Albion Stardust

Tak dobře... Řekla bych, že ja nie som v hudbe veľmi kritická, nebo tak něco, ale niečo by sa našlo..
Tak teda..
-Horšie, než predtým-
1. Vždy sa mi viac páčilo, ako spieval Bon Scott, než Brian Johnson. Nemám nič proti AC/DC, ako je dnes, ale skrátka sa mi tam Bon hodil viac. On bol taký zlatúšik (je divné to rozprávať o hard rockovom spevákovi .-.). Takže viac sa mi páčili pesničky AC/DC predtým, než Bon zomrel.
https://www.youtube.com/watch?v=JGftIcp2SC0
2. Myslím, že v minulosti boli lepší Hollywood undead, keď tam bol ešte Deuce. Som rada, že sa dal aspoň na sólovú kariéru, keď odišiel. Ale nehovorím, že sa mi teraz ich hudba nepáči.
https://www.youtube.com/watch?v=IyYXMwTvKsM
3. Ďalšia ma nenapadla. Ako hovorím, v hudbe nie som až tak kritická a páči sa mi mnoho hudby, skupín, kapiel a piesní :)
-Lepšie, než predtým-
1. Myslím, že sa mi viac páčia novšie piesne od Nickelback. Tie staršie ma akosi neťahajú.
https://www.youtube.com/watch?v=4OjiOn5s8s8
2. A neviem :D Nejak sa mi nechce rozmýšľať o všetkých pesničkách, ktoré som kedy počula :) Ospravedlňujem sa, ale viac toho zo seba nedostanem o týchto kapelách :)
https://www.youtube.com/watch?v=iRCk-TfCF5E Blink-182 ^^

View more

Promiň Euthy, ale zábavne to v tejto téme určite nebude :)
Fajn...
Chcela by som sa začať venovať charite.
Prečítala som si niečo o jednom mužovi-chlapcovi, ktorého meno tu nespomeniem a chytilo ma to za srdce. Až tak, že som si povedala: ,,Chcela by som byť ako on..." A tak by som to chcela zrealizovať.
Síce to bude od začiatku ťažké, ale myslím, že by to stálo za to... možno sa zbavím nároku na darčeky na narodeniny, meniny, Vianoce a iné sviatky.. Nebude mi to chýbať.
Myslím, že radosť ľudí je pre mňa dôležitejšia ako moja vlastná radosť a všimla som si to už aj predtým. A keď budú iní šťastní, budem šťastná aj ja. Nechcem, aby boli toto iba prázdne reči a chcem to naozaj splniť. Chcem, aby to bol môj nový cieľ ešte predtým, ako budem môcť zorganizovať iné ciele.
Ten muž-chlapec je v tomto asi taký ako ja.
A tiež má rád deti. (Áno, mám rada deti, no a čo..) Myslím, že mu nejde o to, aby sa zviditeľnil. Je známy aj bez toho, aby musel prispievať na charitu. A on robí všetko preto, aby bol svet lepší... chcem k tomu prispievať. Chcem urobiť svet lepším, než je dnes. Aspoň pre pár ľudí...
Možno bude ťažké stíhať počas školy aj výtvarnú, dramatický a nejaké pokusy o charitu.. Ale skúsim to. A sakra, chcem sa posnažiť, aj keď budem mať strach a aj keby som nestíhala, nevadí mi to. Ten muž-chlapec vo mne teraz vyvolal takú chuť pomôcť všetkým, komu sa pomôcť dá..
Rada by som sa s nikým o tom porozprávala... asi zájdem k jednej skvelej učiteľke do bývalej školy a porozprávam sa s ňou o tom. Možno mi poradí... je to inteligentná žena. Som si istá, že mi v tomto smere bude vedieť poradiť. Zájdem za ňou čo najskôr...
Ale predtým by som si mala pozrieť nejaké tie veci na internete.. nejaké charitatívne akcie, alebo niečo podobné. Nebude mi vôbec vadiť, keď nebudem mať štýlové oblečenie, alebo nové knihy (mám ešte veľa kníh, ktoré môžem prečítať.. aj keď kníh sa vzdáva ťažko) alebo nemusím veľa jesť... nevadí mi to.
No, chcem sa o tom s niekým porozprávať...
Uvidíme, aké to bude a či sa mi vôbec podarí niekomu pomôcť... chcem to aspoň skúsiť.
Potrebujem proste vzácny čas, aj keď by som nemala dlho čakať... ešte uvidím, nechám si to poriadne preletieť hlavou.
Tak fajn, držte sa :)

