Jak se cítíš? Jak se ti poslední dobou dýchá?
Stále dýcham a stále žijem. A hviezdny prach mi napĺňa pľúca, odviala mi ho ona zo svojich pier do srdca. Cítim sa ako ničota, čo vzdychá a balansuje na kraji života, čo volá do prázdna a z prázdnoty ozvena vábna s jej menom žiari a jej jas rozhorí mi telo do ruda.
Astma čiernych dier, čo prijíma okolitú krásu jej vnútra, vesmír z telesnosti do éteru volá, sláva, že si tu moja drahá. Krúti sa v kolobehu ako galaxia a jej ramená ma vábia, mliečnosť ich zahnutia a vôňa, čo cítiť ju nekonečnom a že som sám, čo plaví sa v útrobách vlastného srdca, vystlaného jej existenciou.
{Selen. Mám sa stresujúco a osamelo a zviazane vo svete, čo sa mi krúti kolo nôh. Ale v škrupine s ňou je všetko iné. A ty sa cítiš ako? Aké sú tvoje dni? Prepáč, píšem ti neskoro.}
Astma čiernych dier, čo prijíma okolitú krásu jej vnútra, vesmír z telesnosti do éteru volá, sláva, že si tu moja drahá. Krúti sa v kolobehu ako galaxia a jej ramená ma vábia, mliečnosť ich zahnutia a vôňa, čo cítiť ju nekonečnom a že som sám, čo plaví sa v útrobách vlastného srdca, vystlaného jej existenciou.
{Selen. Mám sa stresujúco a osamelo a zviazane vo svete, čo sa mi krúti kolo nôh. Ale v škrupine s ňou je všetko iné. A ty sa cítiš ako? Aké sú tvoje dni? Prepáč, píšem ti neskoro.}
Liked by:
selenophile
Nika