti to s väčšou pravdepodobnosťou ťažko asi tak nejak uverila, ale tentokrát?
bol si ju predsa len varovať, zatiaľ čo smrťožrúti sú teda odhodlaní robiť inak a to všetko je vlastne spúšťačom toho, že v tebe má zase a opäť dôveru. nie každý čarodejník je totiž odhodladný urobiť taký krok ako si urobil ty, no a to si na tebe veľmi cení.
trošku sa pousmiala nad tvojou poslednou zmienkou a zľahka sa postaví na špičky. v tej chvíli sa nahne k tvojmu lícu a perami ťa priateľsky pobozká na líce. šlo čisto iba o taký priateľský bozk, ktorý trval sotva sekundu a odtiahla sa s tým, že pristane chodidlami opäť na dlažbu.
❝dobrú noc, Severus.❞
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘006✿』

---

【ᴍɪᴛᴄʜ & ʟɪʟʏ】
℘age 6

---

⠀⠀⠀⠀⠀⠀ℳ. ʀᴏᴋ 1976: ʟᴇᴛɴÉ ᴘʀÁᴢᴅɴɪɴʏ

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀potom čo po dnešku uvidela, jej svedomie by jej veru len tak nedovolio ťa nechať ísť s tou dievčinou teraz celkom samého. chcela sa len uistiť, či sa v poriadku totiž vy dvaja spolu dostavíte domov, po tomto útoku s Dementormi.
nedivila by sa tomu, keby ti hlavou prebiehajú samé otázky a o to ťažšie bolo pre ňu reagovať.
v samotnom čarodejníckom svete by sa z niektorých hľadísk považovalo očividne pre niekoho za správne použiť v takýchto prípadoch kúzlo pomätenia, no ona to neurobila. nielenže jej to zákon nedovoľoval používať kúzla mimo školy, kým nedovŕši sedemnásť, ale očividne jej to nedovoľovalo ani aj jej vlastné samotné svedomie. pravdou bolo, že si tentokrát konkrétne ani teraz sama sebou nebola istá jej konaním, či robí teraz správne, keďže ti o Dementoroch predsa len niečo povedala, no jej svedomie bolo už raz také. vlastné svedomie jej očividne asi nedovolilo o tom pomlčať, keďže sa raz stalo a aj keď to veru v podstate o tom sa zdôverovať s niekým koho vôbec nepozná, tak nieje pre ňu zrovna prechádzka ružovým sadom.
pohľad mala upretý na vás dvoch a na nejakú dobu sa odmlčala. pri pohľade na to, ako si si dievčinu tiskol bližšie k sebe a keď počula tvoj zlom v hlase si sama mohla už iba z toho pohľadu domyslieť, že ste si nejak blízki. síce nepoznala akým spôsobom ste si blízki, no pri pohľade na to ako si si ju tiskol k sebe bližšie, jej myšlienkové pochody kamsi totálne zablúdili.
ona by dala čokoľvek za to, aby jedného dňa to mohlo medzi jej sestrou a ňou klapať, aby sa ak tak raz pošťastilo ju mohla k sebe pritisnúť do sesterského objatia. cnelo sa jej po takom pocite, pretože taký ten pocit opory sestry pre ňu nebol nijakým spôsobom známy. rýchlo sa však spamätá, pretože nebol ten správny čas na zamýšľanie a jej myšlienky ju tak akurát na chvíľu vyviedli z miery.
❝prepáč, č... ❞
pozrie sa na teba ospravedlňujúcim pohľadom a hneď ti venuje pozornosť. čo sa týkalo tej dievčiny a teba, ona bola rada, že mohla vôbec aspoň nejak pomôcť a nežiadala od toho nejakú vďaku, či tak.
❝iba som sa snažila pomôcť, niesom jediná kto by sa tak očividne zachoval tiež. vážne niet treba.❞
s povzdychom na teba pozrie a na tvoje posledné slová ohľadom vysvetlenia jej rodičom, zakrúti jemne hlavou. no bola presvedčená, že vás odprevadí, ale chcela nájsť iné riešenie.
❝o toto si robím starosť, Mitch.❞ zamumlá pri pohľade na to dievča, potom sa pozrie na teba znovu. v hlave sa jej možno už i rysoval nejaký ten plán.
❝Mitch, však?❞ chcela sa iba uistiť, keďže iba len pred chvíľou bola stratená vo svojich myšlienkach.
❝prepáč.❞ nakoniec ospravedlnene zamumlá. ⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘046✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 46

