Albion Stardust

Je to hlúposť...
Aj keď sme škaredý/pekný, hlúpy/múdry, obľúbený/neobľúbený, stále sme iba ľudia.. Každý z nás má svoje sny, ciele, ktoré chce dosiahnuť.
Každý hlúpy môže vedieť viac ako múdry, každý neobľúbený sa môže stať obľúbeným, každý škaredý môže zažiť lásku... Aj obľúbeného môžu znenávidieť, aj pekný raz bude starý a zvráskavený, aj múdry raz môže začať zabúdať.
Ľudia sú každý iný nie iba tým, ako vyzerajú a čo vedia alebo či sú obľúbení, záleží na tom, čo cítia, na čo myslia a ako sa dokážu správať.. či vôbec majú srdce.
Nezáleží na tom, kde sme sa narodili. Nezáleží na tom, ako sme sa narodili. Nezáleží na tom, koľko máme peňazí. Nezáleží na tom, aké máme vlasy. Nezáleží na výzore. Je to iba hra...
Nezáleží na tom, aké máme chyby. Či máme jazvu, či popáleninu, či sme slepý, či je niekto hluchý, či niekto nemá ruku... Ten človek za to väčšinou nemôže a preto má byť ten iný, ten odsúdený, vyhnaný od spoločnosti? Prečo posudzujeme podľa výzoru, podľa vedomostí či obľúbenosti?
Ľudia sú niekedy hlúpi a to je problém, ktorý sa nedá vyriešiť...

View more

Láska je keď ste schopný urobiť pre druhého čokoľvek. Keď každý deň snívate s otvorenými očami o tom, aké krásne by bolo vidieť jej úsmev, cítiť jej dych, dotknúť sa jej.
Je to pocit, že nikto pre vás nie je tak dôležitý ako ona. Je to pocit, že nikdy nie ste sám.Je to útecha na každý deň. Je ako oáza v púšti. Ako ruža medzi tŕním. Ako slovo, ktoré počujeme málo krát, ale je tak sladké a krásne, že si ho v hlave opakujeme dokola.
Keď ju počujete, zastaví sa vám srdce a dokážete na ňu pozerať stále, celý čas, dokým sa vám srdce znova nerozbehne. A keď sa smeje, smejete sa tiež, pretože to je láska, smiať sa na nezmysloch.
Láska je... pocit v hrudi, divný pocit v bruchu, trasie sa vám hlas a všetko, o čom ste sa chceli rozprávať, sa zrazu vyparí a vy ste ticho, nič nehovoríte, iba pozeráte a máte úplne prázdnu hlavu..
Je to ten strach, ktorý cítite, keď sa bojíte o ňu..
Keď príde láska, veľa vecí začne dávať zmysel a niektoré veci proste zmiznú. Láska je ako jemné sklo, keď ho pustíte, rozbije sa. Je tak ľahká a jemná, jednoduchá a predsa úplne premyslená a zložitá. Láska je pocit jednej duše v dvoch telách, porozumenia a vzájomného chápania a pomáhania si.
Láska pomáha utešovať smútok, pomáha preskakovať prekážky, porážať nepriateľov.. a predsa nie vždy je dokonalá. Ale u mňa to neplatí...
Láska je sila, ktorá sa nám vlieva do svalov a kostí. Je to svetlo v temných tmách, ktoré nikdy nevyhasína.
Moja láska je ona, je to človek, bez ktorého by môj svet nebol taký, aký je dnes. Dokáže mi vždy zdvihnúť náladu... a vždy sa slabo trasiem, keď cítim, že ešte stále nie je pri mne.. Ale vždy si rada spomeniem na jej smiech a deň bez aspoň nejakého kontaktu pre mňa je dňom nazmar.
Láska sú.. ľudia.

View more

Vesmír je famózny..
Priťahuje ma už to, že ľudia, "koruna tvorstva", o ňom vedia iba tak málo. Neprestajne sa dozvedajú viac, to áno.. ale iba niečo malé, tak malé, ako jedno zrnko piesku na veľkej pláži, možno ani to nie. Ľudia nie sú príliš múdri, aby odhalili, čo je za našou galaxiou. Áno, poznáme svetelné roky a tieto jednotky vzdialenosti, ale to nestačí... Myslím si, že Vesmír má koniec, možno.. Ak by nejaký mal, tak ľuďom by trvalo ďalších tisícok rokov, keby sa k tomu koncu dostali..
Mno ale to nikdy nemôžem vedieť...
Vesmír ma fascinuje tým, aký je veľký a premyslený.. Vesmír je ako naša hlava, myšlienky, rozum, fantázia, všetko. Je krásny a všetko je to tak premyslené.