View more

Mne sa spalo celkom dobre, ale nikdy to nie je také, ako by som chcela. Ale vstávanie je o ničom. Teda, keď vstávam a v mobile hrá dobrá pesnička a keď otvorím oči a vidím modrú oblohu cez okno, tak vtedy sa mi vstáva dobre.
Pomáha mi zaspať moja fantázia, predstavy, niekedy únava alebo pocit, že by som už mala spať. Niekedy úplné vyprázdnenie hlavy alebo rozprávanie sa sama so sebou či s Okrídleným. Zaspávať mi pomáha veľa vecí. Niekedy si proste poviem, že idem spať a proste zaspím.
A chodím spať... Okolo 1.00 alebo 2.00. Keď ale už všetci zaspia, niekedy som na počítači dosť dlho. Vtedy si čas nekontrolujem a to som vážne dlho, kým sa niekto z rodičov nezobudí a nevyhodí ma. Niekedy, keď sa mi nechce spať, tak opisujem básne a lepím si ich na skrine alebo kreslím či čítam. Premýšľam, keď už ležím v posteli a všade je tma a hrá iba hudba.
Spánok má pre mňa nejaké plus a mínus.
+ráno sa necítim unavená
+snívajú sa mi sny (aj keď ich nemôžem ovládať a sú divné, tak ich milujem)
+aj keď spím krátko, snívajú sa mi celkom dlhé sny
+nemusím sa zaoberať svojimi pocitmi, nie som smutná a ani veselá.
-zabíjanie času, ktorý by sme mohli stráviť inou činnosťou
-nočné mory (napr. keď som bola malá)
-čím neskôr idem spať, tým neskôr by som mala vstávať, aby som nebola unavená
-niekedy mi je teplo a zobúdzam sa spotená (nenávidím to!)
Spánok je pre mňa neutrálna činnosť. Mám ho rada a aj nemám. Je pre mňa dôležitý a aj nie je.
Je to proste spánok.

View more

,,He? Ten? No, je to vlastne nikto. Iba myšlienka, ktorú cítiš a následne sa objaví." vysvetlila som.
,,A prečo sa tak usmieva? Veď v mojich myšlienkach nikto takýto nie je." opýtala sa.
,,Je to moja myšlienka. Je tu a ty ju proste vidíš." povedala som jej a obrátila som sa k mužovi-chlapcovi za mnou.
,,Vidíš, si vážne nápadný. Mala som si ťa radšej vymyslieť ako 2 centimetre vysokého panáčika. Tak by si ťa v mojom vrecku nikto nevšimol." začala som k nemu šepkať, aby nás nepočula.
,,Prečo si to tak neurobila?" pýtal sa. Zakašľala som.
,,Mám na to svoj pádny dôvod a ty o ňom dobre vieš, takže ma nechaj." zavrčala som k nemu a obrátila som sa späť k nej. Zazerala na mňa. Nechápala ma. Bože, nikto, komu som ho ukázala, ma nepochopil. Veď vymyslený sformovaný muž-chlapec neprišiel nikomu normálny ako sa zdalo.
,,Fajn, never mi, vážne. Nechaj to tak." povedala som jej a rozhodila som rukami. Následne som sa pobrala preč, pretože som nejak strácala nervy.
,,Nikto ti zatiaľ neuveril." začal, keď sa vedľa mňa zjavil. Bolo jasné, že takýmto "absurdným" veciam nebudú rozumieť.
,,Ja viem, nemusíš mi to pripomínať, bola som pri tom!" zavrčala som na neho. Niekedy bol fakt blbý.. ale stále to bola moja myšlienka a zbožňovala som ho.
,,Viem, za kým pôjdem." zrazu som zahučala a otočila som sa na päte, že som do neho skoro narazila. Pozeral na mňa trochu zhora, pretože som si vymyslela vážne vysokú myšlienku. Začala som utekať. On nemusel. Bol všade, kde som bola ja.
Na mieste som zavolala tomu človeku. Bol to jeden chlapec. Pribehol celkom rýchlo, keď som ho zavolala. No hneď, ako prišiel sa ozval: ,,Kto je ten muž, ktorý stojí za tebou?"
Obrátila som sa a potom som sa usmiala. ,,Je to vlastne nikto. Iba myšlienka, ktorú cítiš a následne sa objaví." vysvetlila som úplne rovnako ako vždy.
,,Vážne? Tiež mám takú myšlienku. Myslel som, že som jediný..."

View more

Teoreticky sa smrti a života ako takých nebojím.
Ani jednu z týchto vecí si nevyberám.
Niekedy mávam stiesnený pocit z toho, že neviem, kedy umriem.. ale z druhej strany som pripravená, aby ma neprekvapila a síce, v skorom veku by ma to mrzelo.
Zo života strach nemám, ako z takého celkového. Z istých častí mám strach, že sa nevydaria, ale predsa je dobré žiť. Nemôžem sa báť niečoho, čo zažívam.
Život je proste život, ten si nevyberám od začiatku, po čase ho však môžem meniť a strach by mi k tomu nepomohol. Keby som sa chcela utiahnuť do rohu pred životom, už dávno by som to urobila. Ale strach nič nevyrieši. Žiadne problémy.
Nemala by som sa báť žiť, pretože potom by som už nepoznala iné veci. Poznala by som iba strach z toho, ako žijem, z priateľov a lásky, zo všetkého, čo k životu patrí... a to by už nebol život ako život. Už by sa to nepočítalo k ľudskému žitiu ako takému.
Keby som sa naopak bála smrti, nikdy by som umrieť nechcela a bála by som sa ďalšieho dňa. Stále sa k smrti približujeme, aj keď nechceme. A strach by to proste nezlepšoval.. Bála by som sa žiť, pretože by som mala strach, že sa mi niečo stane, že umriem.
Ako tak sa nebojím.. Bojím sa iba následkov smrti, ktoré by prišli a následkov života, keby som ho zanedbávala kvôli strachu.
Nebudem sa báť vecí, ktoré nezmením a ktoré v obyčajných ľudských životoch existujú.