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀keď si pristúpil elegantným krokom bližšie, ona ti tak venovala pohľad. nečakala by zrovna takúto reakciu, ale ladabylne nad tým pokrčila ramenom a vrátila pohľad Dumbledoreovi. neočakávala by, že ten rozhovor s pánom Dumbledoreom sa skončí takto rýchlo. očakávala by od Albusa aspoň ešte nejakú tú reakciu, no miesto toho uvidela ako si obaja len medzi sebou navzájom kývnete rukou.
očividne bol čas odísť a svoj pohľad stočila za tvojim chrbátom, keď začneš odchádzať. ona však na pár sekúnd neurobila ani krok a ešte sa otočila za Albusom. popravde, mala toho viac na jazyku, ale to by s väčšou pravdepodobnosťou nerozoberala v tvojej prítomnosti.
nemohla sa zdržovať, keďže prišla s tebou a to znamená, že by si sa skôr či neskôr po nej zháňal.
❝dobrú noc, pán Dumbledore.❞
jemne sklopí pohľad, niečo v štýle ako gesto na prejav úcty. zrejme nemala pojem o čase, alebo proste to robil ten zvyk, keď už bolo takto neskoro a chystala sa pozdraviť niekoho na spanie. napokon sa obráti na päte a odchádza z miestnosti.
potom čo ste vyšli z miestnosti ťa následovala, kadiaľ si kráčal. bola rada, že už nemusí mať na sebe už tie hrozné topánky na podpätkoch. bola to pre ňu naozaj úľava. otočila na teba pohľad, keď si jej začal rozprávať o tej komnate.
❝som rada, že ste na mňa takto mysleli, ale nemuseli ste si s tým robiť starosti. budem vďačná za akékoľvek miesto, čiže tak.❞
zľahka sa jej povytiahnu kútiky úst, snažila sa ti dať najavo, že si úprimne cení to, že tu môže vôbec zostať. následuje tvoje kroky, pričom jej po chvíli trošičku vyjde tichučký úškrn z úst a trochu sa i sama na mieste pozastaví.
❝povedz mi, koľko asi tak času strávi pán Albus vo svojej pracovni?...❞
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘005✿』

---

【ᴍɪᴛᴄʜ & ʟɪʟʏ】
℘age 5

---

⠀⠀⠀⠀⠀⠀ℳ. ʀᴏᴋ 1976: ʟᴇᴛɴÉ ᴘʀÁᴢᴅɴɪɴʏ

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀nevedela ako ťa má osloviť, keďže doteraz nepoznala ani tvoje tvoje meno. nič lepšieho ako osloviť ťa ,,chlapče'' ju v tej chvíli ani nenapadlo a na zoznamovanie pravdepodobne nebola tá správna chvíľa. odstránila obálku z tvojej pozornosti, tak rýchlo ako to šlo a potom sa obrátila na oboch z vás.
❝keby sme volali záchranku, volali by políciu a v prvom rade s kým by robili odposluch, by sme boli my.❞
rovnako ako zákon, bolo jej povinnosťou kúzla nepoužívať pred muklami, pretože by sa mohli dozvedieť o ich svete a vyvolať tak chaos. nevedela, kto si zač a najhoršie na tom bolo, že nevedela aké boli tvoje úmysly. nepoznala ťa a rozhodne si nevypadal na chalana, ktorý ihneď uverí hneď každej hlúposti a v tú chvíľu bola totálne na dne. nevedela ako ťa presvedčiť, aby si o tom čo sa stalo radšej pomlčal.
❝a jediní, ktorí by ti to tak uverili, boli by tí požierači šťastných spomienok.❞
obzrela sa na teba a na tvoju reakciu, kývne ti na tvoju otázku o tom, či bude v pohode.
❝mala by... zatiaľ dostala iba len bozk Dementorov, dušu z nej našťastie nevysali.❞
už si i tak videl dosť, než by si v skutku s väčšou pravdepodobnosťou mal. pozrela sa na teba takým tým pohľadom s prosbou a nádejou, aby si si sa na ňu nepozrel teraz ako na blázna. potom ruku vystrie pred teba, akoby sa ťa snažila zastaviť.
❝jej rodičia... ti môžu byť akurát tak vôbec vďační, že si im priviedol dcéru nažive domov.❞
povie naliehovo a pri pohľade na teba sa jej povytiahnu kútiky úst, aby ti dala najavo že všetko dopadne v poriadku. potom pozrie na neznáme dievča a súhlasne ti kývne na slová z tvojho pocitu.
❝odprevadím vás.❞
povie naliehavo a na chvíľu ti venuje pohľad, potom jej pohľad skončí na tej dievčine. ⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘045✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 45

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝vrátiť sa sem na Rokfort, bol vlastne Severusov nápad.❞ vôbec netušila ako mala s tým začať, ale myslí si, že to tak bude správne, ak o tom pán Dumbledore bude predsa len infornovaný. podľa nej, mal právo to vedieť.
❝však, Severus?❞
odmlčala sa a dúfala, že predsa len aspoň niečo z teba vytlčie. naozaj chvíľami pociťovala akoby s ním naozaj bola v tej miestnosti celkom sama, i keď si tam bol v skutočnosti aj ty spolu s ňou. potom venovala dlhý pohľad Albusovi a nespúšťala z neho na nejakú dobu pohľad.
❝chcem sa mnohokrát poďakovať za vašu pomoc.❞
jemne prikývla hlavou a pozerala sa na pána Dumbledorea. ide z nej naozaj poznať, že to myslí fakt úprimne. možno s ďakovaním niekedy až vedela preháňať, ale vie byť vďačná naozaj i za každú maličkosť, avšak toto nebola len taká maličkosť. pre ňu teda nie.
je viac než očividné, že Temný Pán jej nebude dávať tak moc spať ako to, že by mohol ublížiť niekomu z jej blízkych.
nechce sa tu skrývať na večné veky a len tak sa prizerať, bez ničoho. skôr či neskôr sa s pánom Dumbledoreom o Temnom Pánovi chce porozprávať a to celkom sama. to by si však nedovolila hovoriť len tak pred tebou, pretože si nepriala aby ju niekto pri najhoršom pozoroval, to pri každom jej kroku. napokon, jej pohľadom sa otočila na teba.⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘004✿』