---

A čo sa týka toho života.. tak si myslím,že je možné, aby existoval niekde vo Vesmíre život.. ak nie v našej galaxii, tak v inej. Ak sa dokázal vytvoriť život tu na Zemi, je možné, že by bol aj niekde inde.. ale to tiež nemôžem vedieť.
Možno niekde existujú ľudia ako my, alebo niečo úplne iné.. Nejaké bytosti s nejakými schopnosťami, čo ja viem.
Vesmír je veľký, možno teraz na nejakej inej planéte nejaký iný tvor či človek píše, že si nemyslí, že existuje život niekde inde vo Vesmíre... Ja netuším, sú rôzne teórie, ale ktorá je tá správna, to neviem.

View more

Postavy vratké, zas ma oblietate,
vy, ktoré mladý matne zrel som raz.
Či skúsim teraz postaviť vám hate?
Či srdca ošiaľ túži objať vás?
Nuž vládnite si, keď tak dorážate,
keď z pár a hmiel ste ku mne prišli zas;
mlado sa cítim, otrasený v hrudi
tým čarodychom, čo k vám letiac prúdi.
.
Prinášate mi veľa milých tôní
s obrazmi drahých dní tak radostných;
jak stará báj, čo poloznelo zvoní,
tak prvá láska, priateľstvo je v nich;
bôľ obnoví sa, žiaľ zas slzy roní
života bludný labyrintný dych
a dobrých zve, čo kvôli krásnej chvíli
sklamaní šťastím môj vek nedožili.
(Faust- Johann Wolfgang Goethe)
---
Môj život je krásny, lebo poznám tých, ktorých poznám..Je krásny kvôli tomu, kde som sa narodila, komu som sa narodila a kto sa do môjho života ešte narodil. Je krásny už len tým, že mám niekoľkých priateľov a lásku, ktorú nikdy neopustím, aj keby ma mučili...
Môj život je krásny sám o sebe, aj keď mám pochybnosti...
Ďakujem, ľudia, aj vám, že tu ste, aj keď sa nepoznáme.

View more

Neviem, čo sa o mne rozpráva.. Možno že som mimo, že fetujem, možno že pijem alebo fajčím, že som satanistka... naozaj si o mne môžu myslieť hocičo. Neviem čo o mne hovoria, nemám záujem to vedieť, nech si svoje názory na mňa strčia niekde... Nezaujíma ma, či si myslia, že som neslušná, bezcitná, hlúpa, škaredá či chudobná...
Myslím si, že som slušná bez ohľadu na to, čo si obliekam alebo čo počúvam...... Dokážem cítiť, milujem, smejem sa a plačem, som často nahnevaná a žiarlim, som ľahkomyselná a niekedy mám strach, žiadny človek nie je bez citov...... Nie som tak úplne hlúpa, nie každý vie všetko.. nie som Einstein, aby som vymyslela nový prvok alebo aby som mala samé jednotky, na to naozaj nemám..... Viem, nie som najkrajšia, ale to predsa nie je každý človek, každý má nejakú chybičku na kráse (i keď ja ich mám trochu viac.) a samozrejme nie som chudobná. Dobre, nemáme toľko peňazí, koľko nejakí iní ľudia, ale to je mi jedno. Som bohatá tým všetkým, čo už mám a viac nepotrebujem. Mám priateľov, lásku, rodinu, jedlo a mám kde spať a umyť sa.. to mi stačí.
Nevadí mi, čo si o mne rozprávajú, nezáleží mi na tom, ako na mňa pozerajú. Som aká som. Je mi jedno, kto je múdrejší alebo krajší ako ja, nezáleží mi na tom, či som obľúbená alebo nie alebo koľko ľudí poznám...
Nech si o mne hovoria čo chcú.. ak rozprávajú dobré veci, tak to poteší a ak zlé, tak to nestojí za reč. Skrátka, nechcem vedieť čo o mne kto hovorí, zbytočne by som sa tým zaoberala a aj tak by som to potom nechala tak...