View more

Vlastne by som nepovedala, že to sú fóbie, nemám z toho panický strach, len sa toho bojím...
1. Sfeksofóbia (strach z ôs)- Väčšinou sa od nich vždy musím dostať čo najďalej, ale keď je potreba, proste sa ôs zbavím.
2. akrofóbia (strach z hĺbky)- leziem na vysoké veci a tak, to mi nevadí, ale pohľad dolu mi je nepríjemný a hlboké nádrže a úzke hlboké priestory mi naháňajú strach.
3. dysmorfofóbia (strach z vlastnej škaredosti)- Nemám rada pohľady na seba a ani keď na mňa pozerajú iní, pretože mám pocit, akoby videli každú jednu škaredú vec, ktorá na mne je.
4. dianpnofóbia (strach z potenia sa)- nenávidím potenie, potia sa mi ruky a každý deň si ich umývam aspoň 20-krát a vždy keď som spotená, tak začnem stresovať a som nervózna.
5. kakotechnofóbia (strach zo zlyhania)- áno, bojím sa toho, že zlyhám v škole a vlastne v celej svojej budúcnosti.
6. koinonifóbia (úzkosť z priestorov, ktoré sú preplnené veľkým množstvom ľudí)- nemám rada obmedzenosť pohybu medzi ľuďmi, okolo stien a rohov. Je to nepríjemné.
7. parazitofóbia (strach z parazitov)- Bojím sa pásomníc, hlíst, kliešťov a iných parazitických zmrdov.
8. sociálna fóbia (posudzovanie inými ľuďmi)- Nemám rada ľudské pohľady a šuškanie poza môj chrbát. Vždy mám z toho stres a nervy.
9. entomofóbia (z hmyzu)- Nebojím sa všetkého hmyzu, ale je toho veľa.
...
Nie sú to silné fóbie a strachy, niektoré dokážem prekonať a preto to veľmi nerada nazývam fóbiami.
Je to proste iba strach alebo stiesnený pocit.

View more

Žijeme život spolu...
Všetci pohromade, my, ľudia...
Niektorí sú smutní, niektorí sú šťastní...
Ale stále žijeme život, všetci spolu na svete...
Ak by som mala opísať svoj život, tak neviem ako...
Žijeme život, aký nám ho niekto určil a aký sme si ho stvorili. Žijeme život tak, aby sme boli šťastní a na to si naše srdcia určujú, kvôli čomu chcú byť šťastné. Žijeme život, aby sme umierali s čistou dušou, ale nikdy sa nám to nepodarí.
Chceme žiť dokonalý život, v ktorom nás nič nebude bolieť.
V ktorom sa budeme iba smiať a držať za ruku tých, ktorých milujeme... Ale je to ťažké. Je ťažké pokračovať ďalej s odreninami na nohách, keď vás niekto podkopol. Je ťažké žiť svoj život, keď sa ho niekto iný snaží žiť za vás. Je naozaj ťažké niektoré veci v živote chápať.
Žijeme život, aby sme prežili a pritom svoju smrť nijak nemôžeme ovplyvniť, ak je už určené, kedy a ako umrieme.
Žijeme život, ktorý sa nám nepáči a nepáčia sa nám životy iných. Nepáči sa nám všetko zlé, čo sme kedy v živote zažili. A preto žijeme život v chaose. Život, ktorý nemá hlavu, ani pätu. Nemá jasný, jeden cieľ, ale ciele, ktoré sa menia.
Žijeme život techniky a zničených prianí. Rodičia chcú, aby sme boli doktori a právnici a potom rozprávajú, že by sme mali robiť prácu, ktorá nás baví. Žijeme život v diktovaní svojej budúcnosti. žijeme ho preto, aby sa nepovedalo. Žijeme život, v ktorom sa nedá povedať vlastný názor. Hovoria, že všetko je pre naše dobro a my im to veríme, pretože žijeme život v klamstve, ktoré sa dá ťažko oklamať.
Žijeme život preto, aby sme tu zanechali niekoho, kto bude žiť ďalší život.
A je to stále dookola.