---

【ᴍɪᴛᴄʜ & ʟɪʟʏ】
℘age 4

---

⠀⠀⠀⠀⠀⠀ℳ. ʀᴏᴋ 1976: ʟᴇᴛɴÉ ᴘʀÁᴢᴅɴɪɴʏ

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀pri pohľade na to všetko jej trvalo, než sa stihla rozpamätávať z toho, čo sa vlastne tu stalo a čo vlastne to tí Dementori tu robili. bolo jej veľa vecí nevysvetliteľných, no v tej chvíli si viac teraz pravdepodobne robila starosti o to bezbranné dievča, ktoré tam ležalo u teba. s väčšou pravdepodobnosťou by to bola koniec koncov ona, ktorá by si vyčítala, že keď mohla niečo v tej chvíli urobiť, tak neurobila dostatočne pre to, aby niekoho zachránila. pre oboch z vás to musel byť šok, rovnako ako pre ňu.
v okamihu, kedy predsa len vyjde najavo, že predsa len dýcha, bola to pre ňu koniec koncov aspoň nejaká tá útecha.
lenže pri tvojej zmienke o nemocnici takmer zdrevenela ihneď na mieste a pokrútila hlavou.
❝chlapče, ja ti chcem pomôcť. to áno, lenže tak ako vravíš ty. nemocnica je až na druhom konci mesta a my v ži͟a͟d͟n͟o͟m͟ prípade nesmieme volať záchranku.❞
povedala naliehavo a nech to znelo od nej akokoľvek, tak to bolo od nej úprimné. očividne na to dôvod bol, ale vy ste sa nepoznali a mohol by si si to od nej napríklad aj vysloviť trebárs i nejak zle.
kto vie?
onedlho sa ozve húkanie a jej pozornosť získa tá sova, ktorá priletí a zhodí jej ,,to niečo'" na zem. na chvíľu k sebe pritlačila viečka a odvrátila pohľad do strany. teraz už naozaj ničomu nerozumela, nevedela pochopiť prečo jej toto prišlo práve pred očami muklov a rýchlo si to privlastnila, tak aby to zmizlo z tvojej pozornosti. dúfala, že sa to predsa len pred tvojimi očami neotvorí a neisto ti venovala pohľad. ⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘044✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 44

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀za všetkým tým účelom jej premýšľania o návrhu, o ktorom sa kedysi s pánom Dumbledoreom rozprávali, stálo vlastne nič iné ako tvoj rozhovor. dobrovoľne by sa k tomu s väčšou pravdepodobnosťou ani nehlásila. vážne ju mrzelo, že si nechal v podstate hovoriť iba len ju, veď v podstate ste prišli spolu.
presne ako na gife, jemne zakrútila hlavou na náznak nesúhlasu. potom ti venovala pohľad s menšou nádejou, že predsa len nejak prehovoríš...
lenže ono, stále nič. ~
prišla sem s tebou, ale v skutku mala naozaj taký pocit, akoby snáď bola v tej miestnosti s ním len ona sama. [keby nemala v sebe aspoň trošičku tej slušnosti, pravdepodobne jej jednou rukou by sa natiahla, aby hodila po tebe tú jednu z topánok.]
len jemne prikývla hlavou, keď si vypočula Dumbledorea hovoriť o tom, že to neni len tak jednoduché. akonáhle toto vyšlo z Dumbledoreových úst, rátala s tým, že takáto situácia nejde ihneď zo dňa na deň.
❝chápem, a...❞
plne chápala vážnosť situácie, ale odmlčala sa aby dohovoril pán riaditeľ. naozaj nečakala taký rýchly zvrat, bolo to až milo prekvapujujúce. zaskočene zaklipkala očami a nevedela, či sa má v tej chvíli skôr pozrieť na teba, či na pána riaditeľa.
pohľad jej skončil napokon na jeho ruku, ktorú vystrel priamo k nej. od Albusa bolo toto naozaj milé gesto, Lil na pár sekúnd vyzerala akoby sa snáď niečo stalo. zaváhanie, alebo čosi iné? čokoľvek to bolo, tento zamyslený pohľad ju opustil hneď po sekunde a ona opätovne vystrela ruku. podala si jemným stiskom s ním ruku a následne sa mu pozrie do očí.
❝ďakujem, pán Dumbledore❞ riekne naliehavo a svoju ruku potom následne upustí k jej telu. napokon pozrie na tebe a potom na pána Dumbledorea.
❝je tu ešte niečo, pán Dumbledore...❞
všetci dobre vieme, že pauzy sú to najhoršie, čo na svete existuje. pre tentokrát to bola však ona, ktorá urobila pauzu. venuje ti na krátku dobu pohľad, ale znova ho stočí k Dumbledoreovi. ⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘003✿』