View more

Jo...
Keď som bola malá, často som trávila čas u babky. Raz sme mali na obed polievku a keďže som veľmi šikovná, tak som starkej vbehla rovno do cesty. Pri mojom "šťastí" sa práve otáčala s horúcou polievkou, ktorá sa na mňa vyliala a ja som začala revať, veď kto by nezačal..
Mala som oparenú celú hruď a bolelo to a bolo to hnusné.. Pri mojom šťastí bolo práve leto a ja som sa s tým oparením nemohla vystrkovať na slnku, takže som si "užívala" prázdniny doma.. Bolo to úplne úžasné, pche..Ani do vody som s tým skoro nemohla chodiť...
---
Potom raz sme so sestrou robili experimenty so žehličkou, môžete hádať ako to dopadlo.. Sestra si popálila celú ruku a ja som mala rudé skoro všetky prsty na pravej ruke...
Ocko musel sestre na ruku priložiť ľad, aby ju to tak nepálilo.. Pri našom šťastí vtedy bol vonku sneh (Nie ako teraz --").
---
Tak veľa toho nebolo, vlastne.. ja som bola veľmi poslušné dieťa, ktoré sa nikdy nehralo so zapalovačom a zápalkami >:DD

View more

-V dávnych časoch ľudia verili v mnoho bohov.. vymýšľali si všeličo a možno nevymýšľali. Kvôli náboženstvám umrelo mnoho ľudí... Takže vidím zmysel v tom, aby si každý určil, čomu verí a aby sa do ostatného nestaral..
-Vidím zmysel v premýšľaní, ako sa hovorí: ,,Dvakrát meraj a raz rež." Pretože najlepšie je vždy si niečo premyslieť lepšie, ako to potom pokaziť. Že ľudia budú rozmýšľať nad tým, čo robili, čo robia a čo sa chystajú urobiť..
-Vidím zmysel v hľadaní slobody. Viem, že človek sa cíti slobodný veľmi rád.. že sloboda je pre človeka vzácnosťou, ktorou netreba mrhať. Že je to bohatstvo, ktoré sa nikdy neminie..
-Vidím zmysel v hudbe, pretože tá vie vždy vystihnúť pocity. Pretože hudba nás vynesie hocikde, kde sa chceme nachádzať. Hudba je krása v znejúcich tónoch, je to sila, ktorá nám napĺňa dušu..
-Vidím zmysel noci.. Noc je temná, tajomná.. Milujem ju pre jej záhadnosť, že nikto nevidí, keď plačem alebo sa smejem. Je ako úkryt pred realitou.. Je bránou do duše, strojom prerábania myšlienok, prehrabáva spomienky, vkladá do nás silu..
-Vidím zmysel v dobrom začiatku nového dňa. Pretože ak sa zobudíme s dobrým pocitom, deň bude krajší. Bude sa dariť, budeme sa usmievať...
-Vidím zmysel v živote.. je tu zmysel, ako stráviť život. Pre každého je tu iný zmysel, prečo mať život rád, prečo si ho užívať, prečo sa ho dotýkať a nepustiť ho. Žiť je krásne, žiť je... ako snívať, lenže tento sen sa deje... Netreba nám stroje, aby sme dokázali žiť, netreba nám peniaze, i keď ich je potreba. Nepotrebujeme na život smútok, keď si veríme...
-Vidím zmysel v podporovaní druhých, pretože podpora človeka ho posúva ďalej.. pretože dostáva inšpiráciu, má chuť pokračovať. Je rád, že ho niekto chváli, že niekto vidí, ako sa snaží..
-Vidím zmysel v smrti. Keby nebola smrť, nebolo by uvedomenie, že život je vzácnosť.. že život môžeme dostať iba raz. Smrť je sprievodca a drží sa po boku života samého..
-Vidím zmysel v nej. Vidím v nej bytosť čistú, vznešenú. Lebo ona sa nedá vyspievať nad všetky výšiny. Ona je silná a inteligentná a vidím zmysel v jej existencii.. Pretože svet takých ľudí potrebuje, pretože ona si ide za tým, za čím ísť chce... Patrí jej to, aby v ňu ľudia verili a podporovali ju..
---
Vo všetkom je zmysel, len ho treba nájsť. Všetko je tu na niečo, všetko má na svete, v životoch a smrti svoj zmysel...