View more

Vedľa modrej svietiacej rastliny vykukla ďalšia. Rástla vážne rýchlo. Zaujato som na to pozerala. Ale nepriblížila som sa. Obtáčala sa okolo tej druhej a keď prestala rásť, tvorili krásny svietiaci pár.
A ja som sa rozplakala.
Plakal som tak, ako ešte nikdy. Plakala som, pretože už nemám rodičov. Plakala som, pretože nemám domov. Plakala som za Neviho, Crya, CAho, Risa a Moona. Za to, ako tento svet skončil. Plakala som za ostatných ľudí, ktorí smútili a umierali. Plakala som za nás dvoch, za Drumma a mňa, že nám to nevyšlo. A hlavne za Drumma. Plakala som, pretože som musela, pretože to nešlo zastaviť.
Cítila som sa byť tak sama, ako ešte nikdy predtým. Akoby som stála nahá pred celým svetom a všetci mi vidia do srdca, ktoré bilo pomaly.
,,Drumm, bez teba sa cítim ako vesmír bez hviezd. Necítim ťa pri sebe a to ma robí zraniteľnou. Kde si mi utiekol?" začínala som zvyšovať hlas. ,,Kde si?" Zložila som si plačúcu tvár do dlaní a plakala som možno aj dve hodiny stále. Nič som nehovorila. Moon už určite dávno odišiel. A potom som plakala ďalej. A celý ten čas som mala pocit, akoby na mňa niekto pozeral. Tak blízko.
,,Vráť sa mi." zašepkala som do vzduchu a pozrela som na oblohu. Farebná žiara sa slabo hýbala. Zapozerala som sa do nej a z očí mi povypadávali malé slzy. Dýchala som ústami a môj dych sa strácal vo vzduchu. Prestala som plakať a ako zasnívaná som hľadela do neba. Cítila som svoje srdce a slabý dotyk na dlani. Akoby ma niekto držal za ruku.
,,Milujem ťa.." zašepkala som do vzduchu a sledovala som, ako sa obláčik pary zniesol k oblohe. Vedela som, že to počul a že si to jeho duša zapamätá.
,,Možno nám to v budúcom živote vyjde. Neboj sa, za chvíľu prídem za tebou aj s chlapcami. Neboj sa, neostaneš sám... Nikdy ťa samého nenechám." zašepkala som.

View more

,,Keby nebolo Štátu, mohli sme sa ho dotknúť znova a znova. Mohli sme sa všetci smiať a nie plakať. Bol by tu, s nami..." zdvihla som hlas. Chlapci ma iba počúvali. Cry mal hlavu zloženú na kolenách a triasol sa. Nevi pozeral do ohňa. CA a Riso sedeli zabalený v deke a snažili sa zahnať slzy. A Moon sedel vedľa a pozeral na mňa. Moon bol Drummov najlepší kamarát.
,,Poď so mnou, prosím, Cory, chcem ti niečo ukázať." ozval sa po dlhšom tichu Moon. Skleslo som vstala, utrela som si slzy a prijala som Moonovu ruku okolo mojich pliec. Kráčali sme cez suchú trávu, špinu a sklo. Nakoniec sme vyšli spoza kopca a na oblohe som zbadala farebnú žiaru. Vypleštila som svoje uslzené oči a ozvala som sa: ,,Páni.." Bola som fascinovaná. ,,Je to krásne, však?" opýtal sa ma Moon a kráčal ďalej bez mojej odpovede. Išla som za ním, obzerajúc si oblohu. No keď som sklonila hlavu, zistila som, kde sme.
,,Prečo sme tu?" opýtala som sa Moona, keď som pridala do kroku. ,,Pretože ti chcem niečo ukázať." povedal mi a ďalej už nič nehovoril. ,,A toto nie je to, čo si mi chcel ukázať? Tak čo to potom je? Ha.." hučala som. ,,Halo, ja tu nechcem byť." No keď sme prešli vysokú trávu, zbadala som hrob obrastený bielymi kvetmi a pri malom kríži sa tiahla rastlina, ktorá svietila namodro.
,,Myslel som, že to chceš vidieť." povedal, ale ďalej som už nepočula, lebo som sa s nemým úžasom vybrala ku hrobu. Nevnímala som ani tŕnie, ktoré ma bodalo do nôh. Ani som si nevšimla, že Moon za mnou nekráča. Chcel ma asi nechať samú.
Prikročila som ku krížiku, na ktorom bolo napísané: Drumm, *2025-†2044 a k modrej rastline.
,,Aspoň niečo ti zdobí hrob." začala som a sadla som si. Nohy som si zložila pod seba. ,,Viem, nebola som tu ani raz. Od našej rozlúčky už ubehol nejaký čas. Je mi smutno, vieš?" rozprávala som a do očí sa mi nahrnuli slzy. ,,Už aj s tebou to bolo ťažké a bude ešte ťažšie bez teba. Nenávidím spomínanie, veď to vieš, ale nejde to. Nechcem na teba zabudnúť. Na to, ako si vyzeral. Bože, ako krásne si sa smial, ešte stále to počujem v hlave. Nechcem na to zabudnúť. Za posledné dni som sa s chlapcami nestretávala, pretože to vo mne vyvoláva pocit, že už tam sú bez teba a že tu nie si so mnou. Dnes som išla po našej ceste sama... Chýbaš mi tu. Dúfam, že sa máš tam, na druhej strane, dobre." slzy som proste nevedela udržať.
,,Milujem ťa, ale už ti to nemôžem povedať." Zafúkal vetrík a ja som na chrbte zacítila chlad. Cítila som, akoby tu bol. Akoby ma objímal a ubezpečoval ma, že sa má dobre. Usmiala som sa. ,,Drumm, možno to bez teba nezvládnem, ale to chlapcom nemôžem urobiť. Nemôžem sa ťa už dotknúť a to ma bolí." Znova zafúkal vetrík a modrá svietiaca rastlina sa rozžiarila ešte viac.
-Bude pokračovanie-