---

【ᴍɪᴛᴄʜ & ʟɪʟʏ】
℘age 3

---

⠀⠀⠀⠀⠀⠀ℳ. ʀᴏᴋ 1976: ʟᴇᴛɴÉ ᴘʀÁᴢᴅɴɪɴʏ

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀zákony tvrdili jasne, čarodejníci by nemali zámerne čarovať po mimo školy, kým nedovŕšia 17 rokov. premýšľať však nad následkami situácie a prečo Dementori sa objavilu práve tu, nebol čas. v tej chvíli bola odhodlaná rozhodne zariskovať. keby v tej chvíli niečo neurobila, ohrozila by tak nielen svoj život, ale i vám bezbranným muklom, ktorí sa pred nimi očividne asi ťažko nejak ubránite. nemohla si dovoliť len tak sa prizerať, v tom okamihu to bol jej reflex a rýchlo konala.
moc jej nepomáhalo, že si bol v tej chvíli tvrdohlavý a rozhodol si sa tu s ňou ostať. chcela vás oboch od nich ubrániť a získať vám nejaký ten čas na to, aby si s tou dievčinou mohol utiecť niekam do bezpečia. vážne si cenila tvoju odvahu, ale ona sa ti snažila získať trochu času na útek s tou dievčinou.
tlak cítila z každej strany, doslova sa tá odporná príšera ,,kŕmila" jej dobrými spomienkami a to jej spôsobovalo príšerný tlak, rovnako ako tlak ktorý cítila okolo krku, kde si ju príšera podchytila. chvíľami si spomenula na hrozivú spomienku a pred očami ju doslova videla ako živé premietanie spomienky, to ako ju kedysi nazval Severus a ona bola z toho v rozpakoch. vtedy našťastie rafinovane prútikom stihla vyslať Patronusa a zjavilo sa svetlo.
Dementor pomizol spolu so svetlom a Lily skončí na zemi, chytí sa na miesto kde ju príšera podchytila a trochu sa rozkašle. zo zeme sa ihneď postaví a automaticky pobehne k vám. samozrejme jej prútik stále drží v tej druhej ruke a keď sa dostane bližšie k vám, otočí sa na tú dievčinu a ešte rýchlo strhne pohľad na konci tunela. vydychovala jemne ústami a para z úst sa jej začala vytrácať. nakoniec, zmizla úplne.
❝sú- sú preč...❞
rýchlo strhla pohľad opäť k tebe s tou dievčinou, okamžite si kľakla k vám.
❝to nie... nie, nie, nie. dýcha?❞ na dievčine bolo poznať, že je vydesená a automaticky jej priloží ucho k ústam, aby zistila ako je na tom s dýchaním. ⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘002✿』

---

【ᴍɪᴛᴄʜ & ʟɪʟʏ】
℘age 2

---

⠀⠀⠀⠀⠀⠀ℳ. ʀᴏᴋ 1976: ʟᴇᴛɴÉ ᴘʀÁᴢᴅɴɪɴʏ

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀kto by povedal, že z toho slnečného dňa sa odrazu lúsknutím dvoch prstov zamračí a vyvolá to dosť nepríjemnú atmosféru. uháňala privátnou cestou, čo jej nohy stačili a behom chvíle sa spustil silný dážď. behom sekundy bola celá zmoknutá a mala premočené celé jej oblečenie. okamžite sa tak radšej schovala v neradostniciach skrz tunel, ihneď sa oprela a začala lapať po dychu. dúfala, že sa to rázom hneď upokojí, tak rýchlo ako sa to presne začalo. to však ale netušila, že to najhoršie sa ešte iba len začalo.
lapala po dychu a zrazu pocítila ešte väčší chlad, akoby mal nastať mráz. ucítila nielen to, ale i zvláštny pocit, akoby z nej rázom vymizlo všetko šťastie. z úst iba náhle vydýchla paru a trhla pohľadom smerom k svetlám. do prázdna vydychovala už iba paru od tej zimy a svetlá začali odrazu blikať, ku ktorým strhla pohľad. naraz započula ozývajúci sa zvuk od konca tunela, akoby sa niekto snáď i blížil. v tom premočenom oblečení jej náhle bola snáď ešte i väčšia zima a ruky si pritlačila čo najviac k telu, ako to len šlo. jemne sa chvela od zimy, pretože ucítila neskutočný mráz a pokožka sa jej od tej zimy zježila, po celom jej tele. pohľad strhla ku koncu tunela odkiaľ započula zvuk, ale v tú chvíľu ucítila akoby jej snáď niekto dýchal za chrbátom. nestačila sa poriadne otočiť a už bola na zemi, ucítila neopísateľný tlak. prútik jej akosi vypadol a zakotúľal sa kúsok od nej. snažila sa všetko preto, aby prútik dočiahla, i cez ten hrozný nátlak ktorý práve cítila. horko-ťažko sa jej prútik podarilo dostať a vyslala patronusa. zo zeme sa horko-ťažko zdvihla a pohľad jej spadol na teba, s akousi dievčinou. jedného sa síce zbavila, ale to však nebol ešte koniec. stihla zaregistrovať ďalšieho, ale bolo dosť neskoro zareagovať, pretože Dementor bol rýchlejší a Lily zdrapol okolo krku, pričom ju v zápätí pritlačí k tunelu.
❝u-utečte!❞ horko-ťažko sa jej hovorilo, keď ju tá odporná príšera držala okolo krku, navyše takto pritlačenú k tunelu. našťastie pre tentokrát mala svoj prútik rafinovane u seba a znovu vyšle patronusa. ⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘001✿』