View more

Nečítala som všetky odpovede všetkých ľudí, neviem presne, o akých témach väčšinou rozprávajú.. Ale rada by som niečo povedala na tému Odchody a spomienky...
---
Pozeráte, ako odchádza.. Ďaleko, za lepším životom. Za chrbtom necháva to staré, už zašednuté. Tvári sa, že za sebou nič nezanechal. Žiadnu spúšť, žiadnu bolesť, spomienky.. Usmieva sa a myslí, že ide za lepším životom. Odmieta spoločnosť na ceste vpred... nechce pomoc, tu si už nájde počas cesty.
Vidíte jeho chrbát, spaľuje vás pocit, že ste teraz sami.
Trávili ste spolu veľa času, všetko ste si hovorili, na život a na smrť...
A teraz sledujete jeho zátylok, jeho nesmelú chôdzu.. ako sa púšťa do sveta.. bez vás.
Je to pre vás ťažké, nechápete, ako vás môže po toľkých zážitkoch opustiť.. ako môže len tak nenápadne odísť z vášho života.. bez rozlúčky... s nádejou v srdci si myslí, že niekedy nájde ešte tak úžasného priateľa, ako ste boli vy... ale vy si to nemyslíte, lebo by ste pre neho urobili čokoľvek.. lebo je to priateľ navždy..
Ale už vidíte len malú postavu v diaľke, ako opúšťa všetko, čo sa stalo a uháňa do sveta, nehľadiac na to, koľko sĺz nechal za sebou. Odchádza, ale ľutuje to, že vás opúšťa... Ale potrebuje začať odznova a nezaujato ste počúvali všetko, čo ste mali počúvať pozorne, keď rozprával o novom začiatku.. Mohli ste mu v tom zabrániť, ale nepodarilo sa to.. Už sa to nedalo, nemohli ste nič urobiť.
Vaše srdce si odnieslo mnoho spomienok, ale tie budú ešte viac bolieť.. ale aj tak na ne budete spomínať s radosťou... Pretože spomienky sú na nezaplatenie, pretože všetky situácie, čo sa stali vám ostávajú v pamätí, ako paraziti, ktorých sa nedá zbaviť a ani sa ich nechcete zbaviť.. Pretože už patria k vám.

View more

Je to... človek žiary, človek neskutočnej sily.
Je to dlho očakávaná padnutá hviezda, ktorú som hľadala... Človek plný dokonalého porozumenia voči ľuďom a odsudzovaný pre vzhľad a mlčanlivosť.
Ona je iskrou v smutných očiach. Ona je lúčom, ktorý trhá mraky. Ona je tieňom v horúcich dňoch.
Ona je pre mňa človekom stojacim na útese a hladiacim do diaľky, ku ktorému môžem pristúpiť a chytiť ho za ruku. Ľudský človek...
Ona má dušu tak bielu a krásnu, že človeku by sa zdalo, že je to najčistejšia vec pod slnkom. Jej srdce je veľké, v ktorom má plno úžasných vecí. Je to človek s fantáziou ako svet, bez prestania dokáže vymýšľať dokonalé veci. Jej myseľ je silná..
Je to... pravý človek, človek s pravou ľudskosťou. Je skromná a veľmi sa podceňuje a pritom je to najúžasnejší človek vo Vesmíre. Má krásne zmýšľanie, úžasnú povahu... a je krásna.
Jej talent je famózny, precízny. To, čo som ja nikdy nevedela nakresliť, ona to nakreslí úplne nádherne.
Miluje voľnosť, tak ako ja. Je to človek podrobený veľkými skúškami, a predsa tak silný a úžasný. Ona je plná skvelých nápadov, myšlienok...
Zbožňujem ju ako sestru.
Ctím ju ako kráľovnú.
Verím jej ako najlepšej priateľke.
Milujem ju ako.. milujem ju ako najšťastnejší človek na svete. Milujem ju pre ňu samú, pre to, aká je.