View more

,,Vezmem ťa do našej skupiny."- odkedy som počula túto vetu, zmenila som sa na nepoznanie. Stala som sa silnejšou a lepšou. Drumm asi sakra vedel, čo tým dosiahne. Od vtedy, ako umrel, som ale s ostatnými trávila omnoho menej času. Preto som sa rozhodla za nimi zájsť. Nebola som si istá, či budú tam kde vždy a ani som nevedela, či ma po Drummovej smrti nevyhodili, ale o tom som pochybovala na 100%.
Kráčala som prašnou cestou, tak ako každý deň predtým s Drummom. Vždy sme sa smiali, on bol taký vtipkár. Vždy ma vedel pobaviť. Zafúkal vietor a rozhádzal mi moje belostné vlasy. Stmievalo sa, ale ja som vedela, že sa nemám čoho báť. V Shraku to bývalo zvykom, potulovať sa v tme. Robilo to veľa ľudí, ale dnes som nikoho nevidela.
Nakoniec som sa doplazila k miestu, kde sme sa každý deň stretávali všetci, spolu s Drummom. Boli tam. Všetci piati boli vždy tam, tak ako predtým. Nevšimli si ma, tak som urobila ešte pár krokov a objavila som sa vo svetle ohňa, ktorý nebolo vidieť, pretože slnko ešte úplne nezapadlo. Vtedy si ma chlapci všimli. Áno, bola som jediné dievča v skupine a zapadla som a medzi nimi som to milovala.
Na chvíľu sa rozhostilo ticho. Za pár sekúnd prehovoril Cry: ,,Kde si bola?" Šepkal. Všetci piati mali červené oči, akoby hrozne dlhú dobu nespali. Cítila som sa, akoby sa vo mne prebudili všetky spomienky na tie časy, keď sme sa zabávali. Keď sme si spievali pri ohni a Nevi hral na gitare. Keď sme behali po koľajniciach, smiali sme sa Štátu do tváre. Na to, v akých podmienkach sme žili, sme sa mali dobre. Kým neumrel Drumm...
,,Já.." začala som iba hovoriť a hneď sa vo mne niečo zlomilo. Nezvládla som stáť, pretože zrazu sa ten smútok zo mňa lial ako vodopád a nedokázala som to zastaviť. Pretože ma bodlo v srdci.. za nás všetkých, ako sme skončili. Zrazu sa ku mne všetci piati nahrnuli a začali ma utešovať, aj keď sami mali plač na krajíčku. ,,Prepáčte mi to, chlapci..." plakala som. ,,Já... musela som byť sama. Chýba mi Drumm... Vy ste mi tiež chýbali." rozprávala som počas toho, ako som sa krčila na zemi a chlapci čupeli vedľa mňa a snažili sa, aby som prestala plakať. Utrela som si oči, no nepomohlo to. Nič nehovorili, ale ja som aj tak vedela, čo si myslia, pretože som ich poznala ako vlastné ponožky.
Po nejakej chvíli plaču sme si posadali okolo ohňa a za ten čas sa aj zotmelo. Bolo ticho. Potom som prehovorila ja, pretože som vedela, čo chcú všetci povedať.
,,Aj vy to cítite? Tú prázdnotu, keď tu nie je?" zašepkala som a pozerala som do ohňa. ,,Prepáčte, že som sa tak rozplakala, ale..." znova ma to doháňalo k slzám, ,, ... tá predstava, že teraz tu mohol sedieť s nami, je neuveriteľne bolestná. Keby nebolo vydrbaného Štátu, mohli sme byť spolu. Keby si tá choroba nevybrala práve jeho slabé srdce, už by som sa ho nepustila." Začala som sa hnevať.
-Bude pokračovanie-

View more

Je ich veľa, dá sa povedať...
https://www.youtube.com/watch?v=IkrxdPaSfAA (:D)
https://www.youtube.com/watch?v=vVy9Lgpg1m8
https://www.youtube.com/watch?v=S-a-XSJb390
https://www.youtube.com/watch?v=z7e5apoK8h4
https://www.youtube.com/watch?v=312Sb-2PovA
https://www.youtube.com/watch?v=_7bTr-E-J9c
https://www.youtube.com/watch?v=pCxROBAeHNU
https://www.youtube.com/watch?v=Sp2LdkpyoMY
https://www.youtube.com/watch?v=4gDch1p4c_M
https://www.youtube.com/watch?v=gprarTmUsUs
https://www.youtube.com/watch?v=Vm-asWH4UFo
https://www.youtube.com/watch?v=lP077RitNAc
https://www.youtube.com/watch?v=2uV5sKnAQIs
https://www.youtube.com/watch?v=RKhsHGfrFmY
https://www.youtube.com/watch?v=rsDlveRb3yA
https://www.youtube.com/watch?v=V7RL1V15OTY
https://www.youtube.com/watch?v=5abamRO41fE
https://www.youtube.com/watch?v=9Ht5RZpzPqw
https://www.youtube.com/watch?v=etAIpkdhU9Q
https://www.youtube.com/watch?v=GoA_zY6tqQw
https://www.youtube.com/watch?v=EacQNsvWuAA
https://www.youtube.com/watch?v=HY0c2XNcOKw
https://www.youtube.com/watch?v=1ZRb1we80kM
https://www.youtube.com/watch?v=7wRSJ6HNJmY
https://www.youtube.com/watch?v=qgtaSJ3PSMM
... a je toho omnoho, omnoho viac. :D