---

【ᴍɪᴛᴄʜ & ʟɪʟʏ】
℘age 1

---

⠀⠀⠀⠀⠀⠀ℳ. ʀᴏᴋ 1976: ʟᴇᴛɴÉ ᴘʀÁᴢᴅɴɪɴʏ

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀prebudila sa do krásneho letného a slnečného dňa. bol to krásny deň, až samozrejme na jej podarenú sestričku Petuniu, ktorá Lily mala za blázna. popravde sa tešila, kedy konečne skončia tieto letné prázdniny a ona by sa mohla vrátiť späť do Rokfortu.
to však ale ešte netušila, čo ju dnes čaká a že i z malého incidentu sa môže jej život na Rokforte obrátiť na obrátky.
tohto slnečného dňa bola pripravená ísť na miesto, kde sa so Severusom stretávala za starých čias. na mieste pri strome, kde sa za starých čias zvykli po mimo čarodejníckeho sveta stretávať. či jej chýbal i za tým incidentom? povrch pokrýval hnev, ale v skutočnosti jej naozaj chýbal. podišla k stromu a hľadela prázdnym pohľadom po koreni stromu, končekami prstov jemne po ňom prešla a nadýchla sa. očné viečka k sebe jemne pritlačí. znenazdajky ucíti o niečo viac chladnejší vzduch a následne pomaly otvorí oči. tú krásnu slnečnú oblohu zahalili tmavé mraky a vietor bol čoraz silnejší. na prvý pohľad sa to zdalo byť ako prehánka, ale o chvíľu sa jej to prestávalo páčiť. behom sekundy bol vietor o dosť silnejší a vlasy jej fúkali všade-tade prudko do strán. to sa jej prestávalo páčiť, preto sa rozbehla akýmsi smerom a začala bežať odtiaľ preč.
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘043✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 43

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀ešte na chvíľu sa pohľadom rozhliadne po miestnosti, aby sa rozhliadla po pracovni. pohľad jej skončil opäť na pánovi Dumbledoreovi, ktorý jej predkladal kázeň o tom ako si ju pamätá. pousmiala sa nad tým vďačne a zavrtela hlavou na náznak nesúhlasu.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝neni treba, ja to chápem.❞

---

opäť sa rozhliadla po miestnosti a keď sa jej znovu zastavil pohľad na pána riaditeľa, tak súcitne hlavou kývne.

---

⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝ja mám z toho tiež taký dojem, akoby sa to tu snáď ani nič nejak extra moc nezmenilo.❞

---

pokrčila ramenami a napriek tomu, že to tak brala si bola v skutočnosti vedomá, že veľa vecí sa určite zmenilo, i keď v skutku jej to tak nejak moc neprišlo. potom sa pozrela pre kratučkú dobu na teba, trochu si vzdychla. prišla sem síce s tebou, ale v skutku sa tu cítila akurát tak na ocot, pretože si bol ticho a nič si nepovedal. svoj pohľad vrátila tak na Dumbledorea a keďže si bol celkom bez slov, tak začala hovoriť ona.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝viete, premýšľala som o tej vašej ponuke a... ❞

---

Dumbledore hneď mohol zaregistrovať, že od ich posledného rozhovoru, jednalo sa o to sa zamestnať tu ako profesorka, no v skutočnosti sa jej niekto aspoň vôbec na to pýtal, prečo profesorkou byť nechce?
jemne ju striasla jej myšlienka o tom stať sa profesorkou a nadýchla sa, aby mohla pokračovať.
⠀⠀⠀⠀⠀⠀❝šlo by to?❞

---

to je posledné, čo vyšlo z jej úst a potom očkom hodila po tebe. ⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘042✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 42

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀znenazdajky nastalo ticho a potom sklopila pohľad na jej bosé nohy. svitlo jej v hlave, že takto sa predsa len nemôže ukázať pred najväčším čarodejníkom a zároveň pánom riaditeľom školy. uvedomovala si, že už moc času vám dvom nezostáva, pretože schody sa už začali hýbať spolu s vami. v rýchlosti tak povytiahla prútik a v duchu naozaj prosila, aby jej to vyšlo, aby nemusela byť v tých topánkach na podpätku. samozrejme nedávala si až príliš moc nádeje, že by jej to práve v tejto chvíli mohlo vyjsť. pri najhoršom by si tie topánky musela obuť, čo iné by jej zostávalo?
mávla prútikom a kúzlo sa predsa len podarilo, na nohách sa jej kúzlom zjavili topánky, ktoré boli o niečo pohodlnejšie. vydýchla si pre seba a bola naozaj rada, že sa jej to nakoniec predsa len podarilo.
ušetril si jej čas, keďže si do dverí vošiel ako prvý na to, aby si schovala svoj prútik a bola ti za to i vďačná.
hrdzavovláska si schovala prútik a hneď na to potom po tebe, urobila prvé kroky dovnútra. rozhliadla sa po pracovni a potom jej pohľad padol na pána dobráka Dumbledorea. nechcela vôjsť ako taká vlna vody bez pozdravenia a hneď ako jej pohľad padol na neho, tak sa pozdravila.
❝dobrý večer, pán Dumbledore.❞
riekla priateľským hlasom a celkom ju prekvapilo, keď Dumbledore sa zmienil o tom, že vás očakával. zaklipkala v rýchlosti viečkami a otočila pohľad k tebe, či náhodou nemáš nič na jazyku. keďže si nič nehovoril, otočila sa k Dumbledoreovi a prehovorila teda ona.
❝teraz?❞ rukou si jemne a trošku znepokojene prešla po zátylke, potom čo sa vlastne opýtala. len dúfala, že to neznelo nejak vulgárne, respektíve dúfala v to, že neznela práve neslušne. k vzhľadom tomu, koľko hodín bolo ju prekvapovalo, že váš príchod tak neskoro v noci ho neprekvapil, ale práve naopak tvrdil, že vás očakával.
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘041✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 41

