Verila som v silu kamarátstva a v to, že to bude „vždy a navždy“. Verila som, že už navždy sa budeme smiať na našich tupých vtipoch a spoločne zhoríme v pekle. Že navždy si budeme hovoriť všetky tajomstvá, ktoré budeme strážiť ako oko v hlave, avšak časom som prišla na to, že som ich strážila iba ja
Zobral si mi všetko, čo som kedysi milovala a zničil si to. Alebo som to urobila ja, keď som ťa pustila do svojho sveta a ukázala som ti veci, o ktorých predtým nikto nevedel? Možno áno. A možno je to preto, pretože ja som ten človek, ktorý ťa dokázal a rozhodol sa ťa milovať bez hraníc.
Strácať ťa pekelne bolelo, stále to bolí. Cítila som sa, akoby som stratila samu seba a čím viac som nad tým premýšľala, tým viac som zisťovala, že je to pravda.
Nechcela som si ťa príliš púšťať k telu. Vedela som, že by to moje srdce opäť nezvládlo a nemienila som mu viac ubližovať. No bez toho, aby som o tom vedela sa mi doň vkradla láska.
Na tiktoku zhadzujem chlapov. Dnešní chlapci sú s prepáčením kurvy, bez citu, bez charakteru. Ja som toto zažila na vlastnej koží. Ja viem sú aj dobrý chlapci, milý, romantický a proste majú charakter, ale nejako mňa to obchádza. Hm?