View more

Už nevládzem.
Chcem oddych. Nič nerobím, sedím doma, ale predsa som vyčerpaná.
Bude to asi zo stresu.
Chcem aby ma pochopili, ale nepochopia to. Chcem, aby ma na chvíľku nechali, ale nenechajú. Chcem si odpočinúť, ale nezaujíma ich to. A ja tu stále budem, aj keby som už nevládala ani chvíľu. Pretože to sa pre ľudí asi robí.. Pretože ja tu stále ostávam, pre mnohých.
Mám okolo seba ľudí, tak prečo sa cítim byť osamelá? Asi preto, lebo by ma nepochopili. Som na rozhraní, mám strach, potrebujem objať, ale nikto tu nie je. Potrebujem silné objatie, pretože sa bojím.
Ako to bude pokračovať, ako v tom ja budem pokračovať... Chcem spať, naveky sa stratiť v snoch, ktoré pre mňa znamenajú tak veľa. Chcela by som otvoriť oči a byť v tom čase pred pár mesiacmi, pretože vtedy to nebol osamelý pocit.
Odpočinúť si.. od ľudí, aspoň na chvíľu. Nech ma nechajú v mojom svete, kde žijem podľa seba. Vo svete, aký mi príde naozaj neuveriteľný. Tam, kde som veselá, nebojím sa.
Niekedy som nahnevaná, ale vybíjam si to sama na sebe, akoby bola moja vina všetko na svete, pretože sa nechcem hnevať na druhých. Nechcem nikomu ublížiť, aj keď to vo mne už kričí na všetky strany, ako veľmi sa hnevám. Ale nikto z toho nevyjde v zlom...
Som blbá, ja som tak hlúpa, že ma to až bolí.
Chcem kričať a utekať, možno dostať infarkt, kto vie. Možno by mi len stačilo vyspať sa. Niekedy je dobré poradiť sa.. počúvať niekoho radu, pomáha mi to.
Oddýchnem si.. aspoň dnes.

---

https://www.youtube.com/watch?v=CUrNOU_69bk

View more

Ostávam stáť. Viem, že keby som sa pohla, zaútočili by.
Cítim ich pohľady, ale nemám strach. Boja sa svetla, tak ako sa bojím ja. Cítim svoje srdce. Bije nepravidelne. Oči my tikajú zo strany na stranu. Počujem hodinky. Tik, tak, tik.. Tak. Je neskoro v noci, ani sa nehnem. Možno mám predsa len strach.
Pohýnam rukou, no počujem kroky. Nemôžem sa pohnúť, lebo ma rozorvú medzi zubami. Roznesú ma po byte. Nestihla by som újsť, nepodarilo by sa mi to. A tak stojím. Trasiem sa, je to už dlhšiu chvíľu. Mali by odísť, ale nechcú, majú hlad.
Chcú moju dušu a s ňou moju krv. Sledujú ma a hľadajú každý pohyb, ktorý urobím. Sú pripravení a tak sa neoplatí utekať. Ale prečo nezaútočia hneď? Možno čakajú.. Na svojho pána, ktorý rozkáže.
Sledujú ma, mám strach a oni to veľmi dobre cítia. Zdá sa, akoby sa potichu smiali v tej tme, ktorá ma obklopuje. Akoby sa približovali. Nenechajú ma dnes odísť.
Neutečiem.

View more

1. Schopnosť: Rozveselenie samej seba.
Situácia: Sedím niekde sama. Je mi smutno, nikto nie je vedľa mňa. Cítim sa byť prázdna, chce sa mi kričať alebo plakať.
Využitie schopnosti: Proste sa postavím, začnem počúvať veselú hudbu, pri čom si tancujem a je mi všetko jedno.
2. Schopnosť: Povedať sama sebe 'Nie'.
Situácia: Som hladna, aj keď som už zjedla toľko, koľko treba. Ale ťahá ma to k chladničke.
Využitie schopnosti: "Budeš tučná, proste iba vypi 20 litrov vody."
3. Schopnosť: Presviedčanie seba samej.
Situácia: Mamka prichádza. Viem hneď, že niečo chce a samozrejme sa nemýlim. Chce, aby sme išli k babke po koláč a mlynček (alebo niečo iné).
Využitie schopnosti: "Prejdeš sa, pomôžeš mamke a aj tak musíš ísť von so psom." Postavím sa a idem, aj keď sa mi nechce.
4. Schopnosť: Dôvera k iným ľuďom.
Situácia: Mám zlú náladu, niekto ma nahneval, ale tvárim sa, že mi to nevadí. No príde človek, ktorému verím.
Využitie situácie: Viem, že ten človek to nikomu nepovie, alebo mu verím a poviem mu, čo ma trápi.
5. Schopnosť: Zmena smiechu.
Situácia: Nikto nie je doma a pozerám video. Smejem sa ako prasa na celú bytovku. Zrazu príde brat a usadí sa u seba v izbe.
Využitie schopnosti: Viem, že bratovi môj smiech lezie už na nervy, tak sa už smejem ako tichá dobrá víla, zažračné.
...
Pre mňa sú tieto schopnosti dôležité, možno by sa ale našli aj ďalšie. A myslím, že môj život závisí na tom, ako sa staviam k ľuďom, či som nad vecou, akým uhlom pozerám na veci a situácie, ako sa budem snažiť a na mojich snoch.
No, dá sa povedať, že môj život závisí na mnohých veciach a aj na mojich schopnostiach poradiť si, keď to potrebujem.