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀rozhodne si mal pohodlnejšiu obuv, než mala ona. horko ťažko za tebou v tých črievičkach stačila, keď tvoj krok sa náhle zrýchlil. ona v tých črievičkách dnes strávila celý deň, mala už nohy ubolené z nich a rozhodne sa jej objavili nejaké tie stopy po odtlačkoch na nohách. zastavila sa asi v polovici cesty, asi to na dámu bolo neslušné, ale to jej bolo pre tentokrát už naozaj jedno. ❝Severus...❞ zašepkala tak moc potichu, ako keby ste sa sem vy dvaja vlúpali, alebo čo. možno si ju naozaj prepočul, alebo nie. keď sa zastavila, v momente si vyzula jednu črievičku za druhou. popravde, neznášala tieto topánky na podpätku. nosila ich len z dôvodu, že ako redaktorka si na vzhľade dala záležať a chcela pri pracovných hodinách vypadať čo najviac elegatne, ako sa len dalo. nemala čas si ich ani vyzuť, keďže potom bola po jej pracovnom rozhovore s tebou premiestnená a už toho chodenia v podpätkoch mala akurát tak dosť. bosými nohami si stúpla na zem a ucítila na nohách chlad, - i keď docela to bolo príjemné byť uvoľnená od topánok, v ktorých tak neznášala chodiť. čo ju tak znepokojovalo, bol Filch a pani Norrisová. čo ak ju tu takto uvidia? znepokojne sa obzrela z jednej strany na druhú. nestačila by sa ani diviť, keby ju za toto poslal medzi akromantule do zakázaného lesa. tí, ktorí tu už raz študovali, dobre asi poznajú školníkové narážky o tom, ,,aké trestanie bolo za ich čias".
otázkou bolo, aké hrozivé zmýšľanie by mal tento školník, keby tu uvidí bývalú študentku a navyše pristihne takto neskoro v nočných hodinách. terčom bola i jeho mačka a asi fakt nerada by sa s Filchom teraz dohadovala. keď sa v tom znepokojení poobzerala z jednej strany na druhú, urýchlene strhla pohľad, tam kde ťa spozorovala ísť. ❝Severus!!❞ tentokrát šlo skôr o jej zúfalý a tichý hlas, dúfajúc že nenarazí na toho Filcha s mačkou a rozbehla sa tvojim smerom. ozvalo sa len tichučké a mierne čľapkanie jej bosých nôh, v snahe ťa dobehnúť.
po krátkom čase sa objaví s tebou pred poschodím, ktoré vedú do Dumbledoreovej pracovne. vzdychla si, akoby ju snáď čakalo to najhoršie a pozrela na tie jej topánky a venovala ti zdrtený pohľad.
❝mala by som ich obuť späť, však?❞
prudko stočí pohľad k schodom, ktoré sa začnú hýbať a veľmi opatrne, a hlavne pomaly stočí pohľad k tebe. zhlboka sa nadýchne a v tom jej povieš niečo, vďaka čomu sa jej objaví vďačné pousmiatie. náhle jej však zmizne.
natiahne k tebe ruku, tú v ktorej nedrží tie črievičky a jemne ťa potľapká za rameno.
❝a ja som rada, že si prišiel k rozumu.❞
možno sa to predsa nehodilo, ale nedokázala si to proste odpustiť. bola samozrejme rada, že mohla tráviť čas opäť s tebou, ale v skutku ti naozaj vďačila za to, že videla po tých všetkých rokoch tvoje pravé ja a byť tu po toľkej dobe bol tiež skvelý pocit.
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘040✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 40

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀vyšiel z nej iba taký tichučký úškrn po tvojej vete, ako rýchlo vás dvoch dokážeš priemiestniť. nebolo to tým, že by o tvojich schopnostiach pochybovala, to určite nie. jemne pokrútila hlavou a pozrela sa na teba, s jemne povytiahnutými kútikmi úst. ❝elixíry.❞
prehodila a náhle z nej pomaly opäť opadli povytiahnuté kútiky úst, keď si sa jej spýtal či je to nutné. hlavu naklonila jemne do strany a zadívala sa ti do očí, bez nejakých slov. v tom keď si prevrátil oči, prudko odvrátila zrak. v tomto okamihu však ucítila tvoj dotyk a odrazu bola na úplne inom mieste.
Rockvill.
zakaždým keď urobila krok, bolo počuť sem-tam tiché praskanie. nedržala sa príliš blízko teba, ale nebola ani zasa na kilometre ďaleko. držala si nejaký taký rozumný odstup natoľko, aby ste sa doslova nelepili jeden pri druhom.
postupom času, keď šlo v diaľke vidieť až na Rokfort, tak sa na moment zastavila.
uplynula predsa len od toho už nejaká doba, čo ho videla naposledy takto z diaľky.
a vidieť ho takto v nočnom svetle,
bolo to skrátka niečo prekrásne.
pohľad na Rokfort v nej vyvoláva spomienky, tu sa predsa len vždycky cítila viac doma, než v skutočnom domove a bolo to vzrušujúce ho opäť vidieť.
bolo to pre ňu fascinujúce, čo v nej vyvolá tentokrát výrazný úsmev. pootočí sa na moment na teba s úsmevom a odhalí pri tom úsmeve jej biele zuby.
aj to bolo dávno, kedy naposledy ti venovala až takýto výrazný úsmev [ako na gife], s radostnými iskričkami v očiach.
pohľad vráti na Rokfort a jej úsmev pomaly opadne, náhle sa ozval tvoj hlas a ona ti opäť venuje pohľad.
❝ďakujem ti.❞
naozaj ti bola úprimne vďačná.
venovala ti vďačné pousmiatie a potom s tebou kráčala až k bráne Rokfortu. na nejakú chvíľu nevenovala tomu pozornosť, či sa viditeľne zmenilo tvoje správanie, či ak tak výraz v tvári, ale všimla si toho až u brány.
na moment sa jej na tvári sa jemne a vidieľne zvraštilo obočie, nebolo to hnevom, ale skôr to malo dočinenia s jej neistotou. bolo to len ňou? rozhodne nie, všimla si ako sa rapidne zmenil tvoj výraz v tvári. snažila sa radšej nevenovať tomu pozornosť, dúfala že to bude pri najväčšom šťastí iba len niečo chvíľkové.
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘039✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 39