View more

Pretože fotky sú len obrázky... Nemôžeme s nimi ucítiť to krásne, čo cítime, keď sme hocikde.
Nemôžeme dýchať ten vzduch, ktorý vanie týmto miestom. Nemôžeme počuť zvuky, ktoré sa dejú. Nemôžeme pozorovať okolie a smiať sa a rozmýšľať o kráse.
Človeku nestačia fotky, potrebuje to aj cítiť. Mať z návštevy krajiny nejaký pocit. Pocit z ľudí, pocit z krajiny, okolia, ktoré sa tam nachádza.
Človek nič nemá z fotiek, ktoré urobí niekto iný.
Človek cez fotky nemôže poznávať ľudí, ich myslenie, pocity, reč.. Nemôže spoznávať miesta, ktoré chcel navštíviť. Možno by na nejakom mieste bol krásny detail, ktorý by chcel vidieť .. a na fotke by ho nevidel.
Ľuďom nestačí len niečo vidieť na obrázku.. chcú aj cítiť to, čo v nich to miesto vyvoláva.
Nemôžeme poznať všetky miesta z fotiek, nemôžeme poznať z nich úplne všetko. Nemôžeme na nich vidieť, ako šumí more, alebo aký pocit je byť na horách, keď krásne vychádza slnko. Nemôžeme z nich vedieť, aký je mokrý piesok pod nohami alebo aké to je, keď nás zo zimy štípu líca niekde na severe. Fotky zachytávajú momenty, a nie celé trvanie krásy. Fotky nepoznajú, že krajšie je si užiť na vlastnej koži nebo a zem na mieste, na ktorom stojíme. Fotky iba ukazujú to, čo v tú chvíľu videl človek, ktorý to fotil.
Ľudia milujú cestovanie.
Radi zisťujú, ako sa žije v iných častiach sveta, ako to tam chodí.. Akú kultúru ľudia majú. Na fotkách nemôžeme zachytiť napríklad príbehy, ktoré rozprávajú miestni. Nemôžu zachytiť hlas nejakého priateľa, ktorého sme iba tak spoznali niekde na ceste, niekde osamote, alebo iba tak v hostinci..
Ľudia radi spoznávajú svet.
Veď čo by to bolo, keby sme videli svet iba na obrázkoch a nepocítili z toho vlastné pocity?

View more

Takže..
Jednu takúto situáciu som už zažila.. ale potom som zistila, že to nebolo pravé a teraz nie som ani s jedným z nich a oni si žijú vlastné životy.. No a ja? Ja som si našla najúžasnejšieho človeka, ktorého milujem viac, než všetkých dohromady.
Ale späť k otázke..
Asi by som si nevybrala ni jedného. Záležalo by mi na nich, ale vedela by som, že to nie je pravá láska, pretože ako môže človek milovať dvoch ľudí rovnako naraz? Potom to nie je pravé.. nie je to také, aby sme kvôli tomu smutneli a kazili si náladu.. ale aj ak nám na tých ľuďoch záleží, tak by sme mali vedieť, koho viac milujeme.
Mali by sme rozoznať, pre koho by sme boli schopný urobiť viac... pre koho by sme boli schopný opustiť toho druhého.
Ja by som to riešila tak, že by som si najskôr rozmyslela, ktorého mám radšej, kto pre mňa viac znamená.. ak by som to naozaj nevedela, tak by som to nechala tak. Viem, bolo by hnusné oboch odňať, ale nemôžete mať vzťah s niekým, koho naozaj nemilujete. To nejde...

View more

Som samotár s priateľmi..
Som niekto ako... väčšinou v škole trávim čas s tromi kamarátkami, ktoré ale až tak nepovažujem za priateľky, ktorým môžem povedať úplne všetko. Väčšinou oni spolu trávia čas a aj po škole, ja som len taká kamarátka do počtu. Rada trávim čas sama a vtedy aj rada sledujem ľudí a okolie..
Niekedy za mnou prídu iní, že niečo chcú vysvetliť, alebo opísať... ja im pomôžem, ale inač so mnou netrávia čas.
Nejak si ma nevšímajú a ja sa im nevtieram. Vyhovuje mi to tak, ako to je. Vyhovuje mi, že na mňa nie je uprená toľká pozornosť, že som ako.. človek do kolektívu, do počtu. Niektorí mi hovoria, že som dobrí človek, to áno.. ale aj tak si nemyslím, že majú ku mne nejaký ultra vzťah.
Niekedy ma pochvália, zatlieskajú, keď sa mi podarí nejaká súťaž alebo mi len niečo povedia.. ale nejak to nevnímam ako priateľstvo. Nevšímajú si ma a niekedy na mňa niektorí divne pozerajú.
Nevadí mi to, rada trávim čas sama, rada vtedy rozmýšľam..