View more

Nie som šťastná. Dnes nie..
Alebo skôr kvôli malým veciam áno.
Som šťastná, že mi ostali ešte nejakí priatelia. Že sa každý deň môžem smiať, aj keď mi z toho niekedy preskakuje. Že mám skvelú rodinu. Že môžem písať, kresliť a čítať. Že stále počúvam hudbu a rada pozerám videá a AMV. ...
No niekedy mi príde, že som hrozne smutná a uzavretá. Niekedy nervózna. Snažím sa všetkým, čo môžem urobiť, aby som si udržala priateľov, pretože tí, na ktorých mi niekedy záležalo najviac sú preč.
Ale som šťastná, že som zdravá. Že mi doma nič nechýba, tie najhlavnejšie veci. Že mám ešte čas.
Ale ako napísal Omar Chajjám:
"Pretože osud môj mi určil Tvorca sám,
nič z neho nevezmem, nič k nemu nepridám.
Musím byť spokojný s tým, čo tu je, čo mám,
lež bohužiaľ aj s tým, čo večne postrádam."
Budem spokojná, zatiaľ ale nie šťastná. Budem silná, ale nie odvážna. Budem proste žiť nové dni... Budem hľadať šťastie. Zatiaľ som rada za tých a za to, čo už mám.

View more

hcela by som byť človekom, ktorý niečo znamenal pre obyčajných ľudí.
Je možno veľa známych ľudí, ktorými by som chcela byť.
Ale vybrala som si- Robin Hood.
(Napíšem akoby časť môjho -jeho- života).
...
Sedel som na kmeni tmavého stromu. V diaľke som počul zvuky mesta. Gagot husí, krik detí a takisto búchanie ťažkých topánok strážnikov, ktorí sa vypravili bezpečne odprevadiť svojho pána do iného mesta. Na tento zvuk som celý čas čakal, tak ako aj celá skupina okolo mňa, ukrytá v korunách stromov.
,,Malý John," zašepkal som, ,,už sa blížia." Vedel som, že ma John počul a tak som len vyskočil na svoje miesto. Čakal som, kým som na ceste nezbadal zlato-čercený koč, okolo ktorého sa vliekol nástup vojakov. Bolo mi zle z toho, ako sa ten koč bliští. Tešil som sa na to, ako toho tučka z toho koča vyhodím a pošlem ho preč s roztrhanými gaťami.
Zafúkal vietor smerom k nám, čím sme mali výhodu, pretože psy v zástupe mali vážne skvelý čuch. Počul som zašušťanie lístia nado mnou.
,,Ideme!" zašepkal som a keď okolo prechádzal koč, natiahol som sa po šíp, vložil som ho do luku a natiahol som. Namieril som si to na strážcu, ktorý kráčal najbližšie k otvoru do koča. Vystrelil som.
Trafil som rovno do krku.
A vtedy som vyskočil zo svojho úkrytu a hneď na to sa za mnou hnal Malý John a všetci, ktorí čakali iba na túto chvíľu.
A keď som si tak uvedomil, počasie a šťastie nám vážne prialo.
...
Možno by som chcela byť Assassín, Johanka z Arku, Jack Rozparovač, Albert Einstein, Stephen Hawking, Bon Scott, Jo Nesbø a ďalší a veľa ďalších...
Nevedela som si vybrať, ale asi by to malo stačiť.
A viem si to predstaviť.

View more

,,Prečo si taká tichá? Vari ťa už prešiel smiech. Si akási bledá. Budem sa smiať, dobre? Pretože je to zábavné, vidieť tvoje žlté oči krvácať. Prečo nič nepovieš, ha?"
,,Kch.. S-si ... Šš.. Šia... Len.. Á."
,,Vážne? Mne príde, že som úplne normálna. Nič viac nepovieš? Hovor!"
,,Nech.. Nechaj m-ma už.. Na.. Po-poko..ji."
,,Nie, nenechám. Rozprávaj viac... Rozprávaj, lebo ti odrežem jazyk!"
,,O-odp.. Uss..ť."
,,Prečo ti už zrazu jazyk nemelie? Prečo sa nepriznáš, že si omyl, aby som sa o chybu postarala? Povedz, že si zbytočná. Povedz, že si ľudská špina!"
,,T-ty ssi .. Zba-zbabe..lá."
,,Tvoj krik si vychutnám, primitívka. Len tu seď, neujdeš spod mojich kliešťov, noža a ohňa.. O tvoje telo sa postarám, sľubujem. Pošlem ťa do pekla, aby si tam hovorila. Prisahám na svojho mŕtveho syna, že sa tam uvaríš.."
.......
-
Prečo si taká slabá?
Lebo ma zajali. Pretože som do jednej veci vložila mnoho sily.
Prečo si taká prekvapená?
Lebo som to nečakala, bolo to vážne plné biedy a hniloby.
Prečo si taká usmiata?
Robí mi to radosť.