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀otázka teraz znela, ako na to? ako dostať Toma Riddla? kde ho hľadať a ako sa mu ubrániť? ako varovať svojich blízkych, bez toto aby sa to hlavne nedostalo k médiám?
rátala s tým, že ty by si jej nedovolil zakročiť.
ona by sa za to rozkrájala, aby nejak mohla však pomôcť, pretože šlo nielen o svet...
ale jej i o jej blízkych, za ktorých by sa ba aj rozkrájala...
a nie nabaľovať sa vďaka hlúpym médiam.
potrebovala si to zohrať všetko v hlave, hlavne si dávať pozor na to, čo pred tebou povie, aby si ju nedajmerlín z niečoho upodozrieval.
koniec koncov, ani nie každý je totiž fanatikom redaktorov, ktorí do všetkého zvyčajne strkajú nos.
nieje tak?
v okraji kútikov sa naozaj zľahúčka pre seba pousmiala, keď si ju pohladil po vlasoch a iba ti mlčky prikývla na náznak, že s tebou súhlasí a rukou ti jemno prešla po chrbáte. náhle jej pohľad znova stuhol a povzdychla si.
pri zmienke o tom, že tu je ešte toľko vecí ktoré potrebuje vedieť, ale neni ten čas, jemne rozbila objatie a povzdychla ti. rukou ti naznačí, akoby ťa chcela práve zastaviť.
❝Severus...❞
povie serióznejším hlasom a potom ti venuje milý pohľad.
❝nech je to skrátka čokoľvek, nútiť ťa nebudem. povieš mi to skrátka, ak budeš vôbec chcieť.❞
odvetila ti milým a chápavým hlasom, nevedela čo to síce je ale podstatné pre ňu bolo to, že aspoň vie teraz pravdu o Riddleovi.
❝vedel by si ma teraz hodiť za... za Dumbledoreom?❞
opýta sa ťa s prosbičkou v očiach, poobzerá sa na pár sekúnd po okolí.
kam asi pomizli jej spôsoby?
a pohľad jej skončí nakoniec na tebe.
❝prosím.❞
ešteže tak.
a venuje ti slabučký úsmev ako na gife, v nádeji že bude snáď všetko lepšie.
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘038✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 38

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀slová ktoré si jej povedal si jej nimi vyrazil dych, bola zaskočená tak moc a ani poriadne nevedela teraz nájsť ani tie správne slová. vedz, že toto až moc pre ňu znamenalo, ale slovami bola tak moc stratená, ako práve teraz v tvojich očiach.
rozprávate sa predsa len po toľkých rokoch a všetky tieto informácie, plus to čo si jej teraz povedal, bolo to na ňu skrátka priveľa informácií a navyše tak moc zaskočujúce,
až bola už z tohoto nakoniec tak trápne ticho.
v tom si opatrne pristúpil a vtedy sa zahľadela bezducho kamsi za tebou, jednu ruku obmotala opatrne okolo teba a druhú ruku si vtiahla do zadného vrecka na rifliach. celá tá konverzácia jej prebiehala v hlave a čo ju naozaj znepokojovalo bol...
Voldemort.
mnohí redaktorov hlavne vidia takých, že sa samozrejme nad podobnou vážnosťou radi nabaľujú, hlavne keď sa určite jedná o závažnosť takéhoto Pána zla, o ktorom si väčšina myslia, že zomrel.
ibaže vo svete to môže vyvolať ešte mnohom väčší rozruch, Lil ako jedna z tých redaktoriek a redaktorov si však uvedomovala vážnosť situácie a v novinách by o tom radšej aj pomlčala, pretože toto bola naozaj vážna situácia.
v tomto prípade šlo vlastne o celý svet a ona chcela vždy urobiť tento svet lepším a bezpečnejším miestom.
vypadalo to ale čoraz horšie, najmä keď vie teraz hrozitú pravdu o Voldemortovi.
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘037✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 37

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀už dosť veľký šok bolo pre ňu to, že sa po x y rokoch predsa len vaše cesty opäť spojili. náhle prišla ešte mnohom šokujúca odpoveď, ktorá ju zaskočila ešte viacej. potom, čo z teba vypadli tieto slová na jej odpoveď z nej na nejaký čas nevypadol obraz a ani zvuk.
srdce jej na pár sekúnd zabúchalo ešte dvakrát viac toľko, než normálne. bola na krátky monent ako stuhnutá.
slová ktoré si jej v tú dobu povedal, boli naozaj zaskočujúce a bolo to ako také jedno naozaj z tých najúprimnejších a najkrajších pohladení, ktoré kedy dostala a ktoré nezískate len tak náhodne niekde po ulici.
to nehovoriac od čarodejníka, ktorý povie, že k tej zmene je dôvodom práve ona. wow.
pri tých tvojich posledných slovách si ju neuveriteľne dojal, trošičku zahanbene pred tebou jej na chvíľu sklesne pohľad do zeme.
❝oh... woah...❞
vyšlo z nej zaskočujúcim hlasom a opäť k tebe vyzdvihla pohľad.
jej pohľadom sa tentoraz opäť stratila v tvojich očiach, rovnako ako v slovách. v túto chvíľu naozaj nevedela, čo ti má povedať. znepokojovala ju myšlienka, že by sa ti kvôli nej niečo malo teraz stať.
bola ti však neskutočne vďačná, že ťa môže vidieť späť samého sebou.
toho, kým skutočne si ~
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘036✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 36