View more

Cítim sa, akoby mi upadal svet. Akoby sa niektoré veci v mojom živote rozpadali a vietor ich unáša preč. Akoby.. sa ľudia zbláznili, akoby sa všetko menilo zo sekundy na sekundu. Zdá sa mi, akoby zrazu bolo všetko preč, ale zároveň je to stále so mnou.
Ale zároveň som jeden z najšťastnejších ľudí na svete. Pretože sú tu stále so mnou... hlavne ona. Ona mi tak nejak nepriamo dáva radosť do života. Krášli mi dni už len tým, že na ňu myslím. Niekedy mi neuveriteľne chýba, ale ja viem, že tu stále bude. Verím jej a snažím sa jej ukázať, čo všetko pre mňa znamená, aj keď mi to veľmi nejde. Je mi všetkým na tomto svete.
Tiež sa cítim trochu sklamane, že možno toho neviem až tak veľa, ako by som chcela. Že na tomto svete ani nie je tak veľa ľudí, ktorým by som mohla veriť. Možno aj preto, lebo som verila, že sa riaditeľovi z našej školy trochu premelie hlavou nápad, že by sme mohli mať dlhšie prázdniny.
Cítim sa byť taká sama, a pritom ešte k tomu nestíham..
Mám pocit, akoby sa mi svet krútil z jednej strany na druhú a naopak..
Ale, sakra, chcem ísť von a nabažiť sa čerstvého vzduchu.. Chcem ísť aj za ňou, chcem ju vidieť. Konečne sa jej chcem už pozrieť do očí a vidieť, ako sa usmieva..
Cítim sa schizofrenicky.

View more

Pomaly prechádzam po schodoch. Prstami sa jemne dotýkam steny, ale pozerám ďaleko pred seba. Čím hlbšie idem po schodoch, tým väčší chlad obkolesuje moje bledé telo. Som dole a zahľadím sa ešte naposledy hore, kde vidím iba malý náznak slnka. Trasiem sa, pretože zem pod bosými nohami je chladná a kamene, ktoré ju tvoria sú vlhké. Stále sa držím steny. Potom pozriem pred seba a zbadám čiernu, tmavú chodbu, v ktorej nie je ani náznak svetla, ale ja viem, že na konci je malá kamenná miestnosť. Pomaly k nej kráčam, ale ruka sa stále drží steny a nechcem sa jej pustiť. Vojdem dovnútra, usmejem sa a zakričím: ,,Môžeš, priateľ." Dvere za mnou sa zavrú a ja sa poobzerám. Vidím, že nikde nič nesvieti, tak si z vrecka na čiernej mikine vytiahnem sviečku a zápalky. Položím ju do stredu miestnosti, zapálim ju a sledujem, ako plameň po stenách miestnosti hrá pieseň, ktorú som kedysi milovala. Milovala som sledovať oheň a tiene, ktoré pri ňom vždy tancovali.
Sadnem si do rohu a pozorujem sviečku. Začnem si spievať, neviem prečo, ale do hlavy mi skáču slová, ktoré ihneď spievam do melódie, ktorá sa mi valí z úst. Rada si spievam.. osamote. Držím si kolená blízko pri brade. Zmĺknem a zaspím.
V miestnosti som už niekoľko hodín a začínam sa báť toho, že sa zbláznim. Ale zatiaľ to vydržím, pretože toto som chcela. V hlave si začínam vymýšľať príbehy a vlastný svet, všetko si premýšľam a rozmýšľam aj nad všetkým.. nad ľuďmi, nad svetom, nad mocou či peniazmi, nad priateľmi...
...O 6 dní...
Už som si vymyslela celý svet a realita sa mi mieša so snami. Niekedy sa normálne nachádzam v miestnosti a niekedy zas v tom svete, čo sa mi zrodil v hlave. Stále normálne rozmýšľam, ale oči ma niekedy zrádzajú. Už nerozmýšľam nad svetom, pretože viem, že sa naň už nikdy nedostanem. Už sa nepozriem ľuďom do očí, už nebudem cítiť vietor, už nikdy nepozriem na slnko a už nikdy neuvidím Ju.. Pretriem si rukou tvár a stále hľadím na sviečku. Za chvíľu sa mi minú zápalky, za chvíľu tu budem sedieť v tme. Budem rozmýšľať nad všetkým a možno nebudem žiť dlho. Taká dlhá samota ma ničí. Človek je predsa tvor spoločenský a bez človeka to nejde vydržať, aj keď mi niektorí liezli na nervy. Prečo som sa do toho púšťala? Prečo tu niekto nie je so mnou? Prečo som opúšťala ten svet tam hore?...
----
Neviem, čo sa stane s človekom, ktorý je navždy zavretý v kamennej miestnosti. Myslím, že by to nemohol vydržať.. Začal by rozmýšľať nad hocičím a určite by sa zbláznil (aj keď pri tejto otázke nie je možné sa zblázniť (= ). Neviem, čo by ten človek urobil.. Zrejme by sa nudil a možno, keby sa to dalo, by umrel samotou.. Možno žiaľom za svetom. Možno by to vydržal, ale nemyslím si... Ľudia by podľa mňa nevydržali.