View more

Nestihla som... Úplne všetko.
To, čo som si plánovala, vyšlo nazmar.
Už sa mi neoplatí snívať, lebo umieram.
Je mnoho vecí, ktoré tu nenapíšem, pretože nechcem.
Ale nestihla som sa toľkým ľuďom ospravedlniť. Za to, aká som a aká som bola. Za to, ako to skončilo. Za to, že som si ich poriadne neudržala.
Nestihla som si prejsť svet, krajiny, kde som chcela ísť.
Nestihla som povedať toľko vecí, toľkým ľuďom. Že ich mám rada, že ich zbožňujem, že mi tam na druhej strane budú chýbať.
S toľkými ľuďmi som sa nestretla. Nestretla som sa s ľuďmi, ktorých poznám iba cez internet. Neuvidela som ich pred sebou.
Nestihla som mať deti. Nestihla som mať človeka, ktorého by som proste milovala. Nemohla by som svojim deťom vybrať meno, nemohla by som si vyvrať tapetu do obývačky, nemohla by som vidieť, ako sa môj život mení.
Nestihla by som si zajazdiť na psích záprahoch. Nemohla by som sa už viac smiať. Nestihla by som na tomto svete nič. Nestihla by som tu zanechať niečo, kvôli čomu by si na mňa aspoň niekto spomenul.
Nestihla by som žiť...
A to ma najviac mrzí.

View more

Tak, ako to začalo.
Úplne bezvýznamne a tak nejak.. úplne obyčajne.
Skončí to úplne osamelo, aj keď tam vždy niekto bude. Tak ako to bolo na úplnom začiatku. A aj tak to skončí vždy rovnako, úplne bezvýrazne.
Aj keby sme sedeli pod hviezdami, naveky im zaviazaní, aj tak by sme skončili ako každý.
Aj keby sme boli schovaní pod posteľou pred desivým snom, skončili by sme rovnako.
Aj keby sme bežali ako o život, pretože sme zabudli, bolo by to ako vždy.
Aj keby sme sedeli pred domom a sledovali psa, ktorý nám práve prebehol okolo nohy, aj tak skončíme tak, ako bolo určené. Úplne obyčajne...
Aj to najmilšie raz bude vyzerať ako bezvýznamná vec, bez ktorej sa mnohí zaobídu.
Aj to najkrajšie nebude naveky najkrajším a ostane to zhnité a upadnuté.
Aj to najsilnejšie bude raz slabé, že už tomu nič nepomôže.
Všetko skončí upadnutím do temnoty, kde sa to zrodilo. Bez hviezd, bez svetla a tmy. Tam, kde je všetko šedé a vyprahnuté, ako srdce človeka, ktorý to započal. Skončí to a my to vieme, samy sa k tomu posúvame. Bude to znova všetko úplne nezaujímavé a nudné, pretože je to vždy rovnaké, ako každý koniec, ktorý príde.
Bude to koniec pocitom a všetkému, na čo sme pomysleli. Lebo tie myšlienky sa aj tak už vyparia do vzduchu a aj keby bolo znova niečo nové, už by sa nevrátili.
Skončí to prázdnotou.
Ako v našich srdciach.

View more

Ako som písala už predtým- Nesmierne ďakujem a som vďačná aj za voľnú otázku. Vážim si to :)
...
Chvíľu som hľadela, ako zašiel čiernovlasý chlapec za roh. Prisahám, vyzeral ako ten herec, ktorý neviem ako sa volá. Lietali za ním trblietky a sľubujem, že som si nič nedala. Vážne. Teda, aspoň dúfam. Ale bolo to divné. Pozorovala som ho celý čas, čo fotil sochu nejakej ženy. Vážne okolo neho lietali trblietky. Zrak ma nešalel, spala som ako vždy.
Sledovala som aj sympatickú blondýnu vo vlaku. Sedela o pár sedadiel ďalej a tvárila sa, že nevie, že na ňu pozerám. Počúvala hudbu. Mala veľké oči. Vyzerala trochu vyplašene. Hlúpo som na ňu pozerala, lebo aj okolo nej lietali tie hlúpe trblietky. No a na chvíľu som zaborila tvár do knihy a keď som sa na ňu znova pozrela, tak tam už nebola. Bol to zlý nápad pozrieť sa.
Sledovala som aj ryšavého chlapca s pehami, ktorý mi učaril jeho vlasmi. Nepozerajte tak, nemôžem za to. Ryšavá je ryšavá. No, ponáhľal sa k autobusovej zastávke pred svojou rodinou a nakoniec sa aj tak otočili a išli pešo. A za ním lietali tie krpaté trblietky. Nakoniec som musela nastúpiť do auta a odísť. Pche, nenechali ma zistiť, čo to sa tam za ním trbliece. Ale auto ma už odnášalo preč.
Pozerala som aj na tmavovlásku v autobuse, ktorá sa rozprávala so svojou blond kamarátkou, ktorá sa pekne usmievala. Stála som rovno nad tmavovláskou, ktorá v ruke držala tygrované vrecúško. Mohla som sa opýtať jej, keďže aj za ňou lietali trblietky. Ale práve v tú chvíľu, keď som sa nadýchla, že sa opýtam, vystúpili. Ešte mi tmavovláska udrela do nohy.
Nedokážem sa chytiť šance.
A proste som si povedala, že všetci týto trblietaví budú určite elfovia.

View more