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀pomaly upustila tvoju ruku a povzdychla si. ❝mohla som si myslieť.❞
nesúhlasne zavrtela hlavou, tvrdohlavosť sa v tomto smere len a len tiahla medzi vami dvoma. stiahla pery do tenkej linky a na chvíľu vypadalo, že nad niečím hlboko premýšľa.
z toho premýšľania ju vytrhli tvoje slová o hrdinke. ona a hrať sa na hrdinku?
❝tu nejde pri merlinovej brade o mňa Severus!❞
pritvrdí už mnohom vážnejším tónom, až na jej povahu sa to môže zdať prekvapivé.
predsa len ona nebola tou, ktorá sa oddelila od zlej strany. nikdy predtým sa do ničoho takého nezaplietla a tak nevidela proste dôvod. strach mala skôr o teba.
❝ide o teba.❞
pozrie ti do očí s nádejou, že ju snáď v tomto smere aspoň trošičku chápeš.
slová však o tom, že sa musíte Voldemortovi vyhnúť, ju nútili samozrejme poriadne sa zamyslieť nad vážnosťou situácie. bolo to predsa len to najväčšie zlo a z jednej stránky...
čarodejník si nemôže byť tak úplne istý, kde všade sa Pán zla chystá zaútočiť.
v tom keď odznie to, že by sa bála o tom čo na to povedia iní, sa na teba takým pohľadom pozrela, ktorý hovoril za otázku, či to myslíš vážne. to bola popravde tá posledná vec, čo ju teraz "zaujímala" a to vie snáď každý z vás.
❝robíš si srandu, však?❞
opýtala sa ťa tesne potom, čo si sa zmienil o nechaní ich po škole pozvyšok roka a presne sa zatvárila, ako na tom gife.
❝blázonko... ty naozaj potom chceš, aby som sa tam neobjavila už vôbec, keď toto vravíš.❞ povytiahne trošičku kútik úst a pokrúti zľahka hlavou.
odvráti od teba pohľad, začne schádzať svojimi rukami pomedzi jej prstami a obzerá si okolie.
❝vieš... jedného dňa som verila, že prídeš k rozumu, ale od toho momentu, čo som sa vlastne dozvedela... no vieš... ❞
povzdychne si a momentálne sa na teba nepozerá a stojí ti chrbátom otočená.
❝skrátka... už som stratila nádej a potom som sa nedržala toho, že sa jedného dňa naše cesty dokážu spojiť. navyše po tom... všetkom.❞
bolo to ťažké ti to takto povedať, veľmi ťažké, ale chcela byť úprimná. trošku nervózne si prechádzala pomedzi prstami a pomaly sa k tebe začala otáčať.
❝čo ťa vlastne priviedlo vrátiť sa?... teraz nemyslím ako... ako jeden z nich, ale... ale...❞ bolo pre ňu moc ťažké nájsť tie správne slová a práve v túto chvíľu.
❝ako Severus.❞
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more

『 ℘035✿』

---

【ꜱᴇᴠᴇʀᴜꜱ & ʟɪʟʏ】
℘age 35

---

✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀
⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀keďže situácia bola viac menej strašidelná a napätá, prečo ju trochu neodľahčiť aspoň na pár sekúnd?
nebolo jej dvakrát do smiechu, ale pridávať napätie k atmosfére zrovna taktiež nechcela, - akoby to snáď už ani nestačilo.
❝vieš, ja od teba predsa nemôžem takú ponuku pri-...❞
odmlčala sa, pretože znova prišlo niečo čo by nečakala. obzrela sa po mieste, kde ucítila dotyk tvojej ruky, dotyk toho najodvážnejšieho nielen čarodejíka, ale i muža.
cítila z tej tvojej ruky dotyk, ktorý vie byť tak nežný. - i cez to, že tvoje ruky môžu nanajvýš zraniť, tvoj dotyk je naozaj nežný.
opäť vyzdvihla pohľad a zablúdila ním do tvojich očí, s prelomeným nádychom.
❝prijať a navyše... ty robíš pre tú školu niečo užitočné. si vzorom pre mnohých tých študentov a len... len sa na mňa pozri, Severus.❞ dopovie a sklopí pohľad k jej nohám, potom ho vráti do tvojich očí.
❝čo by tam robila taká redaktorka, ktorá píše pre Denného proroka?❞
pokrúti hlavou a pokryje jej rukami tú tvoju, pričom sa ti díva do očí.
❝píšem hlavne o problémoch, ktoré sa tu vo svete dejú a na to potrebujem obiehavať aurorov, neviem si predstaviť, čo by som tam na Rokforte robila, keď vlastne niesom pre Rokfort ani užitočná.❞
odvetí ti a z jej slov je poznať, že toto čo hovorí a ešte sa ti len chystá povedať, myslí smrteľne vážne.
❝o mňa sa neboj Severus, v prvom rade by si si mal radšej dávať pozor ty na seba a nie sa báť o mňa.❞
nemala pocit, že je v ohrození ona. strachom bez seba bola totižto o teba.
❝len... sľúb mi to, prosím.❞
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ✩｡:*•.───────────────.•*:｡✩

View more