View more

Ospravedlňujem sa, že až teraz..
Ach, ďakujem ti..
Aj ja tebe prajem všetko krásne do nového roka.
Aby sa ti všetko vydarilo. Aby si nikdy nepochybovala o svojich rozhodnutiach. Aby si bola šťastná aj z maličkostí. Aby si sa vždy riadila sama sebou. Aby si vždy verila svojim schopnostiam. Aby si verila v lásku a nádej na tomto svete. Aby ťa nikdy neomrzel Assassins creed, LOTR, Hobit.. a podobne. Aby si nikdy nepochybovala o tom, že tu som vždy pre teba. Aby si si nerobila toľko starostí. Aby sa ti každú noc snívali krásne sny. Aby si si užívala svoj život... a ďalšie veci, ktoré ti prajem- všetko šťastie, ktoré sa len dá.
--
A, samozrejme, aj Vám všetkým ostatným prajem nádherný rok, plný splnených prianí a očakávaní, plný lásky a pohody, aby ste sa nestratili vo svete a nech Vám sú vždy priatelia oporou.
Krásny Nový rok 2015, ľudia.

View more

Áno, v každom človeku sa schováva aspoň trochu šťastia, myslím si.
Ľudia po zlých skúsenostiach strácajú tento pocit, že šťastie môžu nájsť vlastne skoro všade a niekedy sa schovajú do pocitov smútku a bolesti, čo im niekedy neumožňuje vidieť ich šťastie.
Každý človek má vo vlastnom živote pár vecí, ktoré mu šťastie dávajú či pripomínajú a niekedy sú to veľké veci a niekedy zasa maličkosti, bez ktorých si život nevie predstaviť.
Ja som šťastná, keď si píšem s ňou a šťastnejšia by som bola, keby som s ňou už bola. Šťastná som, keď ma niekto pochváli za to, čo sa mi podarilo, aby som mala niekedy pocit, že nerobím niečo nadarmo.
Ľudia vo svojich životoch hľadajú veci, ktoré by ich urobili šťastnými a niekedy si ani nevšimnú, že im ležia rovno pred nosom. Niekedy si ľudia nechcú všímať to šťastie, čo im niečo ponúka.. sami sa rozhodnú, že sa chcú utápať v žiali.. ale to nie je riešenie.
Ale niekedy človek musí trpieť, aby to šťastie našiel. Niekedy cez slzy zbadáme to, čo nás raz urobí šťastnými.
Niekedy môžeme byť šťastný z toho, že konečne je sneh a môžeme vyjsť von a sledovať vločky, ktoré sa znášajú k zemi. Niekedy môžeme byť šťastný, keď si iba tak ľahneme a sledujeme oblohu, oblaky, hviezdy, mesiac či slnko.. alebo iba pozeráme na tú peknú svetlú alebo tmavú modrú. Niekedy vieme byť šťastný len kvôli tomu, že existuje nejaký človek, ako som ja šťastná, že existuje ona.. na nej mi záleží a na priateľoch a na rodine a na svete. Niekedy vieme byť šťastný, keď sa nám sníva pekný sen v ktorom bolo niečo krásne a mi si to pamätáme. Alebo môžeme byť šťastný, keď máme proste okolo seba iba ticho, vietor, prírodu, slobodu, bohatstvo voľnosti... To je krásne, nájsť šťastie v krásnych veciach a nie v peniazoch a majetku.
Niektorí ľudia môžu byť šťastní, že sú zdraví.
.
Som šťastná. Ale niekedy to možno nevidím.